To čo vyhovuje jej, dokáže ponúknuť aj svojmu hosťovi a ako hosťa si ho uctí. A ak sa ocitne v núdzi, dokáže mu, opäť v rámci svojich možností, pomôcť. Ale pokiaľ je tá komunita zdravá, dokáže si stále uvedomovať, že povinnosti hostiteľa sú vždy vyvážené povinnosťami hosťa. Hosť nie je na obtiaž, pretože svoje povinnosti prijíma a prijíma tiež zvyklosti hostiteľa. Taký hosť sa zvykne rád vrátiť, taký hosť je vždy vítaný. Také hosťovanie dokáže prerásť do trvalých priateľstiev, z takých návštev vznikajú vzťahy, manželstvá, rodiny a nové, zdravé komunity. Prenesú sa inde, alebo z hosťa sa stane domáci. Prirodzene a plynule.
Stačí k tomu naozaj málo. Stačí aby hostiteľ pripravil pre hosťa také isté pohodlie ako pre seba a zároveň stačí, aby hosť s vďakou prijal to isté nepohodlie, aké znáša hostiteľ, či už trvalo alebo len počas hosťovej prítomnosti, u seba doma.
Pretože takýto je pravdivý obraz Slovenska. Nie megaštadióny pre potechu preferencií politikov a prospech účtov vyvolených v daňových rajoch. Takéto je Slovensko, ako Krahule. A milí Krahulčania, neberte to ako posmech. Je úplne jedno, či ste pre svojich aj pre hostí pripravili rovnaké podmienky v šatniach, na tribúnach či v sprchách. Či nebodaj, dokázali ste vtesnať všetko do jedného. Dokázali ste ponúknuť z toho čo máte rovnakým dielom svojim hosťom a verím, že sa k vám radi vracajú.
Dušan Koniar
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na dusankoniar.blog.sme.sk
