Po 91 rokoch histórie maratónu sa stalo, že maratónci bežali v úžasnej atmosfére, ktorú lemovali pozostatky nedokončených koľajníc od autora pána Rašiho, ktoré sú porovnateľné s Potemkinovou dedinou a znova pripomenula Košičanom i návštevníkom Košíc, že koľajnicové dobrodružstvo primátora Rašiho, jeho Dúhy a Cyperčanov nemajú konca – kraja. Znova sa do Košíc vrátili komunistické časy, keď ako pred 1. májom sa rýchlo dokončovalo a zametalo všetko čo by mohlo narušiť osláviť pracujúcim 1. máj. Samozrejme, že po oslavách sa málokedy niekto zaoberal nedokončenou robotou a zvyčajne sa to nechalo na ďalšie oslavy. Určite si mnohí pamätajú na MS v lyžovaní v roku 1970 v Tatrách, keď milosrdný sneh zasypal všetok bordel, ktorý ostal po stavbároch. Koľajnice by mali priniesť pánovi Rašimu okrem profitu zo zákazky a percentách z nej, o ktorých rád hovorí jeho šéf, len my stále nevieme koľko percent je výslužka za takú zákazku, určite vieme, že výslužkou nie sú, ako zo svadby koláče, lebo napríklad spriatelená sociálna demokracia v Čechách uprednostňovala zo zákaziek krabice od vína, v ktorých sa akoby zázrakom hodných Biblie premenilo víno na šušťavé papieriky. Chce sa nám veriť, že pán primátor Košíc je zásadový a nebude si odnášať domov krabice od vína a aj v krabici od topánok budú len topánky. Košičania mohli pred maratónom vidieť taký čulý koľajnicový ruch, ktorý keby bol taký od začiatku, tak dávno by sme na koľajnice už aj zabudli. Po prefrčaní maratóncov koľajnicový ruch ochabol a znova sa to dostalo do starých osvedčených koľají. Termínov už bolo požehnane, že to nikoho netrápi je aj zásluha primátora, ktorý zrejme vo vidine krabíc za zákazky zabudol, že zastupuje občanov Košíc a nie spriatelenú firmu.
Jeho horlivosť pri podpisovaní zmluvy, by sme mohli ľahko parafrázovať s bývalým predsedom NR SR a s jeho výrokom o vyhratých voľbách, preto aj pán Raši na zvedavé otázky o koľajniciach môže odpovedať podobným výrokom – No a čo, veď som vyhral voľby!! –
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
