Podľa Trubana v súčasnosti existuje rozdielna právna prax v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ostatných všeobecných súdov z pohľadu, ktorý súd a v akej lehote má o väzbe v uvedených prípadoch rozhodovať. Súčasné znenie príslušného paragrafu Trestného poriadku nie je z pohľadu rozhodovacej praxe jednoznačné a takýto rôzny výklad umožňuje, dodal Truban.
Špecializovaný trestný súd preto inicioval spoločné pracovné stretnutie so Súdnou radou SR, Najvyšším súdom SR a Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorom chcú prerokovať ich legislatívny návrh, ktorý do budúcnosti vylúči možnosť rozdielneho výkladu o väzbe po rozhodnutí o obnove konania. Zároveň by boli prijaté opatrenia na ustálenie postupu súdov tak, aby až do prijatia navrhovanej legislatívnej zmeny nedošlo k takej situácii, aká nastala u odsúdeného Miroslava Š., zdôraznil šéf Špecializovaného trestného súdu.
Miroslav Š. bol údajný šéf vydieračskej skupiny na Záhorí. Za vydieranie bol právoplatne odsúdený na 24 rokov vo väznici s maximálnym stupňom stráženia, deväť rokov si už odsedel. Miroslav Š. požiadal o obnovu konania, čomu Špecializovaný trestný súd 15. júna, vyhovel. On sa však voči tomuto rozhodnutiu odvolal, a tak o obnove konania rozhodoval senát najvyššieho súdu. Aj ten na základe nálezu ústavného súdu musel povoliť obnovu konania. Po rozhodnutí o povolení obnovy konania nebolo však neodkladne rozhodnuté o vzatí či nevzatí Miroslava Š. do väzby. Proti rozhodnutiu o väzbe z 23. júla sa Miroslav Š. odvolal a senát najvyššieho súdu ho prepustil z väzby. Ako vysvetlil Peter Paluda, člen senátu najvyššieho súdu, ktorý tak rozhodol, „pochybenie nemožno napraviť novým rozhodnutím o vzatí do väzby, a preto senát obvineného z väzby prepustil“.
