Prečo ste prišli na Národný pochod za život?
Musíme využiť každú príležitosť, keď sa dá ukázať, že život treba chrániť, že život je ten najväčší dar a že právo na život je základné ľudské právo.
Od roku 1989 sa legislatíva o vykonávaní umelých potratov na Slovensku veľmi nepohla smerom k ich obmedzeniu. Myslíte si, že teraz pochod splní svoj účel?
Ono to nie je len o legislatíve, respektíve o tej legislatíve, čo si každý myslí, teda o zrušení potratového zákona. Ten život je tu pojatý v širších súvislostiach. V parlamente môžete presadiť zákony, iba keď máte väčšiu moc a ja si nemyslím, že títo ľudia získajú v budúcom roku v parlamente väčšinu, ktorá by im umožnila zmeniť potratový zákon. Ale opakujem, nie je to len o tom. Meňme srdcia, nielen legislatívu. Keď ľudia pochopia, že aj počaté dieťa má právo na život, tak budú chcieť na Slovensku vytvoriť také podmienky, aby sa zákon mohol zmeniť. Možno tak ako Poliaci, ktorí predtým, ako zmenili zákon, najskôr štyri roky robili kampaň, aby ľudia pochopili, prečo je to dôležité. Počas týchto štyroch rokov, keď v Poľsku ešte platil liberálny zákon, počet potratov klesol zo 160-tisíc ročne na 40-tisíc. Treba tiež povedať, že stále sa tlačí do hlavy, že ten plod nie je dieťa, že to je iba zhluk buniek, pritom mnohé tie ženy ani nevedia, že o čom rozhodujú. Je dokázané, že 80 percent žien, ktoré boli rozhodnuté ísť na potrat, no pred zákrokom si pozreli sono, uvedomili si, že je to malé dieťa a na potrat nešli.
Hovorili ste, že to nie je iba o potratovej legislatíve, čo tým máte na mysli?
Legislatívu, ktorá pomôže rodiť. Dieťa so sebou prináša veľké finančné náklady, žena má narušený kariérny rast a ťažko sa uplatňuje na trhu práce. Ak je s dieťaťom doma do jeho 6 rokov, nepočíta sa jej to do dôchodku. To sa musí zmeniť. Treba jednoducho riešiť komplexne otázku ženy ako matky, otázku celej rodiny a meniť aj myslenie mužov ako otcov. U mnohých žien, ktoré zistia, že sú tehotné, a ktoré s tým nepočítali, prevažuje v prvom momente pocit radosti. O tom, či si dieťa nechajú, však veľakrát rozhoduje prvá reakcia, s ktorou sa stretnú. Preto má veľký vplyv, či manžel povie „super“ alebo „hrôza, veď ja chcem nové auto“.
Spomínali ste Poľsko. Je teda podľa vás poľský zákon o potratoch vzorom pre Slovensko?
Áno je. V Poľsku nie sú potraty zakázané úplne. Výnimky sú dané pre prípady ohrozenia života matky, vážneho poškodenia plodu alebo znásilnenia. Ten počet potratov za rok však klesol na 400. Poľsko má takmer 40 miliónov obyvateľov. Keď si to porovnáte, Slovensko má len niečo vyše 5 milónov obyvateľov a pritom 7 500 potratov za rok. To znamená, že u nás je umelých interrupcií vykonávaných mnohonásobne viac.
Presadenie takéhoto zákona by však viedlo k nelegálnym interrupciám. Stálo by to za to?
Určite by to stálo za to. Aj v Poľsku sa to určite deje v rôznych klinikách, ale nemyslím si, že je to do roka tých 160-tisíc, ako to bolo predtým. A, samozrejme, keď je to trestné, tak to nemôže prebiehať ako na bežiacom páse, že každý o tom vie. Podľa mňa nelegálne potraty nie sú argumentom na to, aby ten zákon nebol presadený.
Vy ste z KDH, o ktorom môžeme povedať, že sa politicky zhoduje s cieľmi pochodu. Môžeme toto podľa vás tvrdiť aj o nejakých ďalších stranách?
Teraz pred voľbami mnohí politici deklarujú, že sú za ochranu nenarodeného života. Ich politická prax je však úplne iná. Najlepší obrázok si spravíte, keď sa pozriete, kto ako hlasoval. Nechcem hovoriť o nejakej výlučnosti KDH, ale to, čo môžem povedať za našu stranu, je, že za 25 rokov sa nenájde jedno hlasovanie, v ktorom KDH nestálo na strane ochrany života.
Predsa len by som vás poprosil menovať nejaké strany, ktoré sa v tejto oblasti s KDH názorovo prelínajú.
Ja by som skôr menovala politikov. Rozhodne niektorí politici z OľaNO, určite pán Lipšic, ktorý odišiel z KDH, kedysi aj pán Procházka bol veľký zástanca ochrany života. Dôležité je, či ten politik je konzistentný, pretože ak politik mení názory, veľakrát menia názory aj jeho voliči, ktorí mu veria.
Takéto podujatie bolo určite veľmi nákladné. Nebolo by lepšie tie peniaze dať na charitu, či už napríklad tehotným slobodným ženám, alebo utečencom?
Tento pochod nie je len o ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť, ale aj o ochrane života migranta. Mnohí ľudia, ktorí rozprávajú nenávistne o migrantoch, tu si práve môžu uvedomiť, že aj život toho migranta má rovnakú cenu ako život ostatných. Určite to nie sú vyhodené peniaze, pretože mnohí ľudia si môžu myslieť, že sú vo svojom postoji osamotení. Tu však uvidia, že to nie je pravda. Že sú desaťtisíce takých ak oni.
