pondelok, 26 júla, 2021
18.3 C
Bratislava
Úvod Aréna Všetci hovoria o utečeneckej vlne zo Sýrie. A medzitým sa na Ukrajine...

Všetci hovoria o utečeneckej vlne zo Sýrie. A medzitým sa na Ukrajine schyľuje k niečomu, čo ju môže niekoľkonásobne prekonať. Čítajte, ale radšej posediačky

Svetová banka zhoršila svoj doterajší odhad pádu reálneho HDP Ukrajiny z -6,8 percenta až na -12 percent na konci roka s tým, že inflácia bude podľa odhadov predstavovať 50,8 percenta. Ukrajinská vláda v stredu oznámila neschopnosť finančne obstarať časť svojich dlhov z rokov 2003 až 2013 vrátane 500 miliónov dolárov, ktoré mala splatiť 23. septembra. Práve neúspešné rokovania so skupinou veriteľov ohľadom reštrukturalizácie dlhu viedli k defaultu. Vláda teraz žiada veriteľov, aby vyčkali a nerobili žiadne ďalšie právne kroky. V polovici októbra sa má konať v Londýne ďalšie rokovanie ohľadne reštrukturalizácie dlhu. V decembri 2015 má však Kyjev ďalší splátkový deadline – ide o tri miliardy dolárov, ktoré Kyjevu požičalo Rusko. V tomto prípade sú rokovania na mŕtvom bode a podľa všetkého nemá Moskva v úmysle Kyjevu vôbec nič uľahčovať. Dodajme, že podľa odhadov Svetovej banky bude externý dlh Ukrajiny v nasledujúcich rokoch predstavovať až 157 percent HDP.

Optimizmus Kyjeva

Ministerka financií aj minister hospodárstva Ukrajiny pritom stále opakujú, že výhľad ukrajinskej ekonomiky je optimistický a krajinu čaká v blízkej dobe vzostup o približne 1 percento (podľa centrálnej banky až 2,4 percenta) a rozvoj ukrajinského exportu. Ten by mala podporiť ďalšia devalvácia ukrajinskej hrivny, ktorá vraj pretvorí ukrajinský export na konkurencieschopný. Podľa všetkého súvisia optimistické nádeje aj so súčasným pokojom zbraní v Donbase a s tým spojeným nárastom dôvery investorov.

Podľa ukrajinských médií nie je súčasný finančný default ukrajinskej vlády až taký veľký problém. Optimistické scenáre vlády potvrdzujú aj niektorí ukrajinskí ekonómovia a ich západní kolegovia. Skeptickejšie hlasy však tvrdia, že to, že ekonomika sa dotkla dna, neznamená automaticky odraz smerom nahor. Podľa nich spočíva ukrajinský problém v oslabení vnútornej kúpnej sily obyvateľstva. To spôsobili deregulačné politiky novej vlády, ktoré si navyše uťahujú opasky. Ide pritom o to, že tieto politiky sú vo všeobecnosti súčasťou podmienečných balíčkov medzinárodných inštitúcií, ako sú Svetová banka a MMF. Koniec koncov, práve devalvácia zhoršila situáciu domáceho odbytu. Stručne povedané: Ukrajinci šetria. Obrat tovaru sa len v auguste 2015 znížil o 18 percent.

Ukrajina tak pripravila pre medzinárodných ekonómov prekvapenie vo forme takmer dvojnásobku odhadovaného prepadu. Jednou z príčin nečakaného prepadu (pôvodný prepad mal byť asi 6,8 percenta) je podľa všetkého kombinácia hneď niekoľkých príčin: trvajúci konflikt v Donbase (stade odchádzalo až 25 percent všetkých exportov a produkovalo sa tu približne 6 percent HDP) a náhly prepad ukrajinského exportu – ten predstavuje 34,8 percenta v porovnaní s minulým rokom. Prepad sa týka chemického, metalurgického a strojárskeho (výroba lokomotív) priemyslu. Konkrétne napríklad prepad exportu do Ruska predstavoval 60 percent. Konečne na ukrajinskej ekonomike sa prejavili aj ekonomické problémy Číny a posledný faktor – zníženie cien obilia na svetových trhoch.

Európska únia síce v rámci svojej europeizačnej pomoci otvorila Ukrajine trh, ale to nemohlo kompenzovať ukrajinské straty. EÚ totiž nezjednodušila celý balík byrokratických požiadaviek a certifikátov, čo situáciu Ukrajincov skomplikovalo. Okrem toho, nie všetky ukrajinské výrobky nájdu na európskom trhu s vysokou mierou konkurencie svojich zákazníkov. Aj keď geopolitika Ukrajiny diktuje dostatočne, nedonúti európskeho zákazníka nakupovať ukrajinské výrobky.

Tieto smutné čísla však musíme dať do správneho kontextu, ktorý navyše umožňuje pochopiť, prečo Ukrajina ešte stále funguje: podľa odhadov 50 percent (ale aj 70 percent) ukrajinskej ekonomiky tvorí šedá ekonomika fungujúca mimo kontrolných mechanizmov vlády, oficiálnych čísiel a ekonomických ukazovateľov. Stadeto plynú opakované správy o boji proti rozmachu pašovania v krajine aj obrovský problém ukrajinskej korupcie.

Korupciou k reformám?

Na svetlo sveta nedávno vyšli náznaky nespokojnosti amerických partnerov s ukrajinským bojom proti korupcii. Aj keď ich Kyjev vzápätí odmietol ako nepravdivé a naopak zdôraznil, ako veľmi si americkí kolegovia cenia výsledky práce Porošenka a Jaceňuka, podobné správy z Washingtonu sa neobjavujú úplne náhodne. Načasovanie zároveň korešpondovalo s iniciatívou EÚ, ktorá Ukrajine znovu stanovila program protikorupčných opatrení. Korupcia je a zostáva obrovským problémom, dokonca slovami amerického ambasádora Payetta predstavuje oveľa väčší problém než Rusko.

Šedá ekonomika a korupcia majú aj tretieho partnera, ktorý nie a nie z ukrajinského verejného života odísť. Ide o takzvanú tieňovú politiku a vplyv ukrajinskej oligarchie. Cez víkend publikoval Novoje Vremja článok poslanca Verchovnej rady a novinára Sergeja Leščenka, ktorý – podobne ako odeský gubernátor Saakašvili – dlhodobo kritizuje vplyv oligarchov na ukrajinskú politiku. Článok s názvom Tieňová vláda opísal súčasnú politickú realitu v správnom aparáte s ohľadom na jej kľúčových tieňových aktérov. Za hlavnú šedú eminenciu považuje podnikateľa Davida Žvaniju, ktorý, rovnako ako veľa iných, presedlal na stranu Porošenka, zatiaľ čo skôr spolupracoval s Janukovyčom a predtým s Juščenkom a Tymošenkovou. Ďalej, vedľa Porošenka a Jaceňuka, patria do tieňovej vlády najbližší poradcovia Porošenka Ložkin, Kononenko a Ivančuk. Vplyv a postavenie Ivančuka sú také, že na konci minulého roka musela Verchovna rada prerokovať zákon o štátnom rozpočte o piatej ráno – Ivančuk, jeho priatelia a rodina sa totiž chystali na Nový rok odcestovať. Ako predseda parlamentného výboru pre ekonomiku vraj tiež pomohol oligarchovi Kolomoyskyimu nestratiť svoju pozíciu v Ukrnafte.

Ložkin pôsobí ako šéf prezidentovej administratívy, ktorá de facto funguje ako kádrová agentúra Porošenkovej administratívy. Z tohto aparátu a prostredníctvom ďalších známostí vyberajú ľudí na štátne posty a predovšetkým na riadiace posty štátnych firiem a monopolov. Kononenko, s ktorým slúžil Porošenko v armáde, predstavuje dôležitú spojku prezidenta v parlamente. Mimochodom, Ložkin navyše zabezpečuje vplyv Ihora Kolomoyskyiho v administratíve – niekoľko rokov boli obchodnými partnermi. Šéf štátneho monopolu Energoatom Martynenko je zase človek napojený na premiéra Jaceňuka. Jeho vplyv na Ukrajine nenarušuje ani žiadosť Švajčiarska o jeho vydanie pre vyšetrovanie kauzy spojenej s úplatkami. Reformovaná ukrajinská prokuratúra vraj prípad odložila.

Summa summarum, tieňová vláda pripomína v mnohých ohľadoch podobný model, aký funguje v Putinovom Rusku, ale ten zase funguje v trochu organizovanejšej a jednotnejšej podobe. Rozdiel je v tom, že tento ukrajinský model má teraz Ukrajinu od základu zmeniť a reformovať podľa európskych štandardov.

Leščenko v závere píše: „Budete šokovaní cynizmom, ale centralizovaný zber špinavých peňazí má dokonca oficiálne zdôvodnenie: ,Keďže sú platy v štátnej službe veľmi nízke, na to, aby sme nalákali dobrých manažérov, im musíme dávať doplatky v obálke. A niekde na to musíme vziať peniaze.‘ Je fakt, že už len chýba dodať, že na tie doplatky poslúžia peniaze z korupcie.“ Súdiac podľa informácií Leščenka, a propos poslanca za Blok Petra Porošenka, ukrajinské reformy sú nanešťastie pre Ukrajinu a jej občanov postavené viac-menej na šedej ekonomike a korupcii.

Boj proti korupcii a politickým radikálom

Krvavý incident po hlasovaní Verchovnej rady o zvláštnom statuse Donbasu na konci augusta, ktorý do parlamentu pretlačil západný tlak, opäť upozornil na problém politicky motivovaného násilia a extrémizmu, ktorý do politického mainstreamu priniesli Euromajdan a neskôr vývoj v Donbase (ATO, militarizácia spoločnosti, batalióny verzus slabá a dezorganizovaná armáda). Zároveň však zmenil doterajšiu koalíciu. Odchod Ľaškovej Radikálnej strany z koalície v dôsledku hlasovania rozhýbal Porošenkov boj proti korupcii. Poslanca strany Igora Mosijčuka zatkli za úplatkárstvo. Politická biografia Mosijčuka je zaujímavá. Pôsobil v kontroverznom batalióne Azov, kde bol zástupcom veliteľa. Z funkcie odišiel pre konflikt s ľuďmi I. Kolomoyskyiho. V 90. rokoch Mosijčuk „precestoval“ najrôznejšie radikálne ladené pravicové strany, akou bolo napríklad Národno-socialistické zhromaždenie, a jeho politické názory odrážajú charakter týchto strán. Napríklad tragédiu v Dome odborov v Odese v máji 2014 označil za „víťazstvo“.

Mosijčuk bol obvinený z úplatkárstva v súvislosti s vykonávaním poslaneckej funkcie a prokuratúra predložila videonahrávky, ktoré ho majú usvedčovať priamo pri čine. On vinu popiera a hovorí o manipulácii a falšovaní. Vo väzení sa momentálne rozhodol držať hladovku. Je zaujímavé, že pred zatknutím vraj Mosijčuk obvinil Porošenkových ľudí z inscenácie násilia pred Verchovnou radou a žiadal Avakova o vyšetrovanie. Hneď nato ho pred budovou parlamentu zatkli. Pozorovatelia hovoria, že Porošenkova skupina sa rozhodla pred nadchádzajúcimi voľbami uplatňovať represie na radikálne a konkurenčné strany, ako sú Ukrop, Sloboda a tiež Radikálna strana. Porošenko sľubuje, že v boji proti korupcii bude aj naďalej pokračovať a že nejde o ojedinelý príklad. Uvidíme, koľko z vyšetrovaných káuz bude z prezidentovej skupiny a koľko z politickej opozície.

Charkovské problémy

Ďalšia ukrajinská kauza z posledných dní sa týka politického násilia v meste Charkov na východe Ukrajiny, ktoré signalizuje rastúce napätie okolo nadchádzajúcich volieb nielen vo vzťahu k Donbasu, ale aj inde na Ukrajine. Asi 100 ľudí sa rozhodlo strážiť dom poslanca a exgubernátora Dobkina z Opozičného bloku. Medzi nimi vraj mali byť aj ľudia s odznakmi dobrovoľníckeho batalióna Azov. Ďalších 200 protestujúcich ľudí v maskách sa snažilo dostať do budovy mestskej rady Charkova, ktorá v tej dobe rozhodla o obnovenej kandidatúre starostu mesta (od roku 2010) Gennadija Kernesa (obete atentátu v minulom roku). Starostu vyšetrujú za potláčanie protestov v čase Euromajdanu. V tomto prípade došlo k niekoľkým stretom s políciou. Minister Avakov dodatočne označil záležitosť za provokáciu. Podľa všetkého to v Charkove pred voľbami tak trochu „vrie“, pretože nejde o prvé podobné incidenty namierené proti budovám spojeným s Opozičným blokom.

Súčasná Ukrajina nepochybne predstavuje paradox. V podstate sú to šedá ekonomika a korupcia, ktoré pomáhajú Ukrajine nejakým spôsobom fungovať. A ako nedávno napísal ukrajinský historik Jaroslav Hrycak, ďalším faktorom, ktorý drží krajinu pohromade, je strach vyvolaný vojnou. Popritom proeurópske reformy sľubujú, že odstránia oba doterajšie piliere a nahradia ich vyspelým trhovým hospodárstvom, občianskou spoločnosťou a právnym štátom, no Porošenkove „komandá“ sa evidentne stále nevzdali zabehnutých metód z minulosti. Sledovať cestu projektu, ktorý môžeme smelo nazvať „ukrajinský zázrak“, bude pravdepodobne ešte veľmi zaujímavé a napínavé.

autor: Veronika Sušová-Salminen

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Slovensko
Pozitívne vzorky 392,348 Úmrtí 12,534 Uzdravení 379,384 Infikovaných 430 Last updated: 26. júla 2021 - 06:10 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -