Bez Ruska by to Asad nevydržal, sýrske stíhačky pilotujú Rusi… Ako vidia zapojenie Putinových vojakov do vojny v Sýrii analytici

    0
    Vladimir Putin, ruský prezident (Autor: SITA)
    Svetové médiá minulý týždeň prišli so správou, že Rusko do Sýrie vysiela tisíce vojakov, ktorých úlohou bude vybudovať leteckú základňu pre ruské vzdušné sily, a priamo sa zapojiť do bojov na Asadovej strane. Dôvodom má byť skutočnosť, že moc sýrskeho režimu upadá, pričom Asad kontinuálne stráca teritórium ako na úkor Islamského štátu, tak aj Západom podporovanej opozície. 
     

    Rusi nad Sýriou

    Minulotýždňové informácie o zvyšovaní ruskej vojenskej prítomnosti sprevádzali aj fotky ruských stíhačiek, dronov a obrnených transportérov zapojených do bojov v Sýrii. Rusko zatiaľ priame zapojenie do bojov odmieta, Jaroslav Naď je však presvedčený, že táto technika je obsluhovaná ruskými vojakmi. Ivo Samson v súvislosti s tým poukazuje na podobnosť s občianskou vojnou v Španielsku či neskoršími vojnami v Kórei a vo Vietname, kde ruskí piloti lietali na sovietskych strojoch s premaľovanými výsostnými znakmi.  Pripomína však, že informácie o ruských pilotoch nie sú potvrdené.  
     
    Správy o tisícoch ruských vojakov síce mnohí analytici považujú za prehnané, isté však je, že Rusko v posledných týždňov podporu Asadovi zvyšuje.
     

    Posledná bašta Ruska

    „Rusko určite zvyšuje svoju pomoc, bez ruskej pomoci by Asad už dávno nevydržal. Sýria je jeho poslednou baštou na Strednom východe a Rusko si to nechce dať pustiť,“ hovorí bezpečnostný analytik Ivo Samson. Podľa Jaroslava Naďa je teraz dôležité, či sa ruská pomoc obmedzí iba na stabilizáciu Asadovho režimu, alebo sa Moskva odhodlá aj k priamej konfrontácii s Islamským štátom. „Ak ako stály člen bezpečnostnej rady bude Rusko útočiť proti islamskému štátu, tak to budem považovať za dobré rozhodnutie,“ povedal.  
     

    Koalícia s USA?

    Ruský prezident Vladimír Putin vo svojom vyjadrení počas konania ekonomického fóra  vo Vladivostoku naznačil, že si vytvorenie medzinárodnej koalície proti kalifátu vie predstaviť. Podľa Samsona je však spolupráca Ruska a USA pre ich vyhrotené vzťahy nepravdepodobná: „Rusko by muselo koordinovať svoju leteckú útočnú politiku s niekým, s kým nemá dobré vzťahy.“ Na rozdiel od Samsona zostáva Naď v otázke možnej kooperácie Ruska a Západu miernym optimistom: „Ja som presvedčený, že Ruská federácia konzultovala rozhodnutie zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť s americkou administratívou… Myslím si, že je možné medzi jednotlivými aktérmi nájsť, keď už nie úplnú koordináciu aktivít, tak aspoň konzultáciu jednotlivých krokov.“
     
    Aspoň oficiálne sa zatiaľ Spojené štáty k ruským aktivitám v Sýrii stavajú odmietavo. Americký minister zahraničných vecí John Kerry svojho ruského náprotivka Sergeja Lavrova upozornil, že ak sú správy o zvyšujúcom sa vojenskom angažovaní Ruska pravdivé, môže to viesť k eskalácii vojny. 
     

    Boj o grécky vzdušný priestor

    USA dokonca požiadali Grécko, aby krajina uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá smerujúce do Sýrie. Ruské médiá síce informovali, že Grécko túto požiadavku odmietlo, iné zdroje však odmietavý postoj Grécka nepotvrdili. 
     
    Jaroslav Naď konštatuje, že Grécko je v ťažkej situácii, keďže „ide o krajinu, ktorá má aj vzhľadom na ekonomickú spoluprácu s Ruskom dlhodobo minimálne latentne proruské postoje. Rozhodnutie Grécka v tomto smere bude závisieť aj od toho, ako bude Putin schopný komunikovať pôsobenie ruských vojakov v Sýrii.“ Ivo Samson pripomína, že otázka rozhodnutia Grécka nie je v tomto smere určujúca. „Myslím si, že ide o nafúknutú bublinu, pretože Rusi majú iné možnosti, ako sa dostať do Sýrie. 
     
    - Reklama -