Tomuto zákroku polície sa prizeralo množstvo občanov, ktorí na vlastne oči mohli vidieť v praxi dodržiavanie hesla – Pomáhať a chrániť – a konfrontovať to so situáciami, keď občanom nemal kto pomôcť a chrániť ich. Vtedy mnohým prišla na rozum žena zastrelená za bieleho dňa na ulici v Bratislave, ktorá sa predtým viackrát domáhala pomoci polície, bohužiaľ sa tak nestalo, alebo ako sa pomáha a chráni, keď na diskotékach mladí ľudia ľahko dostanú drogy, alebo čo majú povedať starí ľudia, ktorí sú nie raz prepadávaní a zbití nie len doma, ale aj na ulici všelijakými výrastkami. Oni si nezaslúžia taký istý stupeň ochrany, ako žena, ktorú údajne zrejme ani nezamuroval poslanec Hlina? Čo je však najviac zarážajúce na tomto prípade je to, že polícia niekoľko rokov toleruje činnosť pôžičkových firiem a to aj napriek tomu, že mnohé z nich napĺňajú znaky úžery. Prečo polícia nezasiahla tak rýchlo, ako v prípade murára Hlinu, prečo polícia dovolila týmto požičovniam úžerníckym spôsobom zarábať na tých najchudobnejších, ktorí prišli pred dvere týchto firiem len, preto, že stav chudoby a núdze bol u nich taký veľký, že sa odhodlali vkročiť medzi supov, ktorí ich neváhali obrať aj o to posledné čo mali a nie raz si títo ľudia dohnaní do stavu najväčšej núdze siahli aj na život. Čo urobila polícia, aby zabránila nešťastiu tých najchudobnejších? A teraz na obranu týchto firiem vystúpi na tlačovke policajný prezident. Na tom ako sa váľa polícia na ulici po poslancovi Hlinovi, ako keby to bol najväčší zločinec sa môže pokojne pozerať a usmievať majiteľ najväčšieho ilegálneho múru na Slovensku.
Pán Cyril skrytý za slovenským čínskym múrom si môže pokojne otvoriť ďalšie šampanské a pripiť si na úžasný štát v ktorom žije.
Stanislav Martinčko
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk
