Zmajkovičovú rozcítil holokaust. Utečenecké kvóty však odmieta

    0
    Renáta Zmajkovičová, poslankyňa NR SR (SMER-SD) (Autor: SITA)

    Zmajkovičová vyzdvihuje nápad Roberta Fica z roku 2001, vtedy ešte nezávislého poslanca, predložiť právnu normu v presvedčení, že si treba pripomínať obete holokaustu, ale aj zápas proti prejavom rasizmu a xenofóbie.

    Udržanie korektného spolunažívania

    Tu je však zaujímavé napríklad aj to, že podľa Martina Poliačika z SaS práve premiér Fico teraz vyvoláva o Slovensku obraz ako o xenofóbnej krajine. Napísal to vo svojom komentári na portáli aktuality.sk, kde mu vyčíta jeho postoj voči migrantom. Medzi témami utečenci a holokaust pritom môžeme nájsť určitú súvislosť, keďže obidve témy majú vplyv na spoločnosť a predstavujú utrpenie ľudí, aké si nevieme ani predstaviť. „Budeme naďalej politicky prispievať k udržiavaniu korektného občianskeho spolunažívania na území SR,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vo svojom blogu citovala Zmajkovičová.

    Najtvrdšie opatrenie proti Židom

    Teraz je to už 74 rokov, odkedy vláda vtedajšieho slovenského štátu prijala tzv. židovský kódex, čiže Nariadenie o právnom postavení Židov. Zmajkovičová upozorňuje, že išlo o najtvrdšie protižidovské opatrenie v Európe. Bolo to v roku 1941. „O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov,“ píše Zmajkovičová.

    K čomu to bolo dobré?

    Ako ďalej uvádza, zároveň však presne pred 74 rokmi, v čase keď bol prijatý Židovský kódex, sa vytvorili tzv. jánošíkovské družiny, ktoré založili ľudia prenasledovaní kvôli rasizmu a ktoré neskôr zohrali významnú úlohu v boji proti fašizmu. Len pripomeňme, že k založeniu týchto družín poverilo v roku 1941 ilegálne vedenie KSS Jozefa Lietavca a išlo o partizánske skupiny. Tieto skupiny sa neskôr postupne rozpustili v roku 1944. „Koľko stratených životných príbehov, koľko bolesti, trápenia a utrpenia. K čomu to bolo dobré vtedy ? A k čomu je to dobré v súčasnosti? Komu to slúžilo vtedy a v prospech čoho?“ kladie si otázku k smutným dejinám holokaustu poslankyňa.

    Nikto nie je kvóta

    Podľa Zmajkovičovej nemôžeme dovoliť, aby sa z ľudí, obetí násilia, stali len čísla. „Nikto nie je číslo. Vytetované na ruke či číslo v štatistike. Nikto nie je číslo. A nikto nie je kvóta,“ volá Zmajkovičová. Jej slová však pri súčasnej situácii nadobúdajú celkom iný rozmer. Na záver ešte vyzýva, aby sme sa snažili o mier a nedovolili, aby sa niečo podobné zopakovalo. „Každý človek má právo na všetky zázraky, ktoré mu prináša každý deň,“ myslí si Zmajkovičová.

    Budú čítať mená

    Obete holokaustu si pripomenieme v stredu 9. septembra v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave, kde budú známi slovenskí umelci čítať mená z deportačných listov. Súčasťou spomienky bude aj pietny akt pri Pamätníku obetiam holokaustu, na ktorom sa zúčastní aj predseda vlády Robert Fico.

    Celý blog Renáty Zmajkovičovej si môžete prečítať TU


     

    - Reklama -