Počas vystúpenia prezidenta USA Baracka Obamu na ostatnom Valnom zhromaždení OSN som si všimol zanietenie, s ktorým vyzýval krajiny k spolupráci s cieľom „ukončiť chaos v Sýrii a v iných oblastiach sveta“. Podčiarkol tiež dôležitosť dodržiavania ideálov OSN. Podporil ho v tom aj Porošenko. Pozrel som si Obamov prejav niekoľkokrát na viacerých staniciach, aby som sa ubezpečil, že sa mi nesníva. Nesnívalo sa mi. Americký prezident skutočne vyzval k ukončeniu chaosu v Sýrii a iných oblastiach. Prvé čo mi pri jeho slovách zišlo na um, bolo, či to je skutočný prezident USA alebo niekto, kto práve prišiel na zem z inej planéty a nachádza sa v štádiu zorientúvania sa. U nás tomu hovoríme hľadanie severu. Mám pocit, že on a Porošenko sú poslední dvaja ľudia na zemi, ktorí nevedia, kde je sever, poslední dvaja, ktorí nevedia, kto spôsobil a spôsobuje chaos v Sýrii, Líbyi, Afganistane či v Iraku. Poslední dvaja, ktorí nevedia, že chaos v Sýrii nezačal sýrsky prezident, ktorého americkí aj iní mediálni medili (poznámka redakcie: mediálni manipulátori podľa J.Banáša) označujú za tyrana, podobne ako označovali Kaddáfiho, ktorý urobil z Líbye prosperujúcu krajinu.
Napokon USA zaraďovali ešte donedávna medzi darebácke krajiny aj Kubu a Irán, dnes nimi však už nie sú, keďže prejavili voči Washingtonu ústretovosť. Keby boli ústretovosť k Washingtonu prejavili Kaddáfí, Husajn, Janukovyč, alebo trebárs prezident Sýrie Asád, boli by Obamom nepochybne chválení a boli by na svojich miestach dodnes. Zdá sa mi teda, že Obama a Porošenko sú dvaja poslední, ktorí nevedia, že vojnu v Sýrii nezačal Asád, ale americká invázia do Iraku v roku 2003, ktorá vygenerovala chaos v celom regióne aj ISIS. Vtedajšiu vojnu zdôvodnili USA (pri blahej pamäti) zbraňami hromadného ničenia, ktoré mal údajne Saddám Husajn a ktoré dodnes nikto nenašiel. Obama v New Yorku nehovoril ani o tom, že prečudesná, dobre režírovaná arabská jar nepriniesla ani do jednej krajiny, v ktorej prebehla, stabilitu a demokraciu, ale chaos a násilie. Keby sme v prejave amerického prezidenta vymenili slovo demokracia slovom chaos, bol by jeho prejav presný. Zoznam krajín, do ktorých len v dvadsiatom storočí prišli Američania šíriť chaos (rozumej demokraciu) by bol veľmi dlhý. Mexiko, Kuba, Nikaragua, Haiti, Panama, Čile, Dominikánska republika, Libanon, Vietnam, Kambodža, Laos, Zaire, Grenada, Irak, Somálsko, Juhoslávia, Ukrajina, Afganistan, Líbya, Sýria…
Ostatní môžu aj zomrieť
Aby to nevyzeralo, že som na USA príliš kritický, dovolím si citovať jedného z najuznávanejších amerických bezpečnostných a politických stratégov Georgea Friedmana, ktorý na zasadaní Chicago Council on Global Affaires dňa 4. februára 2015 vysvetlil politiku a záujmy Spojených štátov. Prezradil, že hlavným cieľom Washingtonu je likvidovať všetkých, ktorí aspoň trochu môžu ohroziť postavenie USA ako svetového hegemóna. „Amerika pociťuje nebezpečenstvo zo strany Ruska a EÚ, ale aj nevyspytateľného Nemecka“, a preto Friedman bez okolkov priznáva, že Washington nesmie dopustiť žiadnu spoluprácu a bližšie vzťahy Nemecka a Ruska. Taktiež pokojne prezrádza mnohé účinné metódy amerických tajných služieb, politikov a médií. Jeho logika je dojemne jednoduchá: „Všetko, čo je v prospech Ameriky, je dobré, a ostatní môžu aj zomrieť. Ameriku to nezaujíma.“
Friedman potvrdzuje taktiku „dvojitého metra“ – čo je dovolené Amerike, nemôže robiť niekto iný. V politickej diplomacii obhajuje starý dobrý americký postoj: „Je to síce lotor, ale je to náš lotor.“ Ilustruje svoje slová súčasným vedením Ukrajiny. Friedman ďalej pokračuje: „USA dodávajú zbrane do Pobaltia, Poľska, Rumunska, Bulharska a, samozrejme, na Ukrajinu. Konajú mimo rámca NATO, pretože v NATO musí byť stopercentný súhlas a ktorákoľvek krajina môže vetovať čokoľvek. USA sú pripravené vybudovať sanitárny koridor okolo Ruska. USA majú zásadný záujem mať pod kontrolou všetky oceány sveta. Vďaka tomu môžeme napádať ľudí, zatiaľ čo oni nás napadnúť nemôžu. Udržať si kontrolu nad oceánmi a vesmírom je základom našej moci. Najlepší spôsob, ako poraziť nepriateľskú flotilu, je zabrániť jej výstavbe. Briti to zariadili tak, že žiadna európska sila nemohla vytvoriť flotilu, pretože prinútili Európanov útočiť na seba navzájom. Odporúčam viesť takú politiku, akú viedol Ronald Reagan proti Iránu a Iraku. Podporoval obe strany a zaistil tak, že nepôjdu proti nám. Je to cynické, nemorálne, ale funguje to. Británia neokupovala Indiu, zabrala len niektoré indické štáty, poštvala ich proti sebe a dodala im britských dôstojníkov. Rimania tiež nevysielali veľké armády, ale vytvorili miestneho kráľa, ktorý zodpovedal za udržanie pokoja a bol podriadený cisárovi. Priznávame, že máme impérium. Otázka, na ktorú nemáme odpoveď, je: Čo spraví Nemecko? USA budujú svoj sanitárny kordón nie na Ukrajine, ale v západnej Európe. Obava USA zo spojenia nemeckého kapitálu a nemeckej technológie s ruskými prírodnými zdrojmi a s ruskou pracovnou silou je odveká. Toto je pre USA stáročnou pekelnou hrozbou. Ako to riešiť? Hovoríme to jasne – nárazníková zóna medzi Baltom a Čiernym morom. Sú to bývalé krajiny Varšavskej zmluvy: Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.“
V týchto Friedmanových slovách je kľúč k pochopeniu súčasnej európskej krízy s utečencami aj snahy o oslabenie Európy osvedčeným spôsobom – vyvolať chaos.
Čo nám slovenské médiá zamlčali
Mottom mojej novej knihy Dementi je citát iného Američana – Marka Twaina: „Občas som si nie istý, či svetu vládnu múdri ľudia, ktorí si z nás robia žarty, alebo dementi, ktorí to myslia vážne.“ V tej knihe okrem Marka Twaina citujem napríklad aj niekdajšieho afganského prezidenta, dlhoročného spojenca USA Hamída Karzaja. Keď sa koncom roku 2014 uskutočnil v Kábule slávnostný ceremoniál zvesovania vlajky NATO pri príležitosti skončenia jednej misie a začatia druhej, Karzaj podľa agentúry Reuters (naše médiá, prirodzene, túto informáciu nepriniesli), šokoval Američanov slovami: „Misia USA v Afganistane bola zradou. Washington si nikdy neprial, aby na území Afganistanu zavládol mier. Američania tu nechcú mier, lebo tu majú vlastné záujmy. Nie je to naša vojna, ale vojna, ktorú nám vnútili a ktorej sme obeťou. Mier v Afganistane nezavládne dovtedy, dokedy to USA a Pakistan nebudú chcieť.“
Je povznášajúce, že morálnu kázeň svetu dal z tribúny OSN prezident krajiny, v ktorej je v tridsiatich štyroch z päťdesiatich dvoch štátov platný trest smrti. Trest smrti odmieta a nepraktizuje väčšina krajín, ktoré Obama z tribúny OSN poučoval. Je dobre, že morálny apel zaznel z úst prezidenta krajiny, ktorá odpočúva svojich i cudzích občanov vrátane najvyšších predstaviteľov spojencov, ako sú nemecká kancelárka či francúzsky prezident (ktorí to so sklopenými ušami akceptovali), prezidenta krajiny, čo spravila krátky proces s nespratníkmi a má najvyšší počet väzňov na svete. Podľa správy FBI bolo v USA v roku 2008 spáchaných 1,4 milióna násilných deliktov, 9,8 milióna majetkovo právnych deliktov, zavraždených bolo 17 000 ľudí, spáchalo sa 445 125 lúpeží, čo je oproti roku 2007 nárast o 7,5 percenta. Barack Obama má teda najlepší dôvod vysvetľovať svetu princípy morálky. Vo svojom vystúpení na Valnom zhromaždení si povzdychol. „USA nemôžu riešiť všetky konflikty na svete“. Mám pre Obamu odporučenie, ako USA vyriešia konflikty vo svete za päť minút: Prestaňte sa svetu do toho miešať.
Jozef Banáš
