Po revolúcii sa témy zmeny legislatívy o umelých potratov chopilo KDH. Pre odpor liberálneho VPN, Mečiara a bývalých komunistov sa mu však nepodarilo v tomto smere presadiť zmeny. Neskôr sa proti obmedzovaniu súčasnej liberálnej legislatívy postavila Aliancia nového občana Pavla Ruska, Sloboda a Solidarita či liberálni politici ako Iveta Radičová alebo Martin Bútora. Robert Fico sa téme úspešne vyhýba, čo je pragmatická vlastnosť, ktorú zdedil po Mikulášovi Dzurindovi. Politická scéna je rozdelená aj pri nadchádzajúcom pochode. Prídu bývalí kádeháci Radoslav Procházka (Sieť) a Daniel Lipšic (Nova) či predseda SNS Andrej Danko. Predseda strany Most-Híd Béla Bugár alebo saskári Richard Sulík a Martin Poliačik sa nezúčastnia.
Krátkodobé a dlhodobé ciele
Pri otázke, ako by sa mala legislatíva o umelých potratoch zmeniť, hovorca pochodu Marek Michalčík pre ParlamentneListy.sk konštatoval, že by „nemala existovať žiadna právna úprava, ktorá by komukoľvek odopierala právo na život“. Organizátori však z krátkodobého hľadiska sledujú iba čiastkové zmeny. Podľa ich vlastných slov také, ktoré by viedli k zlepšeniu pomoci tehotným matkám. „Ak je žene poskytnutá empatia, citlivý prístup a pomoc, je väčšia pravdepodobnosť, že nebude riskovať svoje zdravie a rozhodne sa pre život dieťaťa,“ myslí si Michalčík.
Drastický pokles
Najpotratovejším rokom v histórii Slovenska bol rok 1988, keď bolo vykonaných až 51-tisíc umelých potratov. Odvtedy počet potratov klesol takpovediac drasticky. V roku 2014 došlo k 7 501 potratom, čo činilo asi 11 percent všetkých tehotenstiev. Ide teda takmer o sedemnásobný pokles oproti stavu spred dvadsiatich rokov. Túto skutočnosť vníma hovorca pochodu za život ako dôkaz posúvania verejnej mienky smerom „k väčšej citlivosti voči právu na život nenarodených“.
Bolo by však problematické odhadnúť, do akej miery za tento pokles naozaj môže posun verejnej mienky, a aký vplyv majú ďalšie faktory. K tým patrí celkový pokles pôrodnosti, ako aj nárast používania rôznych typov antikoncepcie. K tomu však treba prirátať aj častejšie používanie hormonálnej antikoncepcie s abortívnym účinkom či voľne dostupné potratové tabletky „deň po“, ktoré sprostredkúvajú fakticky utajené chemické potraty, ktoré sa v štatistikách neukážu.
Rozdelené Slovensko
Podľa prieskumov verejnej mienky je slovenská spoločnosť v otázke, či by mal byť umelý potrat dostupný ako riešenie v prípade, že by sa rodičia nemohli zo socioekonomických dôvodov o dieťa postarať, rozdelená. Väčšina ľudí však schvaľuje potrat v prípade ohrozenia života matky, poškodenia plodu alebo znásilnenia. „Napriek tomu, že väčšinovo je potrat akceptovaný ako krajné riešenie, čoraz viac a viac ľuďom prekáža, že potrat je možné vykonávať bez udania dôvodu, inak povedané, je ho možné vykonať z akéhokoľvek, hoci aj banálneho dôvodu. Nenarodené dieťa je tak úplne bez ochrany, vydané napospas osudu,“ povedali pre ParlamentnéListy.sk organizátori Pochodu za život.
Jediná pozitívna zmena
Za 20 rokov sa z legislatívnej stránky veci toho na Slovensku veľa nezmenilo. Hovorca pochodu Marek Michalčík však oceňuje aspoň to, že v roku 2009 sa v parlamente na druhý pokus podarilo zaviesť tri čiastkové zmeny k obmedzeniu potratov. „Ide o zavedenie informovaného súhlasu žien pred potratom, zvýšenie vekovej hranice rodičovského súhlasu s potratom neplnoletého dievčaťa zo 16 na 18 rokov a zavedenie 48-hodinovej lehoty na premyslenie zákroku po poučení ženy. Za 25 rokov ide prakticky o jedinú pozitívnu zmenu,“ konštatoval pre ParlamentnéListy.sk Michalčík.
O postojoch Spoločnosti pre plánované rodičovstvo vám prinesieme článok zajtra.
