Na Slovensku chceli zostať celé rodiny utečencov, ale pre ťažké podmienky pre život sa nakoniec rozhodli od nás odísť ďalej na Západ. Štát im údajne nevytvoril podmienky, v ktorých by dokázali žiť. Podľa denníka SME štát len veľmi slabo dotuje integráciu utečencov do spoločnosti, o ktorú sa starajú mimovládne organizácie. A tie sú dotované z rozpočtu len minimálne. Veľká väčšina financií určených na starostlivosť o utečencov a žiadateľov o azyl ide z európskych fondov. Štát prispieva len štvrtinou z celkovej sumy.
Ďalším dôvodom, aby sa u nás utečenci natrvalo neusadili, je pre nich aj pomerne drahé ubytovanie. Nájsť si podnájom za slušnú cenu majú problém aj Slováci. Migranti z moslimských krajín sú na tom ešte oveľa horšie. Väčšinou nevedia po slovensky a bez jazyka sa dá len ťažko nájsť dobre zaplatená práca. Aj tá je len v mestách, kde ale utečenci narážajú na problém už so spomínaným predraženáým bývaním. „Pre viacpočetnú rodinu je takmer nemožné si nájsť v Bratislave vhodný byt,“ povedala Miroslava Hlinčíková z Inštitútu pre verejné otázky pre denník SME. Majitelia bytov navyše neradi prenajímajú svoje nehnuteľnosti cudzincom.
Pozadu je v očiach utečencov aj výučba slovenčiny, ktorá by im pomohla nájsť si ľahšie prácu. Často pri sebe nemajú doklady o vzdelaní a preto je pre nich problematické dokázať akékoľvek dosiahnuté vzdelanie. „Keď človek uteká pred vojnou, neberie si so sebou diplom,“ tvrdí Martina Sekulová z Inštitútu pre verejné otázky.
Je tu ešte jeden nemalý problém, a tým je zdravotná starostlivosť. Na všeobecné zdravotné poistenie majú totiž cudzinci s doplnkovou ochranou nárok len v prípade, že začnú pracovať, alebo im je udelený azyl. Utečencom bez práce prepláca zdravotnú starostlivosť migračný úrad, ale lekári takéto platby často nepoznajú a v ordináciách sú preto poblémy. Slovensko nemyslí ani na utečencov v dôchodkovom veku či na tých, ktorí sa k nemu blížia a je jasné, že nemajú šancu u nás odpracovať 15 rokov, aby mali zo zákona nárok na slovenský dôchodok.
