Podľa komentára Martina Slávika, ktorý publicista zverejnil na portáli SME.sk, netreba vyhadzovať zbytočne peniaze za prednášky o tom, ako byť úspešný. Oveľa jednoduchšie je podľa neho pozrieť sa spätne do archívu a poučiť sa z príkladov úspešných firiem. Kurzy pre úspešných tvrdia, že to, ako sa firme darí, často závisí aj od charakterových vlastností jej majiteľa. „Jednou z najúspešnejších slovenských firiem je Váhostav. Odpoveď na otázku, čo stojí za jej úspechom, možno nájsť práve v archíve. Čo teda formovalo úspešný biznis model majiteľa Váhostavu?“ pýta sa v komentári Slávik.
Podľa publicistu je charakter človeka do značnej miery ovplyvnený rodinou a školou. „Rozviedna škola 1. správy ZNB (Zbor národnej bezpečnosti) bola napríklad oveľa formujúcejšia, ako by si niekto na prvý pohľad myslel. Tamojšie prednášky totiž spájali teóriu s praxou,“ píše Slávik, ktorý zároveň pripomína aj vlastnosti, ktoré mal mať každý dobrý rozviedčik ŠtB. „U rozviedčika sú pestované také morálne vlastnosti ako cieľavedomosť, húževnatosť, odvaha, rozhodnosť, samostatnosť pri rozhodovaní a plnení úloh, vytrvalosť. Pestujú sa také intelektuálne vlastnosti ako konkrétnosť, systematickosť a tvorivé myslenie. Rozviedčik musí byť trpezlivý. Ďalej sú potrebné charakterové vlastnosti ako čestnosť, pravdovravnosť, spravodlivosť, zhoda slov a činov,“ uvádza.
Slávik pripomína ešte jednu dôležitú vlastnosť, ktorú za totality vštepovali rozviedčikom ŠtB. Práve tých prirovnáva publicista k súčasným úspešným podnikateľom. Rozviedčik, rovnako ako aj úspešný podnikateľ sa podľa Slávika „musí vždy vedieť prispôsobiť prostrediu, v ktorom má žiť a pracovať, a to bez toho, aby bol narušený jeho charakter a vnútorné presvedčenie“. „Schopnosť prispôsobovať sa je predpokladom existencie!“ píše.
V tejto súvislosti je podľa Slávika zásadná aj komunistická minulosť niektorých členov slovenskej vlády. „Členov našej súčasnej vládnucej partaje našťastie v mladosti vychovávali a viedli k tzv. socialistickej morálke. Oni sami najlepšie vedia, aké by to tu bolo hrozné, keby to nebodaj bolo inak. Protikladom socialistickej morálky je totiž buržoázna morálka. Tak sa to aspoň v mladosti učili,“ píše Slávik, ktorý prináša aj definíciu buržoáznej morálky z totalitných učebníc. Hlavnou črtou buržoáznej spoločnosti bola podľa nich zásada: „Buď ty zdieraš druhého, alebo ten druhý zdiera teba. Buď ty pracuješ na druhého, alebo ten druhý na teba.“
„Naša vláda veľmi dobre vie, a našťastie niečo také nepripúšťa, že pre buržoáznu morálku je charakteristická nenásytná túžba po bohatstve a že jej ideálom sú obratní chytráci a podvodníci, ktorí získali majetky nepoctivými a často nezákonnými machináciami, špekuláciami a zneužitím moci,“ uviedol publicista.
Viete si predstaviť, aký dosah na podnikateľské prostredie a krajinu vôbec by malo, keby tu vládol nebodaj niekto iný a nie títo bývalí súdruhovia? Veď sa každý deň presviedčame o tom, ako hlboko sa na nich podpísala vlastná výchova, pre ktorú bola vzorom morálneho profilu (socialistického) človeka „osoba ideovo presvedčená, harmonicky rozvinutá, duševne bohatá, budujúca život podľa zákonov sociálnej spravodlivosti a rozumu, dobra a krásy“. Dodal na záver svojho komentára Slávik.
