štvrtok, 9 júla, 2020
17.3 C
Bratislava
Úvod Aréna Drahí súdruhovia, šokový multikulturalizmus nechceme. Odkazuje cez ParlamentnéListy.sk náš najľavicovejší poslanec kolegom...

Drahí súdruhovia, šokový multikulturalizmus nechceme. Odkazuje cez ParlamentnéListy.sk náš najľavicovejší poslanec kolegom na Západe. Blaha však povedal oveľa viac

Je imigračná kríza najväčšou výzvou pre Slovensko?

Určite áno, v tom zmysle, že na Slovensku málokedy zaujme ľudí nejaká téma tak, ako je to pri imigračnej kríze. Musíme si priznať, že väčšina ľudí odmieta kvóty a to je východisková pozícia aj pre slovenskú vládu. V Európskej únii je táto téma tiež silná a keďže EÚ nemá riešenie tejto krízy, tak tápa a vytvára nebezpečné precedensy. Keď sa tento migračný prúd nepodarí zastaviť, tak tu čelíme vážnej hrozbe, lebo nie je možné absorbovať milióny ľudí z iných kontinentov.

Nedostáva migračná kríza príliš veľa priestoru v politickej diskusii? Nemáme na Slovensku väčšie problémy?

Vyplýva to z toho, ako sa ľudia zaujímajú o tieto otázky. Z tohto hľadiska je to prirodzený vývoj. Samozrejme, na Slovensku máme ďalšie veci, ktoré treba riešiť a ja by som bol veľmi rád, keby sme sa oveľa viac venovali sociálnym balíčkom, s ktorými vláda prichádza. Na Slovensku musíme budovať sociálny štát, pomáhať slabším a to je pre nás kľúčová téma. Potom sú tu, samozrejme, geopolitické otázky, šíriaca sa rusofóbia, ale aj napríklad transatlantické partnerstvo medzi EÚ a USA, ktoré môže veľmi vážne poškodiť európsky sociálny a enviromentálny model. My chceme teda viac, ale najskôr potrebujeme riešiť túto pálčivú otázku, bez ktorej sa Európa nepohne ďalej.

Tvrdíte, že kvóty nie sú riešením imigračnej krízy. Čo ním je?

Keby som povedal tie riešenia nejakým markantným spôsobom, tak by som asi dostal Nobelovu cenu. Slovenská pozícia je ale taká, že máme hľadať riešenia príčin, bez toho budete stále naháňať iba vlastný chvost a kvóty sú práve tento absurdný spôsob, ako reaguje Európska únia. V prvom rade musíme odstrániť vojny, pričom tu je treba oceniť aj snahu Ruska, ktoré bojuje proti Islamskému štátu. Príčiny sú ale aj v štrukturálnych ekonomických nastaveniach, ktoré podporujú veľmoci a západné nadnárodné korporácie, ktoré v západnej Afrike a v Kongu najímajú milície zabíjajúce ľudí v miliónoch. Toto je pokrytecké a západný svet nezaujíma, že vytvára taký ekonomický a militaristický systém, ktorý bráni ľuďom v celom svete, aby žili dôstojne. Keď tento systém nahradíme nejakým spravodlivejším a humánnejším systémom, keď zastavíme obchod so zbraňami a vojny, ktoré do veľkej miery rozpútali práve západné veľmoci, vtedy sa môžeme baviť o riešeniach.

Hovoríte, že treba oceniť snahu Ruska bojovať proti Islamskému štátu a kritizujete západné veľmoci pre rozpútanie vojen na Blízkom východe. Proti Islamskému štátu však už dlho robia nálety aj USA. Netreba oceniť aj ich?

Viete (úsmev)… Keď hovoríme o krajine, ktorá za vlády Georga Busha napadla v protiklade k medzinárodnému právu Irak a tým spustila celý tento chaos a bordel, ktorý viedol k vzniku Islamského štátu, ktorý sa z Iraku rozšíril do Sýrie, tak ťažko môžeme tvrdiť, že USA dnes plní nejakú dobrú úlohu. Západné veľmoci USA, Británia, Francúzsko tiež destabilizovali Líbyu, zničili režim, ktorý ako tak udržiaval stabilitu a relatívne fungujúci štát. Intervencie západných štátov v Sýrii, Líbyi a Iraku sú nielen nedomyslené, ale aj protiprávne, lebo sa neopierajú o mandát Bezpečnostnej rady OSN. Toto sú veci, ktoré by sa nemali diať, a keď sa dnes nepoučia západné veľmoci, tak mám pocit, že už nikdy.

Ak by sme pripustili, že USA a Západ má túto situáciu na svedomí, stále nemôžeme povedať, že sa svojimi útokmi proti Islamskému štátu USA snaží odčiniť predchádzajúce chyby?

Keď to poviete interpretatívnym spôsobom, že zabudnime na históriu, urobme hrubú čiaru a teraz očakávajme, že sa USA budú správať zodpovedne, tak pevne verím, že sa dohodne Bezpečnostná rada OSN vrátane USA, Ruska a Číny a že spoločnými silami porazia Islamský štát. Treba však trochu upratať aj medzi spojencami. Nie je možné, aby Saudská Arábia, ako sa šepká, financovala niektoré časti Islamského štátu. Turecko sa správa veľmi ambivalentne hlavne vo vzťahu ku Kurdom, ako by im vyhovovalo, že ISIS oslabuje Kurdov v Sýrii alebo v Iraku. Toto sú veci, ktoré by sme nemali tolerovať. Naopak mám pocit, že v tomto regióne sa zodpovedne správa Irán a Rusko. Tu hľadajme spojencov a nie v Saudskej Arábii.

Je Smer-SD medzi socialistickými stranami EÚ ojedinelá a izolovaná vo svojom postoji ku kvótam?

Určite nie, zoberte si napríklad českú sociálnu demokraciu. Mám pocit, že ambivalentný postoj voči kvótam majú všetky postkomunistické štáty. Socialisti v Rumunsku hlasovali tiež proti kvótam, proti sú aj pobaltské štáty. Takže to rozdelenie je na západnú Európu a strednú Európu plus Rumunsko, Bulharsko a pobaltské štáty, kde tá skúsenosť je iná a vnímanie politiky je realistickejšie. Tieto krajiny nemajú tú skúsenosť s multikulturalizmom ako západné štáty, ktoré za stáročia kolónií drancovali celý svet, a teraz tam majú aj ľudí z týchto rozvojových oblastí. Pravdou je, že za dva týždne nespravíte multikulturálnu spoločnosť ani na Slovensku, ani v Rumunsku, ani v Estónsku. Ono to môže postupne prísť tak ako na Západe, ale nemôže sa to nanucovať a nemôže sa to robiť takouto šokovou doktrínou. Z tohto hľadiska si myslím, že Smer nie je izolovaný, ide skôr o problém medzi západom a stredom, východom Európy. Smer má pritom veľkých spojencov v českej ČSSD.

Hrozí Smeru pre jeho prístup ku kvótam, že bude vylúčený z frakcie európskych socialistov?

Nerád by som to komentoval, je v tom aj kus emócií a ja len veľmi mierne poviem, že je čudné, ak v čase, keď sa vo Veľkej Británii schvaľovala počas vlády sociálneho demokrata Tonyho Blaira vojna v Iraku, ktorá bola protiprávna a zločinecká, tak vtedy nikomu ani len nenapadlo, že by vylučovali zo socialistických štruktúr stranu, ktorá vyznáva vojnu ako riešenie. Rovnako aj neoliberálne opatrenia Schroederovej vlády v Nemecku, ktoré významne okresali sociálny systém krajiny, veľmi neprekážali našim drahým socialistickým súdruhom. Takže je tu akýsi dvojaký meter, keď sa dokážu rozpáliť naši kolegovia iba v prípade, ak sa niekto zo strednej Európy sprieči riešeniu, ktoré je naozaj nezmyselné. Prístup európskych socialistov považujem nie za najlepší, ale nebudem to komentovať nijako radikálne, pretože musíme nechať priestor pre diplomaciu, musíme komunikovať, čo premiér robí. V 90 percentách sa zhodneme, v tomto máme iný názor a keď to nie je niekto schopný rešpektovať, tak by sa mal zamyslieť nad svojim hodnotovým rebríčkom.

Hovoríte, že na Západe existuje už akýsi multikulturalizmus, funguje však?

V niektorých prípadoch áno, a v niektorých nie. Často sa vypichujú prípady rôznych get, kde žijú sociálne podvýživení predstavitelia menšín, ale na druhej strane máte krásne príklady toho, ako sa dokázali integrovať či už Turci v Nemecku, Pakistanci vo Veľkej Británii, alebo Arabi vo Francúzsku. Potom ale máte príklady, ako je švédske Malmö, kde proces integrácie nie celkom vyšiel. Vo všeobecnosti platí to, že integrácia funguje iba vtedy, keď je správne uchopená a keď to nie je urobené nasilu. Toto je aj argument Slovenska. My vieme integrovať určitý počet ľudí, ale akonáhle vám niekto nakáže, že zoberte 50-tisíc ľudí, tak okamžite viete, že to nebudete schopný integrovať. Integrácia nie je o tom, že niekomu prinesiete džbán vody. Tomu človeku musíte zaplatiť kurzy, snažiť sa mu nájsť robotu, nejaké zázemie, aby tu vedel fungovať ako normálny človek a nielen prežívať. Správne uchopená integrácia teda nie je problém, avšak princíp multikulturalizmu nie je pre Európu akademickou otázkou, Francúzi, Briti, Belgičania, Holanďania jednoducho žijú v multikultúrálnej spoločnosti. Oni tam majú obrovské menšiny moslimov a príslušníkov iných náboženstiev. Pre nich teda nie je otázka položená tak, že či áno, alebo nie, ale ako ten multikulturalizmus má fungovať. Pre Slovensko to nateraz zostáva akademickou otázkou, západný multikulturalizmus tu nepoznáme a je pre nás otázkou do budúcnosti, že ako sa k tomu postavíme. Určite nám to nemôže nikto nanucovať.

Ten multikulturalizmus západnej Európy je interpretovaný ako spolunažívanie viacerých kultúr vedľa seba. Ako konkurenčný sa však vníma americký model taviaceho hrnca „melting pot“, v ktorom sa prichádzajúce kultúry rozpustia, dominantnú kultúru obohatia, ale pritom sa stanú jej súčasťou. Nie je toto lepšia cesta aj pre Slovensko?

Určite si nemyslím, že toto je niečo, čo si môžete zobrať ako príklad z nejakej krajiny a potom to tu presadiť. Amerika má úplne inú históriu. Ona de facto vznikla tým, že vyhubila alebo nejakým spôsobom potlačila Indiánov ako pôvodných obyvateľov a prišli tam prisťahovalci. Ona je celá vlastne jedna veľká prisťahovalecká kolónia, kde sa síce Briti a Íri stali dominantnými, ale kde sú tiež prisťahovalci a ich potomkovia z najrôznejších kultúr a náboženstiev. Tá samotná identita USA je multikulturálna, resp. je to ten melting pot. Tento príbeh však nemôžete nasadiť na Francúzsko, ktoré má úplne inú tradíciu národa a štátu, ktorá vychádza z Veľkej francúzskej revolúcie alebo na Nemecko, ktoré má chápanie národa odvíjané od istej jazykovej a kultúrnej príbuznosti. Potom máte rozvojové štáty, kde vôbec nie je silná nejaká národná alebo etnická príslušnosť. Máte x štátov, x modelov národa, v ktorých nemôžete bez rozmyslu aplikovať cudzie príklady. Za prvé by to nefungovalo a za druhé si nemyslím, že by bol americký model najšťastnejší, pretože pre Európu je typické, že si uchováva svoju kultúru. Ak sem menšiny plynú, tak sa očakáva, že budú dodržiavať ten hodnotový rámec, ktorý tu máme.

Ste veľkým kritikom zahraničnej politiky USA. Znamená to, že ste za vystúpenie Slovenska z NATO?

Nemyslím si, že v tejto fáze je takto postavená otázka. Keby na Slovensku teraz bola nejaká hlasná diskusia, v ktorej by sa veľká časť verejnosti vyslovovala za vystúpenie z NATO, tak by sme túto tému mohli otvoriť. Ja som bol v čase vstupovania Slovenska do NATO odporcom tohto kroku, aktívne som sa snažil o organizovanie referenda a nie som dodnes žiadny nadšenec tejto aliancie, ale vychádzať treba z toho, čo si myslia ľudia na Slovensku. Pokiaľ tá debata tu nie je, tak ju netreba umelo vytvárať.

Aká je vaša interpretácia konfliktu na Ukrajine?

Ja vychádzam z realistického vnímania medzinárodnej politiky, čiže opomínam rôzne idealistické a propagandistické naratívy zo strany západných veľmocí, ktoré hovoria, že sa bojuje za slobodu, demokraciu, ľudské práva a podobné veci, čo je podľa mňa číry nezmysel. Ide o rozpínavosť NATO a snahu zväčšovania vplyvu západných veľmocí smerom na východ, a toto Rusko vyhodnotilo ako ohrozenie svojich národných záujmov a reagovalo. Treba ten realizmus vnímať bez emócií, aby sme sa nestavali ako v nejakom futbalovom zápase na stranu Rusov alebo Američanov. Je potrebné to hodnotiť triezvo. Mám pocit, že obeťou tohto stretu veľmocí je práve Ukrajina a to mi je veľmi ľúto. Tiež mi je veľmi ľúto ľudí na Donbase, ktorých teraz čaká ďalšia ukrutná zima v ťažkých pomeroch a ktorým je treba pomôcť. Nezabúdajme na to, že nielen Sýrčania, ale aj Ukrajinci trpia. 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Analytik k policajnému zásahu: Našiel sa aktívny blbec v skupine. Každý úder jeho bagandžou môže byť smrteľný

Bratislavskí policajti zasahovali proti mužovi s nožom. Všetko bolo v poriadku, podľa  policajných informácií ho spacifikovali v centre metropoly. Lenže – na...

V USA zaznamenali viac ako tri milióny pozitívnych testov na COVID-19

Vyše tri milióny Američanov mali doposiaľ pozitívny výsledok testu na ochorenie COVID-19, oznámil v stredu americký viceprezident Mike Pence. Informovala o tom...

Trnava: Korona zasiahla aj jaskyňu Driny

Zástupcovia Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR v stredu navštívili jaskyňu Driny v okrese Trnava. Ako mnohé z iných slovenských atrakcií, aj tá čelí poklesu návštevnosti....

Krajniak: Vláda rokovanie o predĺžení Prvej pomoci pre firmy a SZČO prerušila

Vláda v stredu prerušila rokovanie o návrhu ministerstva práce na predĺženie projektu Prvá pomoc, ktorý má prispieť k udržaniu pracovných miest na...

Európsky parlament: Merkelová vyzvala na rýchlu dohodu o pláne ekonomickej obnovy EÚ

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu popoludní v bruselskom sídle Európskeho parlamentu (EP) predstavila plány nemeckého predsedníctva v Rade Európskej únie a...

V bratislavskej nemocnici podali prvýkrát pacientovi liek s účinnou látkou remdezivir

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) sa prvýkrát podal pacientovi liek s látkou remdezivir, ktorý zabraňuje množeniu koronavírusu v tele človeka. Informovala o...

Blanár: Korčok uznaním Guaidóa prekročil svoje kompetencie

Uznaním Juana Guaidóa ako dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky prekročil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) svoje kompetencie....
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,798 +31 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,473 Infikovaných 297 Last updated: 9. júla 2020 - 02:52 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky