Hraničné kontroly na východe a juhu Rakúska budú prebiehať “v súzvuku s Nemeckom”, uviedla ministerka. “Má to byť dôležitý signál pre svet, že to nemôže pokračovať tak, ako to bolo doteraz, že nemôže dochádzať k neobmedzenému migračnému toku, že sa musíme vrátiť k normalite,” povedala so zdôraznením, že potrebné je najmä spoločné európske riešenie a intenzívna kontrola vonkajších hraníc EÚ, v Taliansku i v
Miklová-Leitnerová súčasne podčiarkla, že každý, kto si to želá, môže v Rakúsku “samozrejme” požiadať o azyl. V pondelok prijali rakúske úrady 800 takýchto žiadostí. Väčšina utečencov však chce cestovať ďalej do Nemecka či Švédska. To, že im to v súčasnosti umožňujú, ministerka potvrdila, trvale to však podľa nej platiť nemôže.
Na otázku, čo sa hraničnými kontrolami vlastne mení, Miklová-Leitnerová reagovala, že nimi chcú umožniť “usporiadaný vstup” do krajiny. Cieľom musí byť zaregistrovať každého – “to sa však musí diať na vonkajších hraniciach EÚ”. V tejto súvislosti pripomenula myšlienku zriadenia centier na vonkajšej hranici únie, v ktorých by sa uskutočňovala registrácia.
Do Maďarska nebude Rakúsko ani po zavedení kontrol na hraniciach nikoho vracať, zdôraznila ministerka: “V súčasnosti nie je nikto posielaný späť, vzhľadom na okolnosti v Maďarsku. Ale pre Rakúsko naďalej platí Dublin,” dodala a spresnila, že tí utečenci, ktorí už podali žiadosť o azyl v inej krajine EÚ, napríklad v Rumunsku či Bulharsku, sú posielaní späť do týchto štátov.
Z Nemecka dosiaľ do Rakúska nevrátili nikoho. “Nie, tak to je dohodnuté,” povedala Miklová-Leitnerová. V reakcii na otázku o dohode, podľa ktorej Nemecko prijíma z Rakúska určitý počet utečencov za deň, uviedla, že predstavitelia ministerstiev viedli rozhovory o tejto záležitosti. Konkrétne počty však nespomenula.
