Priestupkov je viac a ľudia sú stále agresívnejší. Prejavuje sa to na cestách aj v hromadnej doprave

    0
    Polícia. Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Podľa článku na portáli Pravda.sk ľudia nie sú agresívni len jeden na druhého, ale objavujú sa aj prípady útokov na policajtov. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je ich síce menej, ale aj tak sa napadnutie strážcov zákona opakovalo od začiatku roka do konca júna v 99 prípadoch. Agresívne sa pritom stále častejšie správajú šoféri. Na portáli Aktuality.sk sa v júli objavilo video, na ktorom vodič osobného auta bez dokladov agresívne a vulgárne hovorí s policajnou hliadkou. „Musia byť stále pripravení na rôzne prejavy útokov, a to aj pri riadení križovatiek alebo riešení dopravných nehôd,“ uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová pre portál Pravda.sk.

    Mnohí šoféri sa agresívne správajú aj voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Najhorší sú podľa policajnej hovorkyne tí, ktorí kľučkujú medzi vozidlami, vytláčajú vozidlá, jazdia na červenú, tlačia sa pred nimi jazdiace auto a obmedzujú ostatných účastníkov cestnej premávky. Predpisy však neporušujú len tí, čo jazdia rýchlo, používajú hanlivé gestá, telefonujú a píšu správy za volantom či nepoužívajú smerovky. Pravidlá porušujú aj vodiči, ktorí jazdia príliš pomaly.

    Agresivita sa nedá zastaviť bez trestov

    Podľa psychológa Františka Skokana ľudia nechápu svoje práva tak, ako by mali, a preto si dovoľujú stále viac. „Teraz sa právne vedomie posúva, ľudia sa učia, na čo všetko majú práva, akurát sa to už potom nesprávne aplikuje. Na druhej strane je agresívne správanie spojené aj s tým, že sa máme dobre, máme všetko a niekedy nevieme zvládať sami seba, chýba nám pokora v správaní sa,“ uviedol Skokan pre Pravdu. Podľa neho treba začať problém riešiť zhora. „Ak niekto z vysokopostavených ľudí poruší normy, musí sa za to zodpovedať, a nie hľadať, ako z toho uniknúť. Potom sa to rozširuje ďalej, a keď môže on, potom môžu aj iní. Je to celospoločenský problém, a teda sociologický, a nie individuálny – psychologický,“ dodáva František Skokan.

    Celý článok si môžete prečítať TU

    - Reklama -