Kandidatúru Slovenska do Rady OSN pre ľudské práva však Meššová považuje za priaznivú správu, no len za predpokladu, že sa naša krajina bude angažovať v úsilí o posilnenie a presadzovanie vysokého štandardu ľudských práv rovnako doma a nielen na zasadnutiach rady. Celkovo však politické elity podľa nej nepovažujú ochranu ľudských práv za dôležitú tému pre slovenskú spoločnosť. „Naopak, zo zraniteľnej menšiny, ktorú treba osobitne chrániť, často vyrobia strašiaka, ktorého práva môžu byť zabezpečené len na úkor práv väčšiny,“ priblížila. Príkladom je verejný diškurz o utečencoch, ktorý bol vážne poznačený spôsobom, akým do neho zasahovali vládni predstavitelia podporou negatívnych a odmietavých postojov k utečencom, dodala.
„V rámci verejného diškurzu považujem verejné stanoviská vládnych predstaviteľom v ľudskoprávnych otázkach za rozporuplné, niekedy priam protichodné,“ uviedla pre agentúru SITA. Zatiaľ čo ministerstvo zahraničných vecí podľa nej poprelo, že by politiky vlády SR mohli byť realizované na základe selektívnych resp. diskriminačných kritérií, ministerstvo vnútra trvá na tom, že na Slovensko presídlime iba kresťanských utečencov. Účasť Slovenska v Rade môže byť podľa nej pre Slovensko inšpiratívna, ak rezort diplomacie nájde kľúč, ktorým úroveň ochrany ľudských práv, ktorú chce presadzovať v medzinárodnom meradle, dokáže účinne prenášať aj do domácich verejných politík vlády. „Záujem Slovenska o ochranu ľudských práv by mal zaznievať rovnako nahlas ako pozornosť venovaná vnútroštátnym bezpečnostným záujmom,“ doplnila právnička Ligy za ľudské práva.
Účasť v Rade OSN pre ľudské práva je v prvom rade prestížou, upozornila Barbora Meššová. Stretávajú sa v nej rôzne krajiny. „Od takých, ktoré sú lídrami a snažia sa pozitívnym príkladom zvyšovať úroveň ochrany ľudských práv v medzinárodnom kontexte, ako je Nemecko či Holandsko, po také štáty, ktorých úroveň dodržiavania ľudských práv je na nízkej úrovni, ale pre ktoré je účasť v Rade príležitosťou niečo vo svojej krajine zmeniť k lepšiemu, ako je napríklad Saudská Arábia,“ vysvetlila. Ako ďalej tvrdí, „ak to Slovenská republika so svojou kandidatúrou myslí vážne, mala by sa tiež zaviazať k čo najskoršiemu pristúpeniu k Opčnému protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu z roku 2002 a k Dohovoru OSN na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov z roku 1990, ako aj konečne ratifikovať Istanbulský dohovor Rady Európy, ktorý usiluje o odstránenie všetkých foriem násilia na ženách“.
Slovensko predložilo svoju kandidatúru do Rady Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva na roky 2018 – 2020 v snahe zohrávať pozitívnu a konštruktívnu úlohu v rozvoji a ochrane ľudských práv vo svete. Budeme presadzovať posilnenie a zefektívnenie ochrany univerzálnych, neodňateľných, nedeliteľných a vzájomne od seba závislých ľudských práv a zdôrazňovať nezastupiteľnú úlohu a činnosť orgánov OSN zameraných na ľudské práva. Vyplýva to z návrhu účasti delegácie Slovenskej republiky na 70. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a smernice pre postup delegácie, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Slovensko sa bude podľa dokumentu naďalej spolupodieľať na boji proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a ostatných prejavov netolerancie ako aj na boji proti mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu. Spolu s ostatnými členskými krajinami Európskej únie bude pokračovať v presadzovaní uplatňovania práv zraniteľných skupín, osobitne detí. V tomto kontexte bude aktívne presadzovať tiež práva osôb so zdravotným postihnutím. Slovensko sa tiež bude angažovať pri presadzovaní rodovej rovnosti, posilňovaní postavenia žien a dievčat a odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie a násilia voči nim.
Slovenská republika už v minulosti členom Rady OSN pre ľudské práva bola, a to v rokoch 2008 – 2011. Členom Bezpečnostnej rady OSN sme boli v rokoch 2006 a 2007 a členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN, ktorá je jedným z hlavných orgánov organizácie, Slovensko bolo v rokoch 2010 – 2012.
