Príkladom toho je kauza Váhostav, kedy namiesto vyjdenia do ulíc medzi poškodených a oklamaných sa pretŕčali pred kamerami s výsledkom, ktorý vôbec nenapravil krivdu a nechali týchto nevinných ľudí ďalej žiť s pocitom krivdy, že v našej krajine je právo a spravodlivosť len pre vyvolených. Nakoniec, čo môžeme chcieť od takých, ktorí sa nepostavia rozhodným spôsobom ani vtedy, keď sa policajti na ulici váľajú po jednom z nich. Súčasná opozícia sa vôbec nespráva, ako konštruktívna, ktorej úlohou je poukazovanie a vyvodzovanie zodpovednosti za množstvo škandálov vládnej moci, ale správa sa ako favoritka z pašovho háremu, dúfajúca, že si ju paša vyberie za nevestu a tak radšej vrtí so zadkom a mnohé prešľapy toleruje. Až do včerajšieho dňa sa razantne nepostavila za ťažko chorého pacienta, ktorému štátna poisťovňa odmietala preplatenie lieku, len preto, že je drahý a včera vyšlo najavo, že babička, či teta riaditeľa VZP sa teší z niekoľko miliónového biznisu. Takým spôsobom sa vládna moc môže správať len vtedy, keď necíti na svojom chrbte dych opozičných politikov. Za tieto i iné tolerované udalosti, ktoré poškodili občanov a tí sa nedočkali pomoci, si zaslúži naša opozícia od občanov pár po holej a od svojich politických súperov pusinky. A čo v tom politickom Augiašovom chlieve robí pán prezident? Ak pred voľbami hovoril, že ak nebude nachádzať podporu u politikov a bude cítiť, že občania sú klamaní, tak sa obráti na nás. Z toho koľkokrát sa pán prezident na nás obrátil, môžeme usúdiť, že naša spoločnosť rozkvitá a nemá žiadne problémy. Ak by niekto chcel argumentovať, že to nie je celkom tak, napríklad sa hovorí, že po odchode pána Harabina je pokrok vo fungovaní našich súdov, tak to nie je ani zďaleka pravda, lebo naše súdy šliapu vo vyšliapaných koľajach a právo je zvyčajne na tej strane, ktorá dá viac. Nikto, možno až na pár výnimiek nemôže hovoriť, že na Slovensku sa dramatický zlepšila situácia vo vymožiteľnosti práva a keď ten pokrok pôjde rovnakým tempom ďalej, občania to pocítia na súdoch možno o 500 (päťsto) rokov. Prezident už niekoľkokrát nás nabádal, aby sme sa aktívne zapojili do verejného života, či politiky, tak ako v iných prípadoch ani v tomto neponúkol návod. Sám má na to najlepšie príležitosti, ako zlepšiť fungovanie politiky a ukázať cestu najmä pre strany, ktoré doteraz v politike aktívne nepôsobili, napríklad zorganizovaním stretnutia zástupcov týchto politických strán v paláci, oboznámiť sa s ich videním politiky a takýmto spôsobom spropagovať ich činnosť. Bez tejto pomoci nie je šanca, že v politike dostanú príležitosť strany a ľudia v nich, aby sa na Slovensko vrátila dôvera a nádej pre značnú časť zbedačeného národa.
Naša spoločnosť je plná neriešených problémov, o ktorých hovoril vo svojej kázni na púti v Šaštíne biskup Cyril Vasiľ, v ktorej zaznel možno pravdivejší obraz o stave našej republiky, ako v prejave prezidenta v parlamente!!
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
