Rusi už pochopili, že musia zastaviť USA. Profesor Krejčí prináša zásadné fakty o zapojení Putina do vojny v Sýrii

0
Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie (Autor: SITA)

Rusko posilňuje svoju vojenskú pomoc Sýrii, respektíve vláde. Stovky ruských vojakov sú údajne priamo v Sýrii. Čo tým podľa vás Rusko sleduje? Ide im len o záchranu svojho spojenca alebo aj o niečo iné?

Problém s Islamským štátom má pre Rusko špecifické konotácie. Žije tam 14 a pol milióna moslimov. Medzi nimi sa možno nájdu aj tí radikálni. Podľa posledných údajov Federálnej bezpečnostnej služby pôsobí v radoch islamských bojovníkov 2 400 občanov Ruskej federácie. Keď k tomu pripočítame aj Strednú Áziu, bývalé republiky Sovietskeho zväzu, tak sa dostávame nad päťtisíc. Islamský štát predstavuje, samozrejme, nebezpečenstvo pre západnú Európu, ale ešte väčšie pre Rusko. Takže tam existuje aj priama potreba s tým niečo robiť. Ďalším faktorom je všeobecná potreba stabilizovať oblasť, do ktorej vniesol Západ chaos. Na Strednom východe a v severnej Afrike vládne taký chaos, že to môže ohroziť celú globálnu štruktúru. My pociťujeme vedľajší produkt chaosu – migrantov. Ale kým sa chaos v tejto oblasti nezastaví, nezastavíme ani migrantov. Dohadovať sa o kvótach znamená riešiť následky a nie príčiny. Tretia vec je podpora Assada. Má však iné dôvody než tie, o ktorých sa zvyčajne hovorí – zachránime spojenca. On je objektívny činiteľ pre budúce rokovania o mieri. Ako si Západ predstavuje víťazstvo? Veď sa pozrite. Spojené štáty uvoľnili v decembri pol miliardy dolárov na výcvik 5 500 vojakov opozície. Výsledok je, že teraz z nich majú štyri či päť vojakov. Ako potom chcú, ak by porazili Assada, zabezpečiť stabilitu regiónu? Keď sa pozriete na zloženie utečencov, sú tam síce aj rodiny s deťmi či starčekovia, ale prevažne sú to chlapci, ktorí utekajú pred akoukoľvek vojenskou službou. Keď chceme zastaviť migráciu, musíme stabilizovať región. Súčasná americká politika funguje tak, že s Assadom sa nebudeme dohadovať, ale budeme ho rešpektovať. Už teda nebombardujú – ako chceli pôvodne – Assadove pozície, len oznamujú Damasku, že budú bombardovať pozície Islamského štátu na území Sýrie. Inými slovami, Rusi sú tam so súhlasom vlády, Američania, Briti, Francúzi, Turci aj Izraelčania bez súhlasu vlády, ktorá je stále legitímna. Ten chaos, ktorý tam vládne, má veľa vrstiev, musí sa nejakým spôsobom stabilizovať. Jednotky, ktoré tam budú, ruské aj NATO, musia byť v kontakte – to sa pripravuje od sočského rokovania ministrov zahraničných vecí USA a Ruska (Kerryho s Lavrovom) v máji. Dohodnúť sa na správaní vojakov v regióne je podľa všetkého veľmi ťažké. Vyzerá to akoby nebojovali spolu. Nie sú síce proti sebe, ale vedľa seba. Assada podporuje nielen Irán, ale aj Irak, ktorý obsadili Američania a nasadili si tam bábkovú vládu. Tí chlapi si uvedomujú, že destabilizácia Sýrie znamená pogromy proti šiítom, proti kresťanom a rozšírenie extrémizmu v sunnitskej vetve islamu, ktorú reprezentuje Islamský štát. A to bezprostredne ohrozuje aj súčasnú bagdadskú elitu. Situácia Rusov je nesmierne komplikovaná, ale zároveň sa zdá, že predstavuje jediné riešenie pre tento región.

Pred časom sa objavili špekulácie, že Rusko opúšťa sýrskeho prezidenta Assada a jeho režim výmenou za to, že Američania zmiernia tlak, ktorý na Rusko vyvíjajú pre Ukrajinu. Bolo niečo také naozaj v hre?

Podľa mňa nie. Sú situácie, keď sa medzinárodné hry hrajú cynicky. Ale Rusi si podľa môjho názoru urobili problém sami, keď sa nevyjadrovali k likvidácii Kaddáfího. Pretože Západ začal aplikovať to isté v Sýrii. Rusi pochopili, že každý ďalší ústup znamená, že Američania to budú onedlho takto praktizovať aj v Strednej Ázii. Treba povedať – vy máte aj my máme svoje legitímne záujmy. Preboha, nezabíjajte pritom ľudí. Veď to sú státisíce mŕtvych v rámci boja o demokraciu. A výsledok žiadny. Američania sa dostali do najdlhšej vojny v ich dejinách. A výsledok nula. Z toho musia von. A keď sa dohodli na angažovanosti ruskej armády, podľa mňa na úrovni ministrov zahraničia, svedčí to o tom, že niekomu dochádza, že s Assadom môžete mať konflikt, ale nie vojnový.

V pondelok bol na návšteve v Moskve aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý prišiel spolu s náčelníkom generálneho štábu armády Gadim Eisenkotom a veliteľom vojenskej rozviedky Herzlom Halevim. O čom to svedčí?

Izraelčania vedia, že rozklad Sýrie má pre nich dôsledky – nevypočítateľný chaos, ktorý sa šíri od rozpadu Juhoslávie. Od tej doby Izrael vyjavene hľadí, čo robí Západ. To všetko má na Izrael vplyv. Kosovo, Bosna a Hercegovina, severná Afrika, potom chaos v Sýrii. Ale pozor – pri tej poslednej dohode, keď sa Američania zaviazali, že nebudú bombardovať sýrske vládne jednotky, došlo aj k dohode o likvidácii chemických zbraní v Sýrii. Rovnováha sa tým vychýlila v prospech Izraela. Ten má jadrové zbrane, Sýria to kompenzovala chemickými zbraňami. Je nutné tu rovnováhu nejakým spôsobom buď znovu vytvoriť, alebo rešpektovať v tejto podobe. Na to by mohol poslúžiť nejaký ruský kontingent. Samozrejme, Izrael má obavy, aby ten ruský kontingent nevychýlil rovnováhu prípadne v neprospech Izraela. Konflikt sa nesmie preniesť na územie Izraela. O to podľa mňa išlo. V stredu 23. septembra sa uprostred Moskvy otvára obrovská mešita. Malo by sa do nej zmestiť desaťtisíc veriacich súčasne. Príde turecký prezident a očakávajú sa návštevy z ostatných islamských štátov. Aj toto bolo podľa všetkého v hre na schôdzke Netanjahua v Moskve.

Je reálne, že sa Rusko skutočne pustí do boja s Islamským štátom? Mám tým na mysli aj pozemné operácie?

Nie je mi jasné, aké zbrane tam dodali. Odstrániť Islamský štát pomocou modernej techniky nie je problém. Ide však o to, čo bude potom. Z vojensko-technického hľadiska nie je zložité poraziť Islamský štát. Ale je to nesmierne krvavé.

Neviem, či sa dá niekoho poraziť len pomocou leteckých náletov…

Letecké nálety plus pravidelná sýrska armáda vystrojená potrebnou technikou. Keď to skúšajú takzvaní ozbrojenci, ktorých pripravili Američania, tak sa to vyhrať nedá.

Takže veríte tomu, že s podporou Rusov dokáže režim Bašára al-Assada, respektíve jeho vojaci, poraziť Islamský štát?

Čo je to režim Bašára al-Assada?

Teda sýrska vláda, ktorá ale kontroluje len menšiu časť sýrskeho územia. Tú najväčšiu podľa mapky, ktorú som videl, ovláda Islamský štát…

Väčšina z toho sú púšte. Podstatná je však iná vec. V Moskve prebieha dlhé mesiace rokovanie Assada a opozície. Ruské ministerstvo zahraničných vecí rokuje so všetkými Assadovými opozičníkmi, ktorí nepoužívajú zbrane. Zatiaľ čo Západ rokuje s tými, čo zbrane používajú. Ak sa Assad udrží, je pravdepodobné, že ten režim sa zmení. Evidentne už existuje dohoda, ktorú pripravila ruská diplomacia, o nejakej transformácii Sýrie. Pretože v opačnom prípade to bude horšia verzia Líbye.

Nemali by byť do tejto dohody zasvätení aj ďalší veľkí hráči, najmä Američania?

Podľa mňa sú. Takéto chyby Rusi nerobia. Americká diplomacia je však v nesmierne ťažkej situácii, pretože vytvorila druhú frontovú líniu – ukrajinskú. A protiruská mediálna kampaň je azda ešte hlúpejšia než u nás. Americkým politikom sa teraz v zahraničnej politike ťažko manévruje. Prijať rozhodnutie, ktoré by vyzeralo ako kompromis s Ruskom, je podľa všetkého – rok pred prezidentskými voľbami – veľmi ťažké.

Neočakávate teda nejakú medzinárodnú koalíciu za účasti USA a Ruska proti Islamskému štátu?

Na nejakej tichej koalícii – nie verejnej – sa už podľa môjho názoru dohodli. V zmysle – vzájomne sa informujeme a plníme si svoje úlohy. A nepletieme sa do letových dráh.

Európa čelí utečeneckej vlne. Veľa ľudí uteká práve z vojnovej Sýrie. Mne sa zdá, že je v záujme Európy, aby sa Američania a Rusi nejako dohodli ohľadne boja proti Islamskému štátu. Vyvíja na nich Európa nejaký tlak, aby v tejto záležitosti spolupracovali?

Európa je v dôsledku imigračnej vlny úplne paralizovaná. Neschopnosť a zbabelosť európskych politikov je neuveriteľná. To, že nikto z európskych štátnikov nie je schopný povedať: Veď zdrojom migrácie je vojna. Poďme ju zastaviť. Vyriešme to nejako! Nie. Oni podporujú ozbrojencov v Sýrii a potom sa čudujú, že musia riešiť schengenskú hranicu. Tá vlna sa dvíha vyše dva roky. Pápež František na začiatku roka hovoril, že robíme zo Stredozemného mora cintorín. Kým sa to neobjavilo v apríli na televíznych obrazovkách, nikoho z tých slávnych európskych štátnikov to nezaujímalo. To je strašná úroveň uvažovania. Samozrejme, že európski politici – Merklová, Hollande, ale aj Sobotka – by mali tlačiť na Ameriku a Rusko: Nehádajte sa a uzavrite ten problém. Je to jediné riešenie. Nikto nechce dobrovoľne utekať z domova. A sú tu ešte obrovské rezervoáre. Milión sedemstopäťdesiattisíc utečencov je podľa štatistík v Turecku a milión dvestotisíc v Libanone. Takže imigračná vlná zďaleka nemusí končiť. Najmä, keď sa budú politici Európskej únie správať takto chaoticky. Musíme v prvom rade vytvoriť podmienky, aby sa tí ľudia mohli vrátiť.

Kľúčom k tomu je ukončenie vojny…

Áno. A tú vojnu sme tam vniesli my. Mali by sme byť iniciatívni a sebakriticky si povedať: Sakra, to sme zase raz urobili hlúposť. A napraviť ju.

Poslednú otázku by som chcel smerovať na Ukrajinu. Majú sýrska vojna a utečenecká kríza nejaký vplyv na konflikt na východe Ukrajiny?

Zaznamenal som výrok nejakého mudrlanta z Amnesty International, že Rusko by sa malo podieľať na riešení migračnej krízy. Lenže v Rusku je približne milión migrantov z východnej Ukrajiny. Pokiaľ ide o prípadnú migračnú vlnu z Ukrajiny smerom na Západ, tak tá hrozí v zime. Ukrajinská ekonomika je na tom podľa všetkého veľmi zle. Má milión vnútroštátnych migrantov. Z toho je vyše 300-tisíc práceschopných. Prácu s ohľadom na stupeň nezamestnanosti na Ukrajine nezískajú. Koketovanie s voľným pohybom Ukrajincov po Európskej únii vytvorí ďalšiu vlnu.

autor: Oldřich Szaban

- Reklama -