„Počet troch asistentov by mohol byť postačujúci pre prácu poslanca – aj na vykonávanie prác v kancelárii, aj na odbornú prípravu podkladov,“ uviedol Pellegrini pre portál Sme.sk cez svojho hovorcu Martina Dorčáka. Súčasný zákon je podľa predsedu parlamentu povrchný. Poslanec má podľa neho nárok na kanceláriu a asistenta. Na oboje dostane každý poslanec 2,7 násobku priemernej mzdy za minulý rok, čo je v súčasnosti 2 077 eur. Tieto prostriedky potom každý člen Národnej rady rozdelí podľa uváženia.
Obmedzením počtu asistentov chce Pellegrini zabrániť tomu, aby sa zneužívali financie určené na prevádzku poslaneckých kancelárií. „Skôr si myslím, že možnosťou zneužitia peňazí je, keď má poslanec len jedného alebo dvoch asistentov,“ tvrdí Ľubomír Galko z SaS. Práve on je spoločne s Richardom Vašečkom z OĽaNO rekordérom v počte asistentov. Každý z nich ich má sedem. Galko to obhajuje tým, že každý z nich má inú náplň práce. Organizujú výjazdy po regióne, zaoberajú sa administratívou, prípravou zákonov či podávajú trestné oznámenia. Galko napriek tomu tvrdí, že by nemal problém návrh na obmedzenie počtu asistentov podporiť.
Vysokú školu nepotrebujú
Návrh zákona, ktorý by mal zmeniť počty poslaneckých asistentov z dielne vládneho Smeru, ktorý pripravoval poslanec Miroslav Číž, nič nemení v prípadoch, keď jeden asistent pracuje pre viacerých poslancov. „Prihliadali sme na menšie strany, ktoré hovoria, že istý typ úkonov robí asistent pre celý klub,“ uviedol Číž. Sme.sk v tomto smere pripomína Annu Knapíkovú, ktorá svojho času asistovala hneď deviatim poslancom vládneho Smeru. To, že išlo o kaderníčku, jej však podľa Číža nemohlo zabrániť vykonávať administratívne úkony, na ktoré nepotrebuje vysokoškolské vzdelanie. „Kaderníčka je, samozrejme, problém, ale stredoškolské vzdelanie má,“ povedal poslanec vládneho Smeru. Podľa predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho by mali mať asistenti poslancov ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou.
