Ak si požičiam názov vášho posledného blogu Imigračná ekonomická samovražda, čím ju predovšetkým Nemecko alebo aj celá Európska únia pácha?
Sociálny systém týchto krajín je výrazne predimenzovaný. Ponúkať tak veľké sociálne výhody a súčasne prijímať bez obmedzenia všetkých cudzincov musí logicky nevyhnutne viesť k tomu, že počet imigrantov dosiahne neufinancovateľný bod.
Máme vidieť v státisícoh migrantov potrebnú pracovnú silu, ktorá vytrhne starnúcej Európe tŕň z päty, lebo sú to často lekári alebo inžinieri, ako sa nás snažia presvedčiť zástancovia prijímania utečencov, alebo veriť upozorneniu mníchovského ekonomického inštitútu Ifo, podľa ktorého majú utečenci veľmi nízku kvalifikáciu a sú skôr adeptmi na sociálnu podporu?
Podľa mňa má pravdu skôr inštitút Ifo. Zároveň však musím dodať, že som zatiaľ nevidela skutočne hodnovernú štúdiu urobenú na veľkej vzorke imigrantov v Nemecku, v dostatočnom časovom odstupe, napríklad rok po ich príchode, ktorá by ukazovala, či je medzi nimi nadpriemerná miera nezamestnanosti. Intuitívne cítime, že pravdepodobne to tak je, intuícia je však málo. Potrebujeme dôkaz, aby sme mohli na jeho základe argumentovať – racionálne, bez emócií.
V tej správe sa píše, že utečenci sú z krajín, kde je veľa analfabetov. Je vôbec reálne, aby sa títo ľudia mohli časom uplatniť na európskom pracovnom trhu?
Áno, technicky to je možné. Zametač nepotrebuje vedieť spočítať, koľko ton odpadkov pozametal. Otázka skôr stojí inak. Chcú títo ľudia pracovať? Sú zvyknutí pracovať? Sú ochotní prispôsobiť sa? Tak stojí otázka. Toto nakoniec rozhodne, či sa stanú čistými príjemcami sociálnych dávok, alebo záchranou pre dôchodkový systém, ako sa často opakuje.
Minulý týždeň v rozhovore pre ParlamentníListy.cz profesor Milan Šikula z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied okrem iného povedal, že budú pribúdať „prebytoční ľudia“, lebo vplyvom technologickej revolúcie ubúda menej kvalifikovaných miest, vznikajú však miesta s náročnejšími požiadavkami na kvalifikáciu. Nie je toto ďalší z argumentov proti bezbrehému prijímaniu migrantov, alebo sú dôvody očakávať, že sa títo ľudia v nových podmienkach rýchlo adaptujú a dosiahnu potrebnú kvalifikáciu?
Áno, je to jeden z ďalších dielov mozaiky. Vyplýva z neho silnejúce podozrenie, že imigranti sú záťažou, nie prínosom pre ekonomiku. Treba však dodať dve veci. Po prvé, v tomto konštatovaní nie je žiaden morálny súd typu „je, či nie je správne“ utečencov prijímať. A po druhé, moje podozrenie, že sú imigranti ekonomickou záťažou, je platné v horizonte života prichádzajúcej generácie. Nevieme, či to isté platí aj o ich deťoch, ktoré už prejdú európskym školstvom.
Migranti by vraj mali pomôcť aj na pracovnom trhu v Česku. Vzhľadom na to, že sa u nás z roka na rok znižujú počty absolventov učňovských odborov, prišla pred niekoľkými dňami Hospodárska komora s návrhom, aby učňovské odbory šli študovať utečenci. Podľa prezidenta spomínanej komory Vladimíra Dlouhého chýbajú napríklad zvárači, kominári, pokrývači. Ako hodnotíte tento nápad?
Hm, to by tu najprv nejakí imigranti museli chcieť nielen zostať, ale sa aj zapojiť na pracovnom trhu… Zatiaľ sa zdá, že sme len tranzitnom krajinou, cieľom väčšiny imigrantov je nemecký sociálny systém. Pozor, opäť hovorím v priemere, nevylučujem odlišné individuálne prípady. Veľmi sa totiž bojím princípu kolektívnej viny. Ak by medzi 99 % teroristov bol jeden oprávnený utečenec, je neprípustné hovoriť o 100 % ničomníkov. Preto tak zdôrazňujem, že jav imigrácie ako celku je veľkou záťažou, Európa podľa mňa postupuje trestuhodne laxne a nemecký sociálny systém neváham označiť za ekonomickú samovraždu. Súčasne však jedným dychom dodávam, že hovorím o celku, nie o jednotlivých prípadoch.
Napriek tomu, že sa nezamestnanosť v Česku v posledných mesiacoch znížila, ide takmer o pol milióna ľudí. Nezlyháva štát, ak sa o ich možné uplatnenie zďaleka nestará tak, ako o prípadné pracovné zapojenie migrantov? Pracovný úrad ich len registruje, nieto, aby sa ešte o nich zaujímala aj Hospodárska komora…
Nie, pol milióna ľudí bez práce nie je zlyhaním. Existuje niečo ako „prirodzená“ alebo „žiaduca“ miera nezamestnanosti. Znie to desivo antisociálne, ale je jednoducho fakt, že ak je nezamestnanosť nižšia ako táto prirodzená miera, robí to problémy: zamestnávatelia nie sú schopní zohnať zamestnanca, mzdy nezdravo prudko rastú, ekonomika sa prehrieva a nezadržateľne smeruje ku kríze.
Švajčiarska vláda po interpelácii poslanca Petra Kellera prvýkrát zverejnila čísla sociálnej integrácie pracovne schopných azylantov s povolením pre pobyt, ktorí sú sedem rokov vo Švajčiarsku. Sociálne dávky však poberá – rozčlenené podľa štátov pôvodu – toto percento z nich: Eritrea: 91 percent, Turecko: 89, Sýria: 87, Irán: 84, Srí Lanka: 75 percent. Ak by takto skončili azylanti v Nemecku, čo by to mohlo – aj vzhľadom na ich vyšší počet – znamenať pre najsilnejšiu európsku ekonomiku? Nemôžu sa dôsledky s 800 tisíc až miliónom migrantov do Nemecka v tomto roku sekundárne premietnuť aj do ekonomiky Česka?
Znovu sa vraciame na začiatok. Toto je práve to, čo označujem za celoeurópsku samovraždu. Ešte ďalšie húfy pri prijímaní takýchto imigrantov a európska ekonomika sa zrúti tak, že nebude na sociálny systém ani pre rodiny Európanov.
