Hlasy zo Sýrie: Rusi nás spasili. Koniec vojny sa už blíži

    0
    Ruská základňa v sýrskej Latakii (Autor: SITA)

    Len päťdesiat kilometrov od prístavného mesta Tartus kotvia ruské lode vybavené muníciou a zásobami pre pokračujúce angažmán Ruska v sýrskej občianskej vojne. Nikomu z miestnych obyvateľov neprekáža, že v noci sú cesty zatvorené, pretože sa po nich prepravujú ruské zásoby. Nikto sa nesťažuje ani na to, že Rusko bombarduje aj iné ciele ako Islamský štát. V očiach miestnych ľudí sú totiž teroristi všetci, ktorí bojujú proti vláde.

    Miestni Sýrčania vnímajú Rusov ako „lojálnych priateľov, ktorí v priebehu posledných 45 rokov podporovali dynastiu Asadovcov a teraz, po štyroch rokoch občianskej vojny, prišli konečne na pomoc“. Všetci ostatní sú nepriatelia. USA, Saudská Arábia, sýrski rebeli. „Naša armáda a vrchné velenie sú už unavení, preto potrebujeme pomoc od Rusov, aby sme sa zbavili našich nepriateľov,“ vysvetľuje štátny úradník Munzer Abdullah.

    Aj keď sa vojna do Tartusu a Latakie ešte nedostala, mnohí z miestnych mladých mužov už odišli bojovať. Napríklad jedna z tamojších dedín prišla o 147 vojakov a ďalších 52 je vážne zranených. „Jeden večer sa rodiny mučeníkov, ako nazývajú mŕtvych, stretli, aby si pripomenuli tých, ktorí obetovali život pre národ a jeho vodcu. Lojálni sú všetci, no niektorí si myslia, že už obetovali dosť.“

    Zaina Tayanová, miestna sedemdesiatročná starousadlíčka, sa pýtala novinárov, či by vedeli zariadiť návrat jej posledného syna. O dvoch už vlastne vo vojne prišla. „Všetci slúžime vlasti a prezidentovi, ale bola by som rada, keby sa môj syn vrátil,“ povedala Zaina novinárom. V júli totiž prezident Asad priznal, že jeho armáda trpí nedostatkom ľudí. Následne zrušili zákaz náboru z rodín, ktoré už o jedného syna prišli. A mnohí z tých, ktorí utekajú do Európy, sú v skutočnosti dezertéri sýrskej vládnej armády.

    Celý článok v angličtine si môžete prečítať TU

    „Služba sa mi už končila, ale aj tak ma neprepustili,“ hovorí dvadsaťpäťročný Khalil Fahim Yusuf, ktorý má obviazanú ruku šatkou. „Zasiahol ma výbuch, a keď som sa zotavil, poslali ma späť k jednotke. Potom som si zranil ruku a následne ma poslali domov,“ hovorí Khalil, ktorý teraz poberá necelú polovicu svojho armádneho platu.

    Rusi sa teda stali hrdinskými záchrancami situácie. Tunajší ľudia vítajú každého cudzinca ruským „Dóbryj deň!“ a chvália prezidenta Putina, ktorý ich vraj zachráni pred teroristami. Mnohí miestni obyvatelia si tiež myslia, že Západ podporuje Islamský štát. „Vidíme, že Rusi sú odhodlaní poraziť Daeš a teroristov, zatiaľ čo Američania a ich koalícia nemá ani zďaleka taký zápal,“ hovorí Safwan al-Saada, guvernér Tartusu. „Vlani tvrdili, že bojujú proti teroristom, ale Daeš len zosilnel. Z toho vyplýva, že túto koalíciu nemyslia vážne.“

    Mnoho miestnych Sýrčanov má znovu nádej, že sa vojna už onedlho skončí. Pravda je však taká, že s ruským vstupom do konfliktu sa napríklad Saudská Arábia rozhodla poskytnúť väčšiu podporu nepriateľom režimu, čím túto krvavú vojnu možno ešte zhorší. Ľudia, ktorí žijú v okolí Tartusu a Latakie, pritom úplne nechápu nenávisť, ktorú chovajú k Asadovi tí, ktorí proti nemu bojujú, a príchod Ruska im dal napriek všetkým objektívnym okolnostiam novú nádej na skorý koniec vojny.

    autor: spa

    - Reklama -