Zbrane či možnosť použiť silu lákajú aj „náckov“. Vyplýva to z prieskumu, ku ktorému sa dostali českí novinári. Asi polovica českých vojakov podporila politickú stranu, ktorá ponúka radikálne riešenie rómskej otázky. A to je dosť. Vo svojom komentári v Denníku N sa touto témou zaoberá aj Peter Morvay.
Násilie, nie argumenty
Ďalšie výsledky prieskumu poskytujú tiež zaujímavé zistenia. Päť percent vojakov sa zúčastňuje na extrémistických demonštráciách. A každý ôsmy zamestnanec generálneho štábu zastáva názory, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickými hodnotami. Títo ľudia sú teda bezpečnostným rizikom. Podľa Morvaya by sme sa však mali pozrieť, či sú výsledky prieskumu vôbec prekvapivé. Malo by byť logické, že vidina dostať sa do armády a mať vplyv v ozbrojených zložkách, bude priťahovať aj extrémistické živly. „Demokracia a voľby im nič nevravia, násilie a zbrane sú im bližšie než argumenty,“ upozorňuje Morvay.
Len ďalšie bagatelizovanie
Ak by však existoval podobný prieskum aj na Slovensku, pokiaľ už náhodou neexistuje, asi by sme pochodili podobne ako Česi. Napokon, po roku 1989 tu predsa ešte dlho vládli nacionalistické strany. Okrem toho sú známe aj konkrétne prípady extrémistov v slovenskej armáde. Takým je napríklad profesionálny vojak, ktorý cvičí Slovenských brancov, čo je jedna z piatich Putinových kolón na Slovensku.
Mal by teda existovať efektívny systém, ktorý by „náckov“ odhaľoval ešte pred ich nástupom do armády, hoci nič nefunguje dokonale. „Skutočný problém je, ako armáda a štátne úrady a politici na takéto prípady zareagujú a čo s tým urobia,“ zamýšľa sa komentátor nad tým, ako by sa dala situácia riešiť. Snaha však asi nie je, veď o tom svedčí napríklad aj vyhýbavá odpoveď hovorcu armády, čo problém opäť len bagatelizuje. A dáva priestor extrémistom.
