Keď sme spolu telefonovali, ozvali ste sa do telefónu po slovensky. Cítite sa už po tých rokoch nejakým spôsobom Slovákom?
Istým spôsobom áno. Osobne som tu 35 rokov. Prišiel som ako 18-ročný mladý ambiciózny chlapec. A momentálne žijem v zmiešanom manželstve, pracujem ako lekár. Vôbec neľutujem, že som dostal štipendium sem a nie na Západ…
Sme krajina, pre ktorú sa oplatí riskovať nebezpečnú plavbu po mori, byť v rukách prevádzačov, neznámych ľudí a neskôr zažívať dlhé pochody a útrapy?
Je to veľmi ťažká otázka. Keby človek mal doma pokoj, prácu a bezpečnosť, určite sa neoplatí sem chodiť za týchto okolnosti. Ale ak je perzekvovaný, nemá prácu, i keď chce pracovať, hladný, vtedy by som pochopil tento krok.
Prihlásili ste sa vy osobne na pomoc utečencom? Vedeli by ste si predstaviť, že by ste nejakého prichýlili k sebe domov?
Zatiaľ nie. Ak by išlo o prechodné obdobie, určite áno, ale nie nastálo. Myslím, že keby bol každý úprimný, odpovedal by ako ja. Kto by súhlasil s ich prítomnosťou nastálo, tak mohol už dávno adoptovať nejaké africké deti. Takže moja odpoveď je na určitý nevyhnutný čas áno, ale trvalo nie.
Akú prácu vykonáva váš zväz na Slovensku? Aký program ponúkate svojim členom?
Náš zväz je apolitický spolok. Bez národnej a náboženskej podstaty. Navonok prezentujeme svoju kultúru s rešpektom k ostatným kultúram a najmä ku kultúre Slovenska, kde každý z nás desaťročia žije a etablovali sme sa do spoločnosti.
Ako sa na celú súčasnú situáciu týkajúcu sa migrácie, aká tu desaťročia nebola, pozeráte?
Situácia na svete sa zhoršuje. Najviac však na Blízkom východe, ako aj v Afganistane. Dôvody by som vedel pomenovať, ale keďže nie som politický analytik, nebudem o tom hovoriť. Na jednu vec by som však rád chcel upozorniť, že tie štáty, odkiaľ chodia migranti, nie sú vôbec spokojné s tým, že ich mladá a perspektívna generácia opúšťa krajinu, kde vyrástli a na ich výchovu boli vynaložené nemalé finančné a iné prostriedky. Tie krajiny si uvedomujú, že do budúcnosti budú mať obrovské problémy. Ja z médií Afganistanu exaktne viem, že bude stáť obrovské úsilie, aby nalákali emigrantov späť domov, prehovoriť tých, čo sa chystajú odcestovať. Plánujú im pripraviť bezpečné miesto, pracovné podmienky. Bolo by dobré, keby silné štáty v tomto smere boli nápomocné. Takúto pomoc by som videl ako vhodnú a veľmi trefnú.
Určite vnímate postoj Slovenska k tejto otázke. Je podľa vás 200 ľudí, ktorých spomína premiér Robert Fico, dostatočne veľa?
Kvóty ani počty neriešia nič. Treba riešiť podstatu problému. Urobiť poriadok tam, kde treba a nebude treba urobiť utečencom miesta. Ľudia sem nechcú prísť len pre lepší život, teraz utekajú kvôli záchrane životov a pred hladom. Väčšina z nich sú podceňovaní a ponižovaní pred tými, čo ostali doma. Že sú zbabelci, sklamali a podobne, ale napriek tomu prišli do Európy, lebo inú možnosť už nemali. Prečo pred niekoľkými rokmi sem nechodili v takomto počte? Lebo situácia nebola až taká zlá, ako je teraz. To si málokto z laikov uvedomuje a potom si myslia, že utečenci sú nebezpeční. Som presvedčení, že 70 percent z nich by sa hneď vrátilo, keby mali garantovaný bezpečný život a aspoň nádej nájsť prácu, aby uživil seba a svoju rodinu .
Čo hovoríte na dve ako keby oficiálne cesty ústavných činiteľov prezidenta Andreja Kisku a Roberta Fica? Ktorú z nich vníma podľa vás zahraničie ako smerodajnú?
Myslím si, že nielen môj názor, ale aj názor väčšiny z nás som práve vyjadril.
Pomáha vaše združenie nejakým utečencom v tejto chvíli?
Nie.
Mal by Brusel alebo Nemecko viac zatlačiť na štáty, ktoré odmietajú utečenecké kvóty?
Ako som spomínal, kvóty nepomôžu. Ak bude situácia taká, aká je teraz, Európa môže očakávať aj milióny imigrantov a vtedy by ani miesto nebolo na bývanie, nie ešte nejaké kvóty, triedenie atď. Napríklad na Slovensku sa nezmestí 30 miliónov ľudí. Ak sa nevyrieši príčina problémov v postihnutých krajinách, bude to skutočnosťou. Do Európy môže prísť aj 100 miliónov aj viac ľudí.
Niektorí skeptici argumentujú, že integrácia utečencov na Slovensku nie je možná. Nepoznajú slovenčinu, mnohí žiaden európsky jazyk a že ani integrácia Rómov neprebehla úspešne. Ako vnímate takéto názory?
My ako štipendisti sme mali iné podmienky po skončení školy. Väčšina z nás študovala medicínu, čo je žiadaná škola. Všetci, ktorí sme po skončení školy zostali na Slovensku, máme prácu a väčšinou máme slovenské rodiny a deti nám študujú na slovenských školách, ale aj na Západe. Myslím si, že pre migranta, ktorý sa chce integrovať, je Slovensko dobrá krajina a sú možnosti vývoja. Rómovia to nechcú a to je úplne iná vec.
Čo všetko musí azylant na Slovensku absolvovať, keď ho prijmeme a ako dlho bude jeho integrácia trvať, kým bude sa bude môcť osamostatniť?
Nepoznám detailne procedúry prijatia na Slovensku, ale počul som, že je veľmi prísna. Je to určitá dávka xenofóbie, čo obmedzuje obzory ľudí k imigrantom. Stačí sa pozrieť, ako imigranti žijú v Holandsku, v Nemecku. Aj naši príbuzní tam bývajú, chodíme sa navštevovať. Žijú v pohode a ich sa nikto nebojí. Tu chýba osveta.
Vie sa podľa vás moslim, bežný človek, adaptovať na slovenské pomery?
Väčšinou áno.
Ako sa to podarilo vám?
Ja, a myslím aj moji krajania, ktorí sme tu študovali, s tým nemáme žiaden problém.
Aký je podľa vás vzťah kresťanov a moslimov na Slovensku?
V tomto vzťahu nepociťujem nič zvláštneho. Keď človek rešpektuje kultúrne podmienky daného štátu, nevidím dôvod, prečo by sa pokazilo spolunažívanie.
Aký názor máte na Islamský štát? Je reálnym nebezpečenstvom pre Slovákov, prípadne v akom časovom horizonte?
Je to reálne nebezpečenstvo pre celý svet. Treba to riešiť spoločne, lebo rivalita v tejto oblasti je veľmi nebezpečná.
Stretli ste sa v poslednom čase s nejakými nepríjemnými situáciami vo svojom okolí? Vnímajú vás Slováci rovnako teraz ako pred rokom?
Momentálne nepociťujem žiadnu zmenu v správaní sa môjho okolia a ani nepredpokladám.
