S rýchlosťou šírenia informácií na internete ide ruka v ruke šírenie poplašných správ. Tieto nepravdivé, neúplné alebo čiastočne upravené a najmä bleskurýchle šírené informácie nazývané „hoax“ sú často rozposielané medzi používateľmi internetu bez akéhokoľvek overenia. Práve to môže byť v rýchlej dobe internetu veľmi nebezpečné, pretože sa lživá správa môže rozšíriť medzi používateľmi siete skôr, ako sa objaví informácia, ktorá by hoax vyvrátila. Rôzne druhy takýchto poplašných správ majú jedno spoločné. Či už ide o fotomontáže, zmanipulované videá alebo iné hoaxy, vždy ide o to, aby zmanipulovanými „dôkazmi“ potvrdili správnosť názoru istej skupiny.
Hoax sa zväčša venuje aktuálnym celospoločenským otázkam, ktoré hýbu verejnou mienkou. Jednou z dnes mimoriadne aktuálnych tém je napríklad aj utečenecká kríza, ktorá zasiahla Európu nepripravenú a spôsobila nemalé problémy viacerým štátom európskeho spoločenstva. Zaskočené zostali nielen štáty na vonkajšej hranici Európskej únie, ale aj zvyšok európskej dvadsaťosmičky. Zaskočení sú aj ľudia. Verejnosť sa rozdelila v téme utečencov na dva názorové tábory, z ktorých jeden chce migrantom pomôcť a druhý by ich najradšej v Európe nikdy nevidel. Tieto dva tábory majú svoje špecifiká a na oboch stranách sa dajú nájsť nepravdivé či upravené správy a hoaxy.
Protest moslimov, neonacistov alebo anarchistov?
Jedným z najnovších hoaxov, ktorý sa objavil v súvislosti s utečencami, je video z Nemecka, na ktorom sú údajne moslimskí utečenci, ktorí bojujú s políciou v uliciach. Tak je to aspoň podľa odporcov migračnej vlny, ktorí nesúhlasia s masovým príchodom ľudí z moslimských krajín na starý kontinent. Pravda je však celkom iná, ako by si poniektorí želali.
Jediný fakt je, že ide skutočne o záznam z Nemecka, ale tam sa celá pravda končí. Na videu totiž nie sú rozhnevaní utečenci, ako to tvrdia niektorí používatelia sociálnych sietí. V skutočnosti ide o ľavicových extrémistov a anarchistov, ktorí sa počas pochodu dostali do stretu s nemeckou políciou. Pôvodný záznam je však z roku 2011 a navyše je ešte aj chybne označený ako protest neonacistov. Šírenie tohto videa „prezlečeného“ za protesty moslimov tak malo vyvolať iba neopodstatnenú nenávisť.
Islamský štát v Dánsku?
Ďalším hoaxom, ktorý si odporcovia utečencov obľúbili a radi ho šíria na internete, je záznam z demonštrácií v Dánsku. Z popisu aj rozhorčených komentárov od ľudí, ktorí video zverejnili na Facebooku, vyplýva, že ide o demonštráciu na podporu Islamského štátu v tejto škandinávskej krajine. Dôkazom toho majú byť vlajky Islamského štátu, ktorými mávajú účastníci niekoľkotisícového pochodu. Hoaxu podľahol aj český politik Tomio Okamura, ktorý toto video zverejnil na svojom facebookovom profile aj s komentárom, ale následne ho stiahol, asi potom, keď zistil, že ide o podvrh. Dôkaz je hneď na začiatku pôvodného nezostrihaného videa.
Znova ide o dezinformáciu a úmyselnú manipuláciu s verejnou mienkou. Na zázname totiž vôbec nie sú sympatizanti Islamského štátu, ale hnutia Hizb ut-Tahrir na podporu ľudí žijúcich v Gaze. Video je síce nakrútené v Kodani, ale pochádza z roku 2009.
Spomeňme ešte niekoľko príkladov z nedávnej minulosti. Známa je fotografia utopeného chlapca menom Aylan, ktorého telo našli na pláži v Turecku. V tomto prípade sa fotografia stala symbolom utrpenia a nešťastia, ktoré utečencov často sprevádza na ich ceste z vojnou zmietaných oblastí do bezpečnejšej Európy. K nej sa však takmer okamžite pritrafil aj príbeh o tom, že otec utopeného chlapca bol údajne pašerákom ľudí. Nechýbala ani ďalšia fotografia, ktorá mala dokazovať, že telo chlapca novinári premiestnili, aby získali lepší záber. Skutočnosť je taká, že na druhej fotke je starší brat zosnulého Aylana, 5-ročný Galip.
Ďalšou obľúbenou správou je informácia o masách utečencov, ktorí prichádzajú do Európy po mori, sprevádzaná fotografiou nákladnej lode preplnenej utečencami, z ktorej ľudia doslova vypadávajú. Pod fotografiou sa na sociálnych sieťach, ako sú Twitter či Facebook, objavujú najrôznejšie nenávistné komentáre užívateľov, ktorí takýto príval utečencov považujú za nehoráznosť.
Ide však o ďalší veľký omyl internetu a jeden z donedávna sa šíriacich hoaxov. Na fotografii je totiž loď menom „La Vlora“, ktorá v roku 1991 prepravila do talianskeho prístavu Bari 20 000 utečencov z Albánska.
Pozor na hoax
Uviedli sme len zopár príkladov, na ktorých je jasne vidieť, že nie každé video, fotografia či iný záznam, ktorý sa objaví na internete, musí byť nutne pravdivý. Na pomerne jednoduché rozpoznávanie toho, či boli fotografie napríklad upravované, slúži hneď niekoľko nástrojov voľne dostupných na internete. Ide napríklad o TinyEye, ktorý vám umožní zistiť, kde všade a najmä kedy sa obrázok prvýkrát objavil na internete. Pri rozpoznávaní toho, akým spôsobom boli fotografie upravované, poslúži Fotoforensics, ktorý umožňuje po vložení URL adresy obrázku identifikovať zmeny, ktoré boli na zábere urobené. V prípade videí zverejnených na portáli YouTube je to už trochu ťažšie, ale aj tam sa dá s trochou času vypátrať dátum vydania pôvodného záznamu aj jeho pôvod.
Šírenie hoaxov považujú užívatelia internetu často za neetické a nemorálne, pretože v niektorých prípadoch, ako napríklad pri utečencoch, môžu nepravdivé či skreslené informácie prispievať k zbytočnému šíreniu nenávisti v spoločnosti.
