Bývalí komunisti a eštebáci si zo Slovenska spravili firmu. Zdravotníctvo na Slovensku je najlepšou eseročkou pre vyvolených. DS je naša značka a Frešo na ňu nemá právo, hovorí predseda Demokratickej strany Michal Bucek

0
Michal Bucek, predseda DS (Autor: Reprofoto, Facebook)

Od roku 2014 ste predsedom Demokratickej strany. Nespojila sa však pôvodná DS s SDKÚ v roku 2006? Ktorá je tá pravá Demokratická strana?

Musím najprv trochu objasniť celú genézu spojenia DS s SDKÚ. Na sneme Demokratickej strany, kde sa rozhodovalo o spojení strany s SDKÚ, bola značne napätá atmosféra. Pomerne veľká časť delegátov totiž so spojením strán nesúhlasila. Aj preto sa hlasovanie o tejto veci muselo viackrát opakovať. Nakoniec návrh na spojenie prešiel o jediný hlas. 

Je preto celkom prirodzené, že nespokojní členovia, ktorí nesúhlasili so spojením, na čele s  doc. Branislvom Hochelom, okamžite po kongrese  zaregistrovali DS na ministerstve vnútra ako samostatnú stranu. Boli to ľudia, ktorí sa takto postarali o zotrvanie Demokratickej strany na politickej mape Slovenska. Odmietli „kupčenie“ so značkou, ktorá v histórii Slovenska znamenala tak veľa. DS na Slovensku vznikla v roku 1944 počas SNP. Po vojne v roku 1946 sa DS zaslúžila o zjednotenie demokratických síl na Slovensku. Aj vďaka tomu zvíťazila vo voľbách so 62% hlasov a porazila komunistov.

Na vašu otázku, ktorá je tá pravá Demokratická strana, je jednoduchá odpoveď. Demokratická strana je len jedna. História si nepamätá DS so žiadnymi prívlastkami a pomlčkami. Nepotrebuje byť ani národná, ani slovenská, ani kresťanská či iná. Je jednoducho demokratická a tomuto termínu rozumie celý svet v mnohých jazykoch.

Neprekáža vám, že Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, používa aj názov vašej strany?

Nejde ani tak o to, či to prekáža mne, ale dnes už je používanie názvu Demokratická strana na plagátoch a iných propagačných materiáloch SDKÚ v rozpore so zákonom o ochranných známkach. Zaregistrovali sme totiž značku DS aj názov Demokratická strana na patentovom úrade ako ochrannú známku. Náš právnik preto v najbližšom čase vyzve predsedu SDKÚ o zjednanie nápravy a odstránenie našej značky z ich materiálov.

Prečo ste sa rozhodli stať predsedom DS? Ako vidíte budúcnosť strany a čo chcete v politike dosiahnuť?

V minulosti som bol krajským predsedom DS v Banskej Bystrici a člen Republikovej rady DS. V parlamentných voľbách v roku 1998 som kandidoval do NR SR za Demokratickú stranu na kandidátke SDK, z dôvodu zavedenia jednomandátového volebného obvodu z dielne Vladimíra Mečiara. Po voľbách, na protest s praktikami vtedajšieho vedenia Demokratickej strany, som z tejto strany odišiel. Stal som sa prvým predsedom, vtedy už SDKÚ, v Banskej Bystrici. V roku 2010 som ukončil svoje členstvo v SDKÚ s presvedčením, že v politike končím. Po opakovanom nástupe Smeru k moci v roku 2012 však došlo z mojej strany k prehodnoteniu pôvodného rozhodnutia. Rozhodol som sa ešte raz zabojovať, lebo si myslím, že sa musíme opäť pokúsiť zjednotiť demokratické sily a vlastne celú občiansku spoločnosť na Slovensku a spoločne zvrátiť chorý vývoj, ktorým sa spoločnosť začala uberať. A kde inde ako v mojej „rodnej“ strane. Demokratická strana už podobnú skúsenosť má práve z roku 1946.

Nemám ambíciu byť lídrom pravice, lebo si myslím, že bude treba hľadať nového lídra, ktorý povedie zjednotené strany k voľbám 2016. Riešenie cestou pravicovej koalície tvorenej 5 – 6 stranami je pre občianske strany likvidačné. Nezneisťujme pravicového voliča, ktorý sa nedokáže vyznať v “guláši” stredo-pravého politického spektra! Tento guláš nahráva Smeru a ako sa hovorí, v kalných vodách sa výborne loví.

Môžete v krátkosti načrtnúť hodnoty DS a vysvetliť, akú alternatívu vaša strana prináša?

Demokratická strana chce prispieť k zmene politickej klímy na Slovensku. Súčasná politická scéna je značne konfrontačná. Stratila sa schopnosť viesť konštruktívny dialóg medzi politickými stranami a politikmi zvlášť. V rétorike dominuje arogancia, neochota dohodnúť sa a hľadať cesty riešenia aj za cenu kompromisov. Politikom na Slovensku chýba pokora, skromnosť a ochota pracovať v prospech spoločnosti a nie v prospech seba. Stratili pocit zodpovednosti za správu vecí verejných.

Ďalšou charakteristickou črtou politiky na Slovensku je ignorovanie občana! Politici zabudli, že sú tu pre nich, nie naopak. Pritom len občania môžu vo voľbách delegovať na nich právo zastupovať ich pri riadení štátu. Ľudia nesmú mať pocit, že politici ich potrebujú iba pri voľbách, po ktorých stratia o občana – voliča záujem. Je to obraz fiktívnej demokracie, pri ktorej sa šliape po ľudskej dôstojnosti. Sme pripravení to zmeniť.

Slovenská pravica ma tendenciu sa čoraz viac štiepiť. Majú malé strany, ako je vaša, zmysel?

Demokratická strana nie je práve príkladom štiepenia pravice. DS tu vždy bola a je. Naproti tomu spomínané malé strany, ktoré sú prejavom štiepenia pravice na Slovensku, vznikli oveľa neskôr. Áno, dnes je DS malá a možno slabá, ale má ambíciu zmeniť to. Je potrebné, aby na Slovensku vzniklo štandardné politické prostredie ako v rozvinutých demokraciách, to znamená okrem iného 3 až 4 politické subjekty, ktoré bojujú o priazeň voličov.
Sám nerozumiem, prečo na Slovensku, ktoré je veľké asi ako Los Angeles, je registrovaných vyše 50 politických strán a hnutí. Mám taký obľúbený slogan – správa v novinách: Občania, ktorí ešte nemajú zaregistrovanú vlastnú politickú stranu, nech sa prihlásia na ministerstve vnútra číslo dverí 208. PS: V prípade dlhého radu pred dverami, buďte, prosím, trpezliví, ste v poradí.

Ako vnímate skutočnosť, že takmer 26 rokov po revolúcii sú vo vedúcich pozíciach v štáte bývalí komunisti?

Rovnako ako keď sú vo vedúcich pozíciách ľudia „štb pozitívni“. Nešťastím Slovákov aj Čechov je, že sa nedokázali vyrovnať s vlastnou minulosťou hneď po Novembri ´89. Stále viac a viac som presvedčený, že “revolúcii” 1989 sme verili len my na námestiach. Pritom všetko ostatné sa dialo za zatvorenými dverami a masám sa predhodil vopred pripravený scenár. Ten si dohodli bývalí funkcionári ŠtB a Komunistickej strany s nastupujúcom vlnou “vodcov národa”. Podmienky boli jednoduché – nechajte starých v pokoji si užívať život v blahobyte a v tom prípade môžete pokračovať vo svojej revolúcii. Nikdy sa nezverejnili tajné účty, byty a domy ŠtB u nás aj v zahraničí a dodnes nevieme, čo sa s nimi stalo. Sama Komunistická strana mala vtedy na účtoch 1,8 miliardy korún. Peniaze týchto zločineckých organizácií sa pustili v tichosti do obehu cez nastrčených ľudí, v pozadí ktorých stáli “staré štruktúry”. Dnes z týchto ľudí sú finanční žraloci, ktorí sa tvária, že poctivou prácou celých generácií ich rodín takto zbohatli. Celé Slovensko majú ako svoju firmu, riadia z pozadia štát a tým aj životy nás všetkých.

Ste lekár, boli ste riaditeľom Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Ako vnímate súčasnú situáciu v slovenskom zdravotníctve?

Zdravotníctvo na Slovensku je najlepšou eseročkou pre vyvolených, ktorí si zo systému urobili dojnú kravu. Napríklad všetky nákupy tzv. ťažkej zdravotníckej techniky a investičné akcie v rezorte, za vlád Smeru, boli predražené od 40 do 100% a viac. Ale nemyslím si, že to bolo oveľa lepšie aj za iných vlád. K tomu všetkému je systém tunelovaný aj cestou tvorby tzv. zisku zdravotnými poisťovňami z povinného zdravotného poistenia. To nemá obdobu nikde na svete. Tí, ktorí sú za tento stav zodpovední, naše zdravotníctvo nepotrebujú, liečia sa v zahraničí. Okrem korupcie a nedostatočného financovania zdravotníctva, rezort dopláca aj na odchod kvalitných lekárov a sestier do zahraničia. Dôvody sú jasné. Mimoriadne zlá je situácia stredného zdravotníckeho personálu, hlavne postavenie zdravotných sestier je úplne nedôstojné. Ak to takto pôjde ďalej, slovenské zdravotníctvo stroskotá aj pre nedostatok odborných kádrov.

Kto a čo má na svedomí neutešený stav nášho zdravotníctva?

Možnosť deklarovať zisk zdravotných poisťovní umožnil kontroverzný zákon z dielne ministra Zajaca. Asi pred dvoma rokmi sa na wikileaks objavili správy, že niektorí poslanci v NR SR boli uplatení sumou až 2 miliónov korún, aby za tento zákon zahlasovali. Prečo asi?! No a dvere sa otvorili.
Najprv bolo treba vytvoriť z poisťovní eseročky, aby vznikol dojem, že ide o štandardné obchodné spoločnosti, ktoré, samozrejme, zo svojej obchodnej činnosti tvoria zisk. To nie je možné spochybniť. Ale, že zdravotné poisťovne, ktoré  dostávajú peniaze cestou povinného zdravotného poistenia zo zákona a pritom deklarujú, že vytvárajú  zisk z akejsi obchodnej činnosti, už spochybniť musíme.

My všetci povinne platíme zdravotné odvody (poistenie), ktoré majú byť použité výlučne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pri takto fungujúcom systému je jedna štátna zdravotná poisťovňa, ktorá narába s týmito zdrojmi, nevyhnutná. Funguje to tak vo Švajčiarsku, v Rakúsku či Francúzsku a aj inde. Zdravotné poisťovne u nás sú vlastne taxatívne spoločnosti, ktoré nenesú žiadnu mieru rizika ako ostatné komerčné poisťovne. Vyplatia si peniaze na prevádzku, odložia plánovaný “zisk” a sú vysmiate. Prečo potom existujú čakacie listiny na operácie, nepreplácajú sa niektoré drahé materiály či mimoriadne nákladná liečba, keď si poisťovňa na konci roku vykáže zisk zhuba 40 až 50 miliónov eur.

Peniaze, ktoré zaplatia poistenci súkromnej zdravotnej poisťovni, a ktoré majú byť v prípade, že ich poistenec nepoužije na svoju liečbu, použité ako solidárny balíček pre tých, čo to potrebujú, si niekto strčí do vrecka. To je obludné! Je to najväčší podvod na občanoch Slovenska vo vzťahu k zdravotnému poisteniu a jeden z hlavných dôvodov nedostatku financií v zdravotníctve.

Čo treba v zdravotníctve zmeniť?

Chyba nie je v systéme, chyba je sám systém. Preto treba tento chorý systém zmeniť. Prečo na Slovensku „vymýšľame koleso“? Všetko bola dávno vymyslené a funguje v iných krajinách. Systém jednej štátnej zdravotnej poisťovne, do ktorej plynú peniaze z povinného zdravotného poistenia, je samozrejmosťou. Tieto peniaze musia, pochopiteľne, všetky ostať v systéme a tým garantovať základnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov. Poistenec má mať v rukách zmluvu so zdravotnou poisťovňou, z ktorej jasne vyplýva, na čo má pri svojej liečbe z povinného zdravotného poistenia nárok a na čo už nárok nemá. Ostatné si pacient buď zaplatí, alebo bude mať tzv. pripoistenie u niektorej komerčnej poisťovne, ktoré garantuje preplatenie všetkých nákladov na jeho liečbu.
Presne tu je priestor pre komerčné, privátne poisťovne, ktoré majú vo svojom portfóliu takýto produkt. Pri takto nastavenom financovaní nemám problém, že komerčné poisťovne vytvárajú zisk. Predávajú totiž produkt, na ktorom buď zarobia, alebo prerobia. Lebo poisťovne všade na svete znášajú pri svojom podnikaní istú mieru rizika. U nás zdravotné poisťovne nenesú žiadnu mieru rizika. Peniaze prídu zo zákona vždy na účet a z nich fungujú. Samozrejme, nikdy nie so stratou. Len poisťovne totiž rozhodnú, koľko z vybraných peňazí vrátia cestou zdravotného poistenia, spať do systému. Lebo cenotvorba za liečbu ich poistencov je výlučne v rukách poisťovní. Preto sú u nás zadlžené nemocnice a ďalší poskytovatelia, nie však poisťovne.

Na Facebooku ste napísali, že Fico zobral Kotlebovi jedinú predvolebnú agendu migrantov, ktorí mu spadli ako dar z nebies. Môžete to rozviesť?

Je to naozaj paradoxné, ale história nám potvrdzuje, ako ľahko sa dokážu manipulovať masy, často jednoduchými a primitívnymi heslami. Hlavne v spoločnosti, ktorá je rozvrátená nespokojnosťou ľudí so svojou situáciou. Týmto ľuďom stačí potom „pomenovať“ nepriateľa, ktorý má byť za toto všetko údajne zodpovedný. Súčasne sa takýmto spôsobom snažia, tí ktorí sú za celú situáciu zodpovední, zamaskovať skutočné príčiny neutešeného stavu spoločnosti. Tiež pri tom vzniká výborná pôda pre extrémizmus.

V minulosti Kotleba „ukázal prstom“ na Rómov (ktorí sú určite problémoví) a nepriateľ bol na svete. To prinieslo úspech Kotlebovi vo voľbách do VÚC. Ako skončili „kotlebovské“ riešenia problému s Rómami, všetci vieme… Nijako. Vyzeralo to, že téma je vyčerpaná a Kotleba skončil. Zrazu sa objavili migranti, ktorí robia problémy celej Európe a určite predstavujú isté bezpečnostné riziko. Je preto len  prirodzené, že reakcia veľkej časti spoločnosti je strach. Kotleba je opäť v „akcii“. Nová téma pre neho a výborná príležitosť znovu ukázať na ďalšieho nepriateľa prstom.

V tejto chvíli prichádza na scénu Fico, ktorému rapídne klesajú preferencie, pre spôsob a výsledky jeho vládnutia. Preto sa začína „vypúšťať“ dymová clona. Ficov údajný boj proti EÚ, ktorá nám „vnucuje“ kvóty na migrantov. Táto clona má odvrátiť pozornosť od všetkých prešľapov vlády jedne strany, vlády Smeru.

Tiež tvrdíte, že Rusi sa nikdy nezmenili a nezmenia. Často kritizujete slovenských rusofilov. Je Rusko hrozbou pre Slovensko?

Zdá sa, že mnohí aj z našej generácie, asi stratili pamäť. Ja nie, lebo na ruskú armádu, ktorá ničila našu krajinu viac ako 20 rokov, si dobre pamätám. Ruská propaganda, ktorá má, mimochodom, korene v tej Goebbelsovskej, je naozaj nesmierne účinná. Vyplachuje mozog aj mladej generácii u nás. Darí sa jej vyvolávať v našej spoločnosti silné protiamerické nálady. Pritom neviem, že by v histórii Slovenska nejakí americkí vojaci (na rozdiel od Rusov) strieľali u nás do našich občanov?! Opať sú mnohí u nás pripravení obrátiť sa na „veľkého ruského brata“. 

Môžete reagovať, že mladí okupáciu nezažili a Rusko si skôr pamätajú od čias „perestrojky“. Napriek tomu som z toho šokovaný. Dnes majú mladí zo Slovenska nesmierne možnosti cestovať po svete s otvorenými očami. Majú možnosť sledovať všetky zahraničné médiá, sú jazykovo vybavení, študujú v zahraničí, poväčšine na západ od Bratislavy, ale niektoré súvislosti akoby nechceli vidieť. Človeku sa nad tým zastavuje rozum!

Rusko dnes nie je hrozbou len pre Slovensko. Vďaka Gorbačovovi sme sa začali na Rusov pozerať trochu inak. Ich pozícia vo svete sa oslabila a tým aj ich dominantné postavenie ako jednej z dvoch veľmocí. Charakter politiky Ruska sa však v poslednom období, aj zásluhou Putina, výrazne zmenil. Najväčšie nebezpečie na tom je, že tejto politike Ruska „fandia“ nielen armádne špičky, ale aj obyčajní ruskí ľudia. Dnes je situácia pre Slovensko priaznivejšia, vďaku nášmu členstvu v NATO. Sme členmi NATO a ideme protestovať proti presunu vojenskej techniky spojencov cez našu krajinu?! Je to čistá schizofrénia.

- Reklama -