Kedy a prečo ste vznikli?
Ustanovujúci zjazd Frontu ľavicovej mládeže sa konal 29. augusta tohto roku v Banskej Bystrici, kde sme schválili základné dokumenty, zvolili vedenie organizácie. Momentálne pracujeme na oficiálnom zaregistrovaní na ministerstve vnútra. Vznikli sme pretože dlhší čas na Slovensku absentuje organizácia, ktorá by vytvárala platformu pre aktivizmus mladých ľudí inklinujúcich k radikálnej ľavici. Hodnoty sociálnej spravodlivosti, rovnosti, antifašizmu či mierového spolunažívania sa z myslenia mladej generácie vytrácajú. Na ich miesto nastupuje individualizmus, konzum, neznalosť histórie či podceňovanie snáh o mier. Zabúdame, že takým, aká bude dnešná mládež, bude aj budúce Slovensko.
Myslíte si, že je dopyt po takejto organizácii?
Ako som povedal v predchádzajúcej odpovedi, na Slovensku podobná organizácia chýbala. A tvrdenie, že po nej je dopyt, potvrdzuje aj fakt, koľko sympatizantov a členov sme dokázali v krátkej dobe získať. Už teraz máme veľmi silné kluby na západnom Slovensku, najmä v Bratislave, Nitre, ale aj v ďalších lokalitách – v Trenčíne, Prievidzi, na Záhorí, v Turci, v Banskej Bystrici. Momentálne stojí predo mnou úloha vycestovať za sympatizantmi a členmi na východné Slovensko a skoordinovať založenie klubov tam.
Koľko máte členov?
Presnejší počet uvádzať nebudem, avšak predpokladám, že členskú základňu po založení všetkých klubov budeme rádovo počítať v stovkách členov. Zastúpenie máme momentálne vo všetkých krajoch.
Ako bude vyzerať vaša aktivita?
Povedať dnes, že s týmto systémom nie je niečo v poriadku sa rovná takmer rúhaniu, a preto má mnoho mladých antikapitalistov obavy verejne prezentovať svoje názory. Z toho dôvodu chceme prostredníctvom FĽM združiť a spojiť ľudí inklinujúcich k radikálnej ľavici. Jednak im ukázať, že nie sú vo svojom okolí jediní a zároveň im poskytnúť priestor pre realizáciu ich nápadov. Či už sa bude jednať o aktivity protestné, vzdelávacie, oddychové či kultúrne, budeme podporovať snaženie členov v našich kluboch.
Z pozície vedenia FĽM však budeme pripravovať aj celoslovenské podujatia. Jednou z nich bola napríklad nedávna Blokáda amerického konvoja, momentálne sa podieľame na príprave zhromaždenia k výročiu 17. novembru 1989 a od nového roku chceme spustiť humanitárnu zbierku pre Donbas. Ako veľmi dôležitú oblasť pôsobenia vnímame univerzity. Študenti tvoria cieľovú skupinu FĽM. Z toho dôvodu budú členovia FĽM súčasťou študentských samospráv – študentských parlamentov či akademicých senátov. Zároveň máme ambíciu na najväčších univerzitách vytvoriť “bunky” FĽM, ktoré budú pre nás zhromaždovať informácie o živote na univerzitách – o kvalite vyučovacieho procesu, o voľnočasových aktivitách a o oblastiach, v ktorých môžeme prispieť ku zlepšeniu.
V neposlednom rade bude FĽM pripravovať pre svojich členov interné vzdelávacie podujatia, na ktorých sa budú môcť členovia zlepšovať formou rôznych prednášok a workshopov. Bude sa to týkať napríklad vystupovania na verejnosti, písania článkov, vedeniu kolektívu, organizačnej prípravy protestov a podobne.
Ste pre násilné riešenia?
Do tejto pozície sa nás snažia od počiatku vtlačiť mainstreamové médiá. Bez toho, aby boli dostupné základné dokumenty FĽM ako stanovy, program či vyhlásenia nás médiá v súvislosti s prípravami blokády amerického konvoja označovali za krajnú ľavicu či extrémistov. Otvorene sa hlásime k radikálnej ľavici, odmietame však naše škatuľkovanie do pozície chuligána, ktorý s maskou na tvári hádže na policajtov Molotovove kokteily a rozbíja výklady obchodov. Našim cieľom je pozdvhihnutie a vzdelávanie mládeže a jej zjednocovanie v hájení si svojich práv.
Existuje medzi slovenskými politickými stranami a občianskymi hnutiami niekto, ku komu máte blízko?
Sme otvorení spolupráci so všetkými občianskymi združeniami, stranami či komunitami, ktoré sa zasadzujú za sociálnu spravodlivosť, hodnoty antifašizmu, humanizmu, presadzovaniu mieru na Slovensku a vo svete, či za práva mladých ľudí. Ak mám byť konkrétnejší, z politických strán môžem spomenúť Komunistickú stranu Slovenska, z občianskych združení zase Chartu 2015, Slovensko-ruskú spoločnosť alebo Spoločnosť Ladislava Novomeského.
Je niekto taký aj na európskej a celkovo medzinárodnej úrovni?
Samozrejme, hneď po vzniku FĽM sme začali rokovania o spolupráci s podobne orientovanými organizáciami mladých ľudí v susedných krajinách, najmä v Českej republike, Ukrajine a máme záujem aj na spolupráci s mládežníckymi organizáciami z Ruska. Zároveň sme podnikli kroky k požiadaniu o členstva vo Svetovej federácii demokratickej mládeže (World federation of democratic youth). Je to organizácia s viac ako sedemdesiatročnou tradíciou, ktorá združuje pokrokové mládežnícke organizácie s takmer 70 miliónmi členov po celom svete. WFDY sa charakterizuje ako medzinárodná mládežnícka organizácia bojujúca proti rasizmu, vojnám, chudobe, devastácii životného prostredia atď.
Skúste opísať svoje ideologické postoje
Nebudeme sa šktaulkovať do ideologických prúdov. Výsledkom dlhoročnej antikomunistickej kampane na Slovensku je, že stačí, aby ste boli čo i len trochu naľavo od štandarnej pravice alebo použili slovo “sociálny” a hneď ste onálepkovaný ako “červený” či”neoboľševik”. Netajíme sa tým, že sa hlásime k radikálnej ľavici. Vidíme, že dnešný kapitalistický svet je postavený na konzume, honbou za ziskom, vykorisťovaní a nespravodlivosti. V Európe opäť silnie fašizmus a militarizácia a my, členovia FĽM, to chceme zmeniť. Našim cieľom je vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na princípoch humanizmu, antifašizmu, slobody, rovnosti, spravodlivosti a mierovej spolupráce medzi národmi.
Aký je pre vás ideálny ekonomický model?
Ťažko zadefinovať ekonomický model, pokiaľ máte k dispozícii len niekoľko riadkov. V skratke, v súčasnosti vládne ekonomike diktát korporácií a finančných skupín. Stratili sme potravinovú sebestačnosť a sme odkázaní, spolu s ďalšími krajinami bývalého východného bloku, súperiť o investície nadnárodných korporácií. Celá táto súťaž však spočíva len v tom, ktorý štát dokáže ponúknuť vyššie daňové úľavy a nižšie mzdy pre svojich obyvateľov. Finančné skupiny ovladajú takmer všetky oblasti života, vrátane politiky a najmä mladý človek prepadá apatii a nechuti akokoľvek sa angažovať. Ekonomika by sa podľa nás mala viac demokratizovať prostredníctvom vyššej regulácie trhu v prospech obyvateľstva, ďalej zakladaním družstiev či podnikov s vlastníckym podielom zamestnacov a v neposlednom rade aj štátnych finančných inštitúcií, ktorých primárnym cieľom by nebol čo najvyšíí zisk, ale pomáhanie obyvateľstvu krajiny.
Ako by mala vyzerať zahraničná politika SR?
Dlhé roky sme sa orientovali výhradne na Západ. Aj keď to častokrát poškodilo samotné Slovensko, “naši severoatlantickí spojenci” to od nás jednoducho vyžadovali. Preto by Slovensko malo byť v budúcnosti viac suverénne, samostatné, nebáť sa vytvárať partnerstvá aj s inými krajinami a bez obáv poviem, že je na čase, aby sme otvorene hovorili o neutralite Slovenska. NATO bolo založené v roku 1949 ako pakt na zastavenie šírenia komunizmu. Dnes existencia tohto spolku nemá žiadne opodstatnie a kto hovorí, že má, patrí práve medzi ľudí, ktorým sú prednejšie žiadosti “severoatlamentických spojencov” pred záujmamy Slovenska. NATO sa stalo len silovým nástrojom zahraničnej politiky USA, preto je logické, že by sme túto organizáciu mali opustiť.
Vo vašom odpore k NATO, konvoju, USA ste v podstate na rovnakej lodi ako Kotleba, Slovenské hnutie obrody či Vzdor Kysuce. Neprekáža vám to?
Myslím, že nad týmto by sa skôr mali zamyslieť predstavitelia štadarndých politických strán zastupúpených v parlamente. Pokiaľ sa v otázke členstva v NATO a demonštratívneho prechodu amerického konvoja cez naše územie zrazu všetky politické strany v parlamente zhodnú a jednohlasne tieto veci schvaľujú, tak je logické, že sa subjekty z radov mimoparlamentnej opozície začínajú takisto v tejto otázke zjednocovať. Nepovažujem to preto za iniciatívu subjektov ako SHO, KSS či ĽSNS, ale za reakciu na pokrytectvo parlamentných politických strán.
Aké názory máte na tieto extrémne pravicové organizácie?
Spoločných postojov máme minimum, snáď len s výnimkou členstva SR v NATO.
Líder Frontu ľavicovej mládeže Artur Bekmatov
Prečo je podľa vás radikálne pravicová scéna plná takýchto organizácií, ale radikálne ľavicové organizácie fakticky chýbajú?
Aj radikálna ľavica má viac organizácií. Spomeniem KSS, alebo strany Úsvit či Vzdor, avšak tieto subjekty čelia ignorácii zo strany mainstreamových médií. Keď napríklad komunisti zorganizujú míting 17. novembra s účasťou približne tisícky protestujúcich, v správach to neuvidíte. Na takýto protest totiž novinári neprídu. Môžete však vidieť X rôznych spomienkových podujatí disidentov a pozostatkov ich fanklubov, z ktorých každý by sa poľahky zmestil do jedného výťahu.
Pokiaľ ukrajinského prezidenta Petra Porošenka niekoľko stoviek demonštrantov pred prezidntským palácom v Bratislave vypíska a vyprevadí ho s pokrykom “fašista”, uvidíte to len v Russia today. Zo slovenských médií sme však pravidelne informovaní o protestoch pred ruskou ambasádou, kde však počet účastníkov nepresiahne 20-30 ľudí.
Toto sú teda príklady ignorácie krajnej ľavice, avšak subjekty ako Vzdor Kysuce, Slovenská pospolitosť či ĽSNS z nejakého dôvodu nepredstavujú pre médiá obavu a skôr sú vždy vítaným objektom reportáží.
Aký je váš postoj k náboženstvu?
Drvivá väčšina našich členov a sympatizantov sú ateisti, avšak plne rešpektujeme právo na slobodu vierovyznania. Je to otázka veľmi osobná a každý jednotlivec by sa s ňou mal vysporiadať sám. Druhou stranou mince je však cirkev. Táto inštitúcia je, podľa nášho názoru zbytočná a častokrát poškodzujúca dobré meno viery.
Aký je váš postoj k utečeneckej kríze?
Európa dopláca na absenciu vlastnej zahraničnej politiky v posledných rokoch. Miesto presadzovania vlastných záujmov EÚ často len hájila postoje USA, ktoré sa svojou zahraničnou politikou snažili nepriamo destabilizovať Európu, Rusko alebo Čínu. USA nás nevníma ako partnerov, aj keď to verbálne tak prezentujú. EÚ, Rusko aj Čína sú pre USA hrozby, konkurenti, ktorí môžu Spojené štáty predbehnúť v mnohých ukazovateľoch. Egypt, Líbya, Sýria, Ukrajina… to všetko sú konflikty na hranici EÚ, dokonca aj na hranici Ruska.
USA sa podarilo na dlhé roky destabilizovať Európu a konfliktom na Ukrajine ju postaviť aj proti Rusku. Ako dlho bude táto kríza trvať sa nedá presne odhadnúť, no už teraz môžeme s určitosťou vyhlásiť, že jediný, komu tieto udalosti ak neprospeli, tak minimálne neublížili sú USA. Aj keď, paradoxne, to boli Spojené štáty, ktoré boli iniciátormi a podporovateľmi destabilizačných snáh na Blízkom východe a na Ukrajine.
Akú politiku by malo Slovensko zvoliť?
Politku, ktorá bude predovšetkým hájiť záujmy ľudu. Politiku, kde človek nebude niekto, komu sa stačí len raz za štyri roky zalíškať, ale kde blaho ľudu a krajiny bude prvoradým cieľom.
Koho budete voliť?
Budeme voliť tých členov FĽM, ktorí budú kandidovať vo voľbách.
