16.10.2026 (SITA.sk) – Pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam na životoch.

Na ruskej ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti vypukol vo štvrtok skoro ráno požiar po útoku ukrajinských dronov, oznámili ruské úrady.

Masívny útok

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina sa pokúsila o „rozsiahly útok“ na rafinériu v Riazani, približne 180 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Podľa rezortu vznikol požiar po dopade trosiek zostrelených bezpilotných lietadiel na areál závodu.

Gubernátor Riazanskej oblasti Pavel Malkov potvrdil, že rafinéria bola terčom „masívneho útoku“ a že po zásahu vypukol požiar. Dodal, že pri incidente nedošlo k žiadnym obetiam.

Koniec zdržanlivosti

K útoku došlo potom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre denník The Financial Times naznačil obnovenie útokov na ruské rafinérie. Reagoval tak na pokračujúce ruské útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre.

„S tým je koniec,“ povedal Zelenskyj podľa denníka v súvislosti s doterajšou zdržanlivosťou Kyjeva pri útokoch na energetické objekty v Rusku v reakcii na tzv. energetické prímerie, ktoré cez víkend prekvapivo oznámil americký prezident Donald Trump.

Kyjev pozastavenie útokov podporil, zatiaľ čo Moskva sa k návrhu oficiálne nepripojila. Ukrajina zároveň tvrdí, že Rusko napriek údajnému prímeriu v posledných dňoch opakovane útočilo na jej elektrárne a ďalšiu kritickú infraštruktúru, čo spôsobilo výpadky dodávok elektriny v rôznych častiach krajiny.

Fotogaléria k článku: Ruské útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny (fotografie)

Viac k témam: energetické prímerie, ruská rafinéria, Rusko-ukrajinský konflikt, ukrajinský útok, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – V ruskej rafinérii v Riazanskej oblasti vypukol požiar po dopade trosiek zostrelených ukrajinských dronov © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Kyjev varuje pred veľkým rozpočtovým výpadkom, v Bruseli sa opäť diskutuje aj o využití 200 miliárd eur zmrazených ruských aktív.

Európska únia (EÚ) bude musieť nájsť ďalšie peniaze na financovanie Ukrajiny, ktorá varuje pred výrazným rozpočtovým výpadkom v budúcom roku, vyhlásil vo štvrtok nemecký kancelár Friedrich Merz pred začiatkom dvojdňového samitu lídrov EÚ v Bruseli.
„Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme Ukrajine pomohli prekonať zimu a pomohli jej aj v budúcom roku,“ povedal Merz. „Budeme musieť opäť zvýšiť finančné prostriedky, aby sme Ukrajine skutočne dokázali pomáhať dlhodobo.“

Problémy so Starlinkom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má do Bruselu pricestovať v piatok. Kyjev čelí ďalšej náročnej zime po zosilnení ruských útokov na energetickú infraštruktúru a zároveň rastúcemu napätiu vo vzťahoch s Washingtonom.

Ukrajina sa sťažuje aj na problémy s prístupom k satelitnému komunikačnému systému Starlink poskytovanému Spojenými štátmi.

Rozmetať ruské rafinérie

Európski lídri dali najavo, že podporu Kyjevu nechcú oslabiť. „Stojíme bok po boku s Ukrajincami a musia urobiť všetko potrebné na ochranu svojich ľudí,“ vyhlásil holandský premiér Rob Jetten. „Musíme pridať a zabezpečiť, aby mohli túto nezmyselnú vojnu vyhrať.“

Viaceré krajiny zároveň podporujú právo Ukrajiny útočiť na ruské ropné rafinérie napriek tlaku Spojených štátov, aby s takýmito útokmi prestala.

Lotyšský premiér Andris Kulbergs povedal, že „čím skôr budú všetky ruské rafinérie a schopnosť Ruska predávať energiu rozmetané na kusy, tým lepšie“.

Ďalšie desiatky miliárd

EÚ už schválila pre Ukrajinu úver vo výške 90 miliárd eur, ktorý mal pomôcť pokryť jej potreby do konca roka 2027.

Kyjev však upozorňuje, že po pokračujúcich ruských útokoch bude potrebovať ďalšie desiatky miliárd eur.

Európska komisia (EK) preto s ukrajinskou vládou pripravuje presnejší odhad potrieb na budúci rok.

Zmrazené ruské aktíva

Diskusia opäť otvorila otázku približne 200 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v EÚ. Belgicko, kde sa nachádza väčšina týchto prostriedkov, ich priame použitie na financovanie Ukrajiny naďalej odmieta.

Merz zároveň odmietol prípadnú snahu Washingtonu zahrnúť časť týchto aktív do svojich rokovaní s Moskvou. „Sú to aktíva zmrazené v Európe a v Európe by mali zostať. Je to naša vec a my o tom rozhodneme,“ vyhlásil.

Viac k témam: pomoc Ukrajine, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine, zmrazené ruské aktíva
Zdroj: SITA.sk – Lídri Európskej únie hľadajú ďalšie miliardy pre Ukrajinu, Merz žiada zvýšenie pomoci © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Európski lídri sa na samite EÚ rozchádzajú v hodnotení americko-ruskej dohody. Dánska premiérka varuje pred oslabením podpory Ukrajiny, Bulharsko zdôrazňuje potrebu znížiť ceny pohonných hmôt.

Dohoda o nafte medzi Spojenými štátmi a Ruskom vyvolala medzi európskymi lídrami rozdielne reakcie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová ju pred štvrtkovým samitom Európskej únie označila za nepriateľský signál voči Ukrajine, zatiaľ čo bulharský premiér Rumen Radev ju podporil s odvolaním sa na vysoké ceny pohonných hmôt. Írsky premiér medzitým zdôraznil, že Európa zostáva lídrom medzinárodnej podpory Kyjeva. Informoval o tom portál Euronews.

„Dnes sa stretávame na samite EÚ na pozadí signálov z USA, ktoré sú nepriateľské voči Ukrajine,“ vyhlásila Frederiksenová po príchode na samit. Kritizovala dohodu, ktorú minulý týždeň oznámil americký prezident Donald Trump, pretože podľa nej oslabuje spoločný postup západných spojencov voči Moskve.

„My, západná aliancia, sme teraz v horšej pozícii ako pred pár dňami,“ povedala dánska premiérka. „My v Európe veľmi dobre vieme, že keď kupujeme čokoľvek od Rusov, financujeme zabíjanie Európanov.“

Frederiksenová zároveň upozornila na bezpečnostné riziká spojené so závislosťou európskych ozbrojených síl od amerických technológií. V súvislosti so satelitnou internetovou službou Starlink vyzvala na obnovenie jej prevádzky a označila za hlboko problematické, že Európa je odkázaná na súkromný komunikačný systém. „Je to ďalší príklad toho, ako technologickí giganti získali príliš veľa moci a príliš veľa vplyvu,“ uviedla.

Podľa dánskej premiérky musí Európa pokračovať v podpore Ukrajiny aj z dôvodu vlastnej bezpečnosti. „Ak dovolíme, aby Ukrajina padla, som presvedčená, že tým otvoríme dvere Rusom, aby sa presunuli do iných častí Európy, a preto musíme Ukrajinu naďalej považovať za našu obrannú líniu pre Európu,“ zdôraznila.

Írsky premiér odmietol tvrdenia, že Európa zostala pri podpore Ukrajiny osamotená. Poukázal na spoluprácu s Kanadou a Spojeným kráľovstvom a zároveň vyzval na zachovanie dialógu so Spojenými štátmi napriek súčasným nezhodám. Pripomenul, že transatlantické spory sa v minulosti podarilo prekonať vzájomnou spoluprácou.

Za dôležitý krok považuje aj pokrok v prístupovom procese Ukrajiny do Európskej únie. „Najzákladnejšia vec, ktorú môžeme v Európe teraz urobiť, je opätovne sa zaviazať k otvoreniu všetkých klastrov v súvislosti so žiadosťou Ukrajiny. To by vyslalo silný signál ukrajinskému ľudu, že Európa skutočne napreduje na ceste k pristúpeniu,“ vyhlásil.

Odlišný postoj zaujal bulharský premiér Rumen Radev, ktorý americko-ruskú dohodu o nafte privítal. „Viete, aký je teraz náš problém v Európe? Vysoké ceny pohonných hmôt. Oceníme akýkoľvek krok k zníženiu cien pohonných hmôt a zaručeniu našej konkurencieschopnosti,“ povedal.

Radev sa zároveň postavil proti ukrajinským útokom na ruské ropné rafinérie. Odmietol však aj ruské útoky na ukrajinské elektrárne, pričom upozornil na dôsledky poškodzovania energetickej infraštruktúry pre ceny energií v Európe. „Nepodporujem útoky na žiadne rafinérie. Nepodporujem útoky na žiadne elektrárne, ako napríklad ruské útoky na elektrárne na Ukrajine, pretože sa nám to vymstí,“ uviedol.

Bulharský premiér namiesto ďalšej eskalácie vyzval na intenzívnejšie diplomatické úsilie. „Mali by sme viesť viac dialógu a snažiť sa o viac dialógu a mieru,“ dodal.

Viac k témam: ruská nafta, samit EÚ
Zdroj: SITA.sk – Frederiksenová kritizovala dohodu USA s Ruskom o nafte, bulharský premiér ju však podporil © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Portál Politico pripomína, že k oživeniu medzivládnych kontaktov so Slovenskom dochádza po májovej návšteve Roberta Fica v Moskve, kde mu Putin prisľúbil energetickú pomoc.

Slovensko po takmer piatich rokoch obnoví zasadnutie rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu. Informoval o tom portál Politico s odvolaním sa na interný dokument ruskej vlády.

Zasadne už v novembri

Podľa dokumentu ruského ministra vedy a vysokého školstva Valerija Falkova sa minister zahraničných vecí Juraj Blanár počas videohovoru 20. augusta dohodol s ruskou stranou na uskutočnení zasadnutia komisie v Moskve. Premiér Robert Fico v stredu uviedol, že rokovanie sa uskutoční 25. novembra. Ruský dokument z 10. septembra pôvodne počítal s termínom 26. až 27. októbra.

Komisia nezasadala od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Jej posledné, 21. zasadnutie sa konalo v Bratislave v novembri 2021.

Podľa Politica budú medzi hlavnými témami rokovaní dodávky ruského plynu a ropy, jadrové palivo, ale aj postavenie ruských športovcov na medzinárodných podujatiach. Rokovať sa má aj o spolupráci v oblasti kultúry, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, ako aj o činnosti Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave.

Fotogaléria k článku: Stretnutie Roberta Fica a Vladimira Putina v Pekingu (fotografie)

Ministerstvo mlčí

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí na otázky o programe rokovaní odkázalo na Blanárove vyjadrenia po augustovom telefonáte s ruským partnerom. „Presadzujeme politiku na všetky štyri svetové strany a udržiavame dialóg so všetkými krajinami, ktoré majú záujem o pragmatickú spoluprácu v prospech národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky,“ uviedol vtedy minister.

Podľa dokumentu ruská strana vyzdvihla aj Blanárov kritický postoj k tomu, čo označila za „diskrimináciu ruských športovcov“ na medzinárodných súťažiach. Táto téma má byť takisto predmetom novembrových rokovaní.

Fotogaléria k článku: Premiér Fico sa v Moskve stretol s Vladimirom Putinom (fotografie)

Personálna výmena

Politico pripomína, že k oživeniu kontaktov dochádza po májovej návšteve Roberta Fica v Moskve, kde mu ruský prezident Vladimir Putin prisľúbil, že Moskva spraví všetko na naplnenie slovenských energetických potrieb.

Portál v tejto súvislosti upozorňuje, že po volebnej porážke bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána stratila Moskva svojho najsilnejšieho spojenca v EÚ, preto sa snaží posilniť vzťahy so slovenským premiérom, ktorý sa netají svojim obdivom k Putinovmu režimu. Medzi hlavné nástroje patrí energetická spolupráca, keďže Slovensko ostáva silno závislé od ruských energií.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Fotogaléria k článku: Vojna na Ukrajine v októbri 2026 (fotografie)

Viac k témam: energetická spolupráca, medzivládna komisia, Ruská vláda, rusko-slovenské vzťahy, Ruský vodca, Slovenská vláda
Zdroj: SITA.sk – Prišiel o Orbána, skúša to cez Fica: Putin hľadá nové zadné vrátka do Európy © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Podľa ruskej tajnej služby muž bojoval na strane Ukrajiny a do Ruska vstúpil nelegálne, aby pripravoval sabotáže a teroristické útoky.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok oznámila zadržanie švédskeho občana, ktorého podozrieva z prípravy sabotážnych a teroristických útokov na vojenskú infraštruktúru. Podľa ruskej tajnej služby muž v minulosti bojoval na strane Ukrajiny a na ruské územie sa dostal nelegálnym prekročením štátnej hranice.

FSB nezverejnila totožnosť zadržaného. Uviedla však, že ho zadržali v Pskovskej oblasti na severozápade Ruska, konkrétne v okolí mesta Sebež neďaleko hraníc s Litvou a Bieloruskom.

Podľa vyhlásenia tajnej služby muž „nelegálne prekročil štátnu hranicu Ruskej federácie z územia susedného štátu“. FSB zároveň tvrdí, že má dokumenty dokazujúce jeho účasť na bojových operáciách proti Rusku v radoch ukrajinskej armády.

„Pod zámienkou vstupu do ruských ozbrojených síl pricestoval do Ruskej federácie s úmyslom vykonávať sabotážne a teroristické činy na vojenských objektoch,“ uviedla FSB.

Ruské úrady začali voči Švédovi trestné konanie pre podozrenia z nelegálneho prekročenia hranice, organizovania teroristických aktivít a žoldnierstva. FSB neposkytla bližšie informácie o údajných plánovaných útokoch ani o dôkazoch, na ktorých sú obvinenia založené.

Rusko od začiatku vojny proti Ukrajine opakovane zadržiava občanov západných krajín. Konflikt zároveň výrazne vyostril vzťahy medzi Moskvou a západnými štátmi. Tvrdenia ruskej bezpečnostnej služby o zadržanom Švédovi neboli nezávisle overené.

Viac k témam: ruské územie, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Ruská FSB zadržala Švéda podozrivého z prípravy útokov na vojenské objekty © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Štyri osoby sa z horiacej lode podarilo zachrániť.

Osem ľudí je nezvestných po požiari, ktorý vo štvrtok ráno vypukol na nákladnej lodi plaviacej sa pod vlajkou San Marína v Čiernom mori pri pobreží Rumunska. Plavidlo s názvom Wine Trader nahlásilo požiar približne o 7.00 h miestneho času asi 13 námorných míľ juhovýchodne od rumunského mesta Sulina neďaleko hraníc s Ukrajinou.
„Na palube plavidla sa nachádzalo 12 osôb. Štyri z nich sú v bezpečí, zatiaľ čo osem je v súčasnosti nezvestných,“ uviedol rumunský námorný úrad. Rumunské orgány zatiaľ neuviedli, či požiar spôsobil útok dronu.

Ide o ďalší incident v oblasti Čierneho mora potom, ako Rumunsko v stredu oznámilo vyšetrovanie možného dronového útoku na tanker Yara J plaviaci sa pod vlajkou Komorských ostrovov. Posádke sa podarilo požiar uhasiť vlastnými silami.

Od minulého týždňa zasiahli viaceré lode pri pobreží Rumunska a susedného Bulharska bezpilotné lietadlá, ktoré podľa miestnych úradov pochádzali z Ruska. Konflikt na Ukrajine sa tak čoraz výraznejšie prenáša aj na námornú dopravu v Čiernom mori.

Podľa tureckej komory lodnej dopravy IMEAK bolo počas prvých ôsmich mesiacov tohto roka v Čiernom mori zasiahnutých najmenej 163 civilných a obchodných plavidiel.

Viac k témam: Čierne more, Nákladná loď, Námorná doprava, útok na loď, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Po ďalšom pravdepodobnom útoku v Čiernom mori pri rumunskom pobreží je nezvestných osem námorníkov © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Český premiér tvrdí, že európska klimatická politika odmeňuje finančných špekulantov a poškodzuje výrobcov aj bežných občanov. Spolu s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou žiada Brusel o úľavy pre priemysel.

Český premiér Andrej Babiš na samite Európskej únie ostro kritizoval systém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) a uhlíkové dane. Podľa neho klimatická politika EÚ poškodzuje konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, zatiaľ čo finanční špekulanti na trhu s emisnými povolenkami dosahujú vysoké zisky.

„Niekto zarába miliardy na úkor európskeho priemyslu, ktorý upadá a ktorý má, samozrejme, obrovské problémy,“ vyhlásil Babiš podľa webu Euronews. Naznačil tým, že súčasné nastavenie systému podľa neho umožňuje finančným hráčom profitovať zo situácie, ktorá zároveň zvyšuje náklady priemyselných podnikov.

Český premiér označil klimatické opatrenia Únie za „ideologické záležitosti“, ktoré podľa jeho názoru nerešpektujú ekonomickú realitu. Upozornil tiež, že ceny emisných povoleniek vzrástli výrazne nad pôvodné prognózy.

Babiš tvrdí, že systém odmeňuje finančných špekulantov, zatiaľ čo tradiční výrobcovia a bežní občania nesú jeho náklady. Jeho vyjadrenia predstavujú politickú kritiku fungovania emisného trhu, samotný citovaný výrok nedokazuje nezákonnú manipuláciu s cenami povoleniek.

Český premiér už v uplynulých dňoch spolu s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou vyzval Európsku komisiu, aby urýchlene zmiernila niektoré zelené pravidlá a poskytla pomoc európskym továrňam, ktoré zápasia s vysokými nákladmi na energie a zhoršujúcou sa konkurencieschopnosťou.

Systém ETS je jedným z hlavných nástrojov klimatickej politiky EÚ. Podnikom v zahrnutých odvetviach stanovuje povinnosť odovzdávať emisné povolenky zodpovedajúce ich emisiám skleníkových plynov. Cieľom systému je vytvárať ekonomickú motiváciu na znižovanie emisií, jeho odporcovia však poukazujú na náklady, ktoré predstavuje pre energeticky náročné odvetvia.

Viac k témam: Emisné povolenky, ETS, samit EÚ, samit Európskej rady
Zdroj: SITA.sk – „Špekulanti zarábajú miliardy, priemysel upadá.“ Babiš na samite napadol emisné povolenky © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Spojené štáty nasadili MOAB v boji prvý raz v roku 2017 v Afganistane proti tunelovým komplexom a úkrytom organizácie Islamský štát.

USA údajne zvažujú zhodiť na Irán svoju najsilnejšiu konvenčnú bombu, ak by sa prezident Donald Trump rozhodol obnoviť bojové operácie. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánovaním.

Americká armáda podľa CNN pripravuje scenáre možného použitia bomby GBU-43/B Massive Ordnance Air Blast (MOAB), známej aj pod prezývkou „Matka všetkých bômb“. Cieľom prípadného útoku by mohla byť iránska energetická infraštruktúra alebo jadrové zariadenia.

Americkí predstavitelia však podľa správy pochybujú o efektívnosti nasadenia bomby MOAB proti podzemným jadrovým objektom, keďže nie je konštruovaná na ničenie hlboko ukrytých cieľov. „MOAB je predovšetkým zbraň s veľkým psychologickým účinkom, ktorá je určená na ničenie rozsiahlych oblastí. Nie je navrhnutá ako hlboko penetrujúca hlavica,“ povedal CNN zdroj oboznámený s plánmi.

Objavujú sa aj obavy z možných civilných obetí vzhľadom na veľkú ničivú silu tejto munície. Agentúra AFP požiadala Pentagon o vyjadrenie, ktoré zatiaľ neposkytol.

USA nasadili MOAB v boji prvý raz v roku 2017 v Afganistane proti tunelovým komplexom a úkrytom organizácie Islamský štát. Podľa americkej armády pri útoku zahynulo viac ako 90 militantov.

Viac k témam: Bomba GBU-43 (Massive Ordnance Air Blast bomb – MOAB), Konflikt USA – Irán, Massive Ordnance Air Blast bomb – MOAB, Pentagon, Vojna na Blízkom východe
Zdroj: SITA.sk – Pentagon údajne zvažuje zhodiť na Irán „Matku všetkých bômb“, najväčšiu nenukleárnu bombu vo svojom arzenáli © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Ruské ministerstvo zahraničia v utorok identifikovalo zadržaného reportéra ako Jukiho Imaia z denníka Hokkaido Shimbun.

Japonsko vo štvrtok odmietlo obvinenia Ruska zo špionážnej činnosti potom, ako Moskva oznámila zadržanie japonského novinára podozrivého zo špionáže. „Nič také sa nestalo,“ vyhlásila japonská premiérka Sanae Takaičiová. Dodala, že prioritou Tokia je v súčasnosti ochrana japonských občanov.

Obvinený zo špionážnej činnosti

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok identifikovalo zadržaného reportéra ako Jukiho Imaia z denníka Hokkaido Shimbun. Podľa hovorkyne rezortu je obvinený z „vykonávania špionážnej činnosti na území Ruskej federácie“.

Japonsko si v reakcii predvolalo ruského veľvyslanca a oficiálne protestovalo proti zadržaniu novinára. Ministerstvo zahraničných vecí zároveň vyzvalo Moskvu na „spravodlivé a nestranné zaobchádzanie“ so zadržaným.

Takačiová vo štvrtok uviedla, že podrobnosti obvinení zatiaľ nie sú známe. „Právne systémy jednotlivých krajín sa líšia, preto zatiaľ nepoznáme detaily toho, čo označujú za obvinenie. Napriek tomu bude Japonsko dôrazne presadzovať svoje stanovisko,“ povedala.

Územné spory

Ruská tajná služba FSB predtým oznámila zadržanie japonského občana na ostrove Sachalin na ruskom Ďalekom východe neďaleko spornej ostrovnej oblasti. Jeho meno však nezverejnila. Tvrdí, že pracoval pre japonské spravodajské služby a zhromažďoval informácie o ruskej obrane.

Moskva a Tokio sa už desaťročia sporia o Kurilské ostrovy, ktoré Japonsko označuje ako Severné teritóriá. Ostrovy sú pod ruskou kontrolou od konca druhej svetovej vojny, keď ich obsadil Sovietsky zväz.

Viac k témam: Japonská premiérka, Japonská vláda, Kurilské ostrovy, Novinár, Špionáž, Zatknutie
Zdroj: SITA.sk – Japonsko po zadržaní novinára v Rusku dôrazne odmietlo obvinenia zo špionáže na jeho území © SITA Všetky práva vyhradené.

16.10.2026 (SITA.sk) – Ukrajinský prezident tvrdí, že Kyjev na žiadosť USA na tri dni pozastavil útoky na energetické zariadenia, Moskva však v bombardovaní pokračovala. Obáva sa tiež, že americké obchodné dohody s Ruskom pomôžu financovať vojnu.

Ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie po tom, ako podľa prezidenta Volodymyra Zelenského dodržiavala energetické prímerie oznámené americkým prezidentom Donaldom Trumpom, zatiaľ čo Rusko pokračovalo v úderoch na ukrajinskú infraštruktúru.

Zelenskyj to vyhlásil v rozhovore pre britský denník Financial Times, o ktorom informoval portál Ukrajinská pravda. „Zákaz útočiť na rafinérie už neplatí. Končíme,“ povedal ukrajinský prezident.

Kritika Washingtonu

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina na žiadosť Spojených štátov na tri dni pozastavila útoky na energetické zariadenia. Ruská armáda však podľa neho naďalej zasahovala ukrajinskú energetickú infraštruktúru a zabíjala civilistov. Tvrdí, že za uplynulý týždeň prišlo o život viac ako sto ľudí. Trump pritom 11. októbra oznámil energetické prímerie, hoci Kyjev podľa skorších správ nebol o údajnej dohode vopred informovaný.

Ukrajinský prezident ostro kritizoval aj ochotu Washingtonu uzatvárať obchodné dohody s Moskvou. Podľa Financial Times americká administratíva tlačí na Kyjev, aby zastavil útoky na ruské rafinérie, pričom obmedzenie úderov a dohoda o nákupe státisícov ton ruskej nafty majú podľa americkej argumentácie pomôcť znížiť ceny pohonných látok v USA.

Ďalšie dohody

Zelenskyj sa obáva, že zastavenie ukrajinských útokov by mohlo povzbudiť Washington a Moskvu k ďalším obchodným dohodám, ktoré by Rusku poskytli nové finančné zdroje na vedenie vojny. „Otázkou bude, kedy príde ďalšia dohoda. Možno to bude plyn. Určite to bude plyn,“ vyhlásil.

Na otázku, prečo má podľa neho Trump blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, Zelenskyj odpovedal, že americký prezident obdivuje autokratov a mimoriadne bohatých ľudí. „Otvorene a nahlas hovorí, že takýchto ľudí miluje a rešpektuje. Pretože ľudí, ktorí dokážu byť lídrami 20, 30 či 40 rokov, považuje za veľmi silných,“ povedal.

Ukrajina prišla o prístup k americkým systémom

Zelenskyj zároveň tvrdí, že počas pozastavenia ukrajinských úderov jeho krajina prišla o prístup k americkým systémom včasného varovania pred balistickými raketami. Spomalenie satelitného spojenia Starlink podľa neho navyše skomplikovalo bojové operácie aj útoky na ruské vojenské ciele. Obmedzenie zdieľania spravodajských informácií a problémy so Starlinkom označil za nebezpečné pre Ukrajinu.

Napriek zhoršeniu vzťahov Zelenskyj zdôraznil, že Spojené štáty zostávajú pre Ukrajinu zásadným strategickým partnerom. Pripustil, že by bol ochotný zastaviť útoky na ruské rafinérie aj pri pokračujúcich ruských úderoch, ale iba výmenou za ďalšie americké protirakety do systémov Patriot. „Nájdeme východisko, ale bolo by lepšie nedávať mu (Putinovi) nový život ani novú vôľu bojovať,“ skonštatoval Zelenskyj.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Fotogaléria k článku: Vojna na Ukrajine v októbri 2026 (fotografie)

Viac k témam: energetické prímerie, Energetický sektor, ruské územie, Rusko-ukrajinský konflikt, ukrajinské útoky, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – „Končíme.“ Zelenskyj obnoví útoky na ruské rafinérie, Trumpovi vyčíta ústupky Putinovi © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Americký prezident v posledných dňoch oznámil naftovú dohodu s Ruskom, jednostranne vyhlásil energetické prímerie medzi Kyjevom a Moskvou a vyzval na výmenu ukrajinského prezidenta.

Kyjev naďalej počíta s partnerstvom s USA napriek napätiu vo vzťahoch s prezidentom Donaldom Trumpom, vyhlásil v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas návštevy Londýna,  kde ho prijal kráľ Karol III. a rokoval s britským premiérom Andym Burnhamom.

Ukrajinský líder tiež vyzval amerického miliardára Elona Muska, aby obnovil plnú funkčnosť systému Starlink, ktorý ukrajinská armáda využíva na bojisku a ktorého fungovanie sa podľa Kyjeva spomalilo.

Úprimný a otvorený partner

Počas stretnutia s Burnhamom Zelenskyj poukázal na pokračujúce ruské útoky. „Dnes sme čelili masívnym útokom a je poľutovaniahodné, že sme mali aj určité ťažkosti,“ povedal s narážkou na napäté vzťahy s Washingtonom.

Ukrajina obviňuje Spojené štáty, že jej neposkytujú včasné varovania pred ruskými raketovými útokmi a že zmeny v systéme Starlink oslabujú jej obranné schopnosti.

„Počítame s partnerstvom so Spojenými štátmi. Chceme byť len veľmi úprimnými, veľmi otvorenými a silnými partnermi,“ uviedol Zelenskyj.

Nesprávna strana histórie

V rozhovore pre britského novinára Piersa Morgana na platforme YouTube vyjadril obavy, že Ukrajina stráca podporu Washingtonu. „Preto je bolestivé, keď si prezident Trump vyberie jednu stranu… a nie tú našu,“ povedal v Morganovom programe Uncensored. „Myslím, že jeho poradcovia sa mýlia, neviem, kto ho tlačí na nesprávnu stranu… toto nie je správna strana dejín.“

Na otázku, či sa cíti byť Trumpom zradený, Zelenskyj odpovedal: „Naozaj áno.“

Trump v posledných dňoch oznámil dohodu o dodávkach ruskej motorovej nafty do Spojených štátov a jednostranne vyhlásil energetické prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Zároveň ostro kritizoval Zelenského za ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru a vyzval na jeho výmenu na prezidentskom poste.

Podpora z Londýna

Britský premiér prisľúbil Zelenskému urýchlenie dodávok britských ľahkých viacúčelových rakiet, ktoré Ukrajina využíva proti ruským dronom s prúdovým pohonom. Zároveň oznámil prípravu ďalších sankcií voči Rusku. „Stojíme za vami a to sa nezmení,“ povedal Zelenskému.

Fotogaléria k článku: Vojna na Ukrajine v októbri 2026 (fotografie)

Viac k témam: americko-ukrajinské vzťahy, britsko-ukrajinské vzťahy, Britský premiér, Ukrajinský prezident, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Zelenskyj má pocit, že ho Trump zradil. Posúva sa na nesprávnu stranu dejín, povedal ukrajinský líder © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Podľa amerického Národného centra pre hurikány (NHC) ide o hurikán Simon prvej kategórie a tropickú búrku Trudy.

Počet obetí tropickej búrky Rachel, ktorá zasiahla tichomorské pobrežie Mexika, stúpol na osem, oznámili v stredu mexické úrady. Búrka od minulého týždňa prináša silné dažde a záplavy do severozápadného štátu Baja California pri hraniciach s USA.

Mexická armáda a námorníctvo pokračujú v pátraní a záchranných prácach, pričom ďalšie dve osoby sú nezvestné, uviedli vojenskí predstavitelia na tlačovej konferencii. V pondelok úrady informovali o štyroch obetiach a zároveň oznámili, že pomocou vrtuľníkov zachránili 32 ľudí.

Tohtoročná hurikánová sezóna v Tichom oceáne by mala byť intenzívnejšia v dôsledku klimatického javu El Niño, ktorý ohrieva povrchové vody oceánu a ovplyvňuje veterné a zrážkové vzorce.

Pri mexickom pobreží sa podľa údajov amerického Národného centra pre hurikány (NHC) momentálne nachádzajú aj ďalšie dve výrazné búrky, hurikán Simon prvej kategórie a tropická búrka Trudy. Simon už spôsobil prívalové dažde v mexických štátoch Jalisco a Guerrero, kde po zrútení múru zahynul 71-ročný muž.

Ani jedna z búrok by podľa súčasných prognóz nemala zasiahnuť pevninu.

Viac k témam: El niňo, Extrémne počasie, hurikánová sezóna, Tropická búrka
Zdroj: SITA.sk – Počet obetí tropickej búrky Rachel v Mexiku stúpol na osem, v blízkosti sa nachádzajú ďalšie dve silné búrky © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Rakúska vláda tvrdí, že zákaz šatiek pre dievčatá mladšie ako 14 rokov ich chráni pred útlakom. Kritici hovoria o zásahu do náboženskej slobody a diskriminácii moslimov. O zákone už rozhoduje ústavný súd.

Rakúsky zákaz nosenia moslimských šatiek v školách pre dievčatá mladšie ako 14 rokov vyvoláva protesty a odpor časti žiačok. Opatrenie, ktoré platí od 1. septembra, má podľa konzervatívcami vedenej vlády podporovať rodovú rovnosť a chrániť moslimské dievčatá pred „segregáciou a útlakom“. Odporcovia však tvrdia, že zasahuje do náboženskej slobody a núti deti odkladať oblečenie, ktoré považujú za súčasť svojej identity.

Od začiatku platnosti zákona uskutočnili rakúske školské úrady 127 rozhovorov s rodičmi a zaznamenali 52 oznámení o podozrení z porušenia pravidiel, vyplýva z údajov ministerstva školstva. Proti zákazu sa konali aj demonštrácie, na ktorých sa opakovane zišli stovky ľudí.

„Naše deti vychovávame tak, že im hovoríme, že sa môžu samy rozhodnúť, kým chcú byť. A tento zákon je presným opakom,“ povedala na proteste vo Viedni 37-ročná Zehra, ktorej deväťročná a trinásťročná dcéra sú podľa nej zo zákazu smutné a nahnevané. Dvanásťročná Seham zase priznala, že sa bála zložiť si šatku v škole. „Nosila som ju dva roky a mala som pocit, že je mojou súčasťou,“ vysvetlila. Po rozhovoroch s vedením školy môže používať inú než tradičnú pokrývku vlasov, no radšej by naďalej nosila svoju pôvodnú šatku.

Moslimovia tvoria podľa vládnych údajov z roku 2021 približne osem percent z deviatich miliónov obyvateľov Rakúska. Správa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2024 uviedla, že moslimovia v Rakúsku čelia najvyššej miere rasizmu a diskriminácie spomedzi skúmaných krajín EÚ.

Rakúsko sa už raz pokúsilo obmedziť nosenie šatiek na školách. Zákaz pre žiačky základných škôl zaviedla v roku 2019 koalícia konzervatívcov a krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Ústavný súd ho však zrušil, pretože pravidlo zamerané výlučne na moslimov bolo podľa neho nezlučiteľné s náboženskou neutralitou štátu. FPÖ v parlamentných voľbách v roku 2024 prvýkrát zvíťazila, vládu však nezostavila a podľa AFP naďalej vedie v prieskumoch verejnej mienky.

Nový zákon už opäť čelí právnej námietke. Islamská náboženská obec v Rakúsku, ktorá podporuje konanie proti zákazu, oznámila, že od rodín dostala približne 70 hlásení o problémoch pri jeho uplatňovaní. „Zákon, ktorý bol odôvodňovaný ochranou blaha detí, vystavuje práve tieto deti tlaku v škole,“ uviedla organizácia. Ústavný súd agentúre AFP potvrdil prijatie sťažnosti a rozhodnutie sa očakáva v prvej polovici roka 2027.

Ak dievča odmieta zákaz dodržiavať, škola musí najprv uskutočniť sériu rozhovorov so žiačkou a jej rodičmi. Až následne môže prípad postúpiť školským úradom. Rodičom, ktorí pravidlá naďalej nerešpektujú, hrozí pokuta. Minister školstva Christoph Wiederkehr však tvrdí, že doterajší počet 127 rozhovorov dokazuje spoluprácu väčšiny rodín. Podľa neho sú navyše rozhovory pri porušení zákona vo väčšine prípadov úspešné.

Viedenské školské úrady pritom uviedli, že z doterajších rozhovorov nadobudli dojem, že dievčatá chcú nosiť šatky z vlastnej vôle. Podobne sa vyjadrila aj dvanásťročná Sandy, ktorá si šatku začala dávať približne pred rokom. „Na svojom náboženstve si veľmi zakladám a chcem mať možnosť podľa neho žiť,“ povedala.

Učiteľka, ktorá vo Viedni pracuje s dvoma dievčatami dotknutými zákazom, agentúre AFP povedala, že nezaznamenala nijaké známky toho, že by ich niekto nútil šatky nosiť. Žiačky podľa nej celé týždne hľadali prijateľné alternatívy a prispôsobovali sa novým pravidlám. „Je to pre ne veľmi nepríjemné,“ dodala pod podmienkou anonymity.

Viac k témam: Moslimovia, nosenie hidžábu, Rakúska vláda, žiačky
Zdroj: SITA.sk – Zákaz moslimských šatiek na rakúskych školách narazil na odpor. Desiatky dievčat odmietajú nové pravidlá © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Podľa internetovej služby VesselFinder poškodený tanker je určený na prepravu chemických látok a ropných produktov.

Rumunské úrady vyšetrujú možný nový útok dronu na plavidlo pri pobreží Čierneho mora potom, ako záchranári v stredu večer vyrazili na pomoc tankeru, na ktorom pri meste Sulina neďaleko hraníc s Ukrajinou vypukol požiar.

„Či loď zasiahol dron alebo nie, sa v súčasnosti vyšetruje,“ povedal pre televíziu Digi24 minister obrany Radu Miruta s tým, že posádke sa podarilo oheň na lodi uhasiť.

„Ide o mimoriadne závažnú záležitosť, keďže k takýmto incidentom dochádza v rumunských teritoriálnych vodách,“ dodal. Od minulého týždňa zasiahli drony, o ktorých sa Bukurešť domnieva, že pochádzali z Ruska, viacero lodí pri pobreží Rumunska a susedného Bulharska.

Podľa internetovej služby VesselFinder poškodený tanker je určený na prepravu chemických látok a ropných produktov. Rumunský minister uviedol, že plavidlo, ktoré kotvilo pri Suline už niekoľko dní, bolo prázdne.

Rumunské ministerstvo obrany predtým informovalo, že po zaznamenaní skupiny vzdušných cieľov nad Čiernym morom vyslalo do oblasti dve stíhačky F-18.

Viac k témam: Čierne more, Tanker, útok dronom
Zdroj: SITA.sk – Rumunsko vyšetruje možný dronový útok na tanker v Čiernom mori © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Top foto dňa (14. október 2026): Karbónové Ferrari Purosangue v Nemecku, Peter Pellegrini prijal Emmu Zapletalovú po jej úspešnej sezóne, protestujúci so zábavnou pyrotechnikou na demoštrácii v Albánsku, solárna elektráreň a atmosféra v Národnej rade SR po schválení návrhu na rozpočet 2027.

Fotogaléria k článku: Top foto dňa (14. október 2026):

Viac k témam: Top foto dňa
Zdroj: SITA.sk – Top foto dňa (14. október 2026): Karbónové Ferrari Purosangue, Pellegrini prijal Zapletalovú a protest © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Poradca ukrajinského prezidenta obvinenia odmietol. Podľa neho ide o výmysel a zasiahnuté boli iné objekty, nie rafinérie.

Rusko v stredu obvinilo Ukrajinu z porušenia energetického prímeria, ktoré minulý týždeň jednostranne vyhlásil americký prezident Donald Trump. Kyjev tieto tvrdenia odmietol ako nepravdivé.

Ruský vicepremiér pre energetiku Alexander Novak uviedol, že ukrajinské drony zaútočili na dve ropné rafinérie v Saratovskej a Riazanskej oblasti. „Dnes boli režimom v Kyjeve napadnuté dve ropné rafinérie v Saratovskej a Riazanskej oblasti,“ citovali Novaka ruské tlačové agentúry.

Poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Lytvyn však tieto obvinenia odmietol. Podľa neho ide o výmysel a zasiahnuté boli iné objekty, nie rafinérie.

Trump v nedeľu prekvapil obe strany konfliktu, keď jednostranne oznámil energetické prímerie, a to len niekoľko dní po zmiernení sankcií voči Rusku, ktorým mu umožnil obnoviť vývoz motorovej nafty.

„Vidíme, že ukrajinská strana neprejavuje snahu smerovať k energetickému prímeriu,“ vyhlásil Novak. Ukrajina naopak tvrdí, že Rusko od nedele opakovane útočí na jej energetické zariadenia a kritickú infraštruktúru pomocou balistických rakiet a útočných bezpilotných lietadiel.

Fotogaléria k článku: Ruské útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny (fotografie)

Viac k témam: energetické prímerie, ruské rafinérie, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Po údajnom útoku na dve ruské rafinérie Moskva obvinila Kyjev z porušovania neexistujúceho energetického prímeria © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Miroslav Wlachovský diskutuje s mierovým aktivistom a lingvistom Loayom Alshareefom o moslimských radikáloch, zmierení Arabov a Židov a chybách, ktoré robí Západ vo vzťahu k imigrantom.

Loay Alshareef je aktívny obhajca a propagátor mierového spolužitia Arabov a Židov, Izraela a jeho arabských susedov.

Od moslimského radikalizmu k parížskej šokovej terapii

Loay Alshareef vyrastal v 90. rokoch v Saudskej Arábii v prostredí, kde výučba náboženstva tvorila podstatnú časť školských osnov. Napriek tomu, že pochádzal z pomerne liberálneho rodinného prostredia, školský systém ho formoval vo viere, že Židia a kresťania sú nepriateľmi Arabov.

„Ak chodíte do školy, kde memorujete Korán a váš učiteľ, ku ktorému vzhliadate, vám povie, že Židia sú nepriatelia boha a kresťania sú nepriatelia boha a nikdy by sme s nimi nemali byť priateľmi, to je to, čo poznáte,“ spomína Alshareef na svoje dospievanie a konštatuje, že v tom čase bol moslimských radikálom.

Bod zlomu však nastal v roku 2010, keď vo veku 27 rokov odcestoval do Paríža študovať francúzštinu a zhodou okolností skončil náhodou ubytovaný v francúzskej židovskej rodine. Prvé stretnutie sprevádzal obrovský šok. Keď po vstupe do bytu uvidel veľkú Dávidovu hviezdu, chcelo sa mu v duchu kričať.
Hostitelia ho však privítali s mimoriadnou pohostinnosťou a ľudskosťou. „Ta židovská rodina bola taká milá a láskavá… Prežíval som zúrivý vnútorný zápas medzi tým, čím som bol indoktrinovaný, a tým, čo som videl na vlastné oči,“ opísal Alshareef moment, ktorý navždy zmenil jeho život a nakoniec ho doviedol k verejnému vystupovaniu za mier Arabov s Izraelom a Židmi.

Varovanie pre Európu a „samovražedná empatia“

Loay Alshareef sa dotkol aj súčasného vývoja v Európe. Vyjadril sklamanie nad tým, že krajina ako Francúzsko, ktorá ho pomohla odradikalizovať, dnes sama čelí rastúcim radikálnym ideológiám. Podľa neho Európania robia chybu v tom, že sú príliš tolerantní a poskytujú neobmedzené slobody skupinám, ktoré ich následne zneužívajú na presadzovanie vlastných extrémistických cieľov.
„Nikdy by ste nemali dávať liberálne slobody tým, ktorí ich zneužívajú. Zaobchádzajú s nimi ako s rebríkom na dosiahnutie svojich cieľov, a len čo ich dosiahnu, rebrík odhodia,“ varoval Alshareef a poukázal na príklad hnutia Hamas v Pásme Gazy po voľbách v roku 2006. Zároveň ostro odmietol zneužívanie nálepky „islamofóbia“, ktorú radikálne skupiny ako Moslimské bratstvo využívajú na utíšenie racionálnej kritiky.

„Prosím odložte európsku vinu stranou, lebo to je samovražedné,“ vyhlásil Alshareef. Zároveň apeloval na európskych zákonodarcov, aby nezostávali v pasivite: „Mali by ste mať empatiu, ale nikdy by ste nemali mať samovražednú empatiu, ktorá by viedla k vašej skaze, k vášmu zničeniu len preto, že ste príliš láskaví k ľuďom, ktorí zneužívajú vaše nástroje a slobody.“
Alshareef podčiarkol, že európske štáty musia zmeniť niektoré svoje zákony. Spomenul potrebu zaviesť dôkladnejšiu kontrolu a preverovanie minulosti tých, ktorí prichádzajú do krajiny. Od niektorých ľudí by sa mala vyžadovať prísaha, že ak získajú občianstvo, budú sa riadiť zákonmi. „Nemôžete si len tak prijať občianstvo a potom sa zo všetkých síl snažiť premeniť krajinu, ktorá vás privítala, na verziu krajiny, z ktorej ste utiekli. To nie je fér. A ľudia, ktorí to robia, by mali byť volaní na zodpovednosť,“ dodal Alshareef.

SAE ako model boja proti extrémizmu

Ako pozitívny príklad presadzovania umierneného islamu a tolerancie vyzdvihol Alshareef Spojené arabské emiráty. Pripomenul, že po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 vyhlásil dnešný prezident SAE šejk Muhammad vojnu radikálnym ideológiám. SAE zaviedli štátny dohľad nad piatkovými kázňami, zriadili Ministerstvo tolerancie a vybudovali Abrahámsky dom rodiny, kde vedľa seba stojí mešita, kostol a synagóga.
Moslimské bratstvo označil Alshareef za „matku všetkých radikálnych skupín“, z ktorej čerpajú ideológiu aj Hamas či Al-Káida. Ich konečným cieľom je zničenie národných štátov a obnova globálneho kalifátu, čo je v dnešnej dobe nebezpečný anachronizmus.

Geopolitika 7. októbra a vízia budúcnosti

Alshareef je presvedčený, že hlavným motívom teroristického útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 bola snaha o zničenie rodiaceho sa historického zmierenia. „Moja analýza a presvedčenie je, že jediným dôvodom, prečo sa stal 7. október, bolo torpédovanie očakávaného mieru medzi Saudskou Arábiou a Izraelom,“ vyhlásil Alshareef s tým, že za touto stratégiou stál iránsky režim mullahov.
Pokiaľ ide o budúcnosť Pásma Gazy, Alshareef zdôraznil, že pred samotnou demilitarizáciou musí prebehnúť hlboká deradikalizácia obyvateľstva a zmena školských osnov, ktoré roky šírili protižidovskú nenávisť. Akékoľvek trvalé riešenie si vyžaduje novú, zodpovednú palestínsku reprezentáciu.
Na záver Alshareef predstavil svoju víziu pre Blízky východ, ktorý by sa mal namiesto náboženských a ideologických sporov sústrediť na vzdelanie, výskum a moderné technológie. „Jediné súperenie, o ktorom snívam, je súperenie medzi krajinami o to, kto vyrobí lepšie čipy pre umelú inteligenciu a kto viac posunie technológie,“ uzavrel aktivista.
Miroslav Wlachovský ocenil jeho hlas ako mimoriadne inšpiratívny pre západný svet: „Dáva nám to nádej, že v arabskom svete sú ľudia, ktorí majú skutočný záujem o reálny mier a mierové spolužitie.“
V rozhovore sa dozviete aj to:

Ako vyzerala náboženská výučba v Džidde.
Ako populárna egyptská televízna dráma Rytier bez koňa šírila konšpirácie z Protokolov sionských mudrcov.
Čo znamenajú Abrahámske dohody v praxi a v čom sa líšia od predchádzajúcich čisto bezpečnostných zmlúv.
Akom reagovala väčšina Arabov na útok Hamásu na Izrael 7. októbra 2023
Prečo je podľa Alshareefa potrebné rozlišovať medzi skutočnou nevraživosťou voči moslimom a racionálnymi obavami z radikálnych skupín.
Ako odvaha indického kapitána Fly Dubai a izraelských cestujúcich zachránila Abrahámske dohody.

(Záznam rozhovoru obsahuje AI generované titulky)

Viac k témam: Arabi, Imigrácia, Islamskí radikáli, Izrael, mierové dohody, Moslimské bratstvo, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Židia
Zdroj: SITA.sk – Okno do sveta: Európa dopláca na samovražednú empatiu, moslimskí radikáli zneužívajú jej slobody © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Pôjde o ich prvé oficiálne bilaterálne rokovanie od Magyarovho nástupu do funkcie.

Maďarský premiér Péter Magyar v stredu oznámil, že sa tento týždeň v Bruseli stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„V piatok ráno absolvujem svoje prvé oficiálne osobné stretnutie s prezidentom Ukrajiny,“ uviedol Magyar na sociálnej sieti Facebook pri predstavovaní svojho programu počas samitu Európskej únie (EÚ) v Bruseli.

Pôjde o ich prvé oficiálne bilaterálne rokovanie a ďalší signál zlepšovania vzťahov medzi oboma krajinami po rokoch napätia za vlády bývalého premiéra Viktora Orbána, oddaného podporovateľa Putinovho režimu.

K stretnutiu dôjde potom, ako ukrajinský parlament v pondelok schválil zákon upravujúci práva národnostných menšín, ktorý reaguje na dlhodobé výhrady Budapešti týkajúce sa maďarskej menšiny na západe Ukrajiny. Magyar jeho schválenie privítal a označil ho za „prvý krok“ k zlepšeniu vzájomných vzťahov a obnoveniu dôvery medzi oboma krajinami.

Po prijatí zákona Maďarsko súhlasilo s tým, aby Únia otvorila ďalšie kapitoly v prístupových rokovaniach s Ukrajinou. Budapešť dlhodobo podmieňovala pokrok v integračnom procese reformami v oblasti jazykových práv národnostných menšín. Obe susedné krajiny dosiahli dohodu o tejto otázke už v júni, čo následne viedlo k tomu, že Maďarsko prestalo blokovať začatie rokovaní o ukrajinskom členstve v EÚ.

Viac k témam: maďarsko-ukrajinské vzťahy, Maďarský premiér, Národnostné menšiny, ukrajinské členstvo v EÚ, Ukrajinský prezident
Zdroj: SITA.sk – Magyar sa v piatok stretne v Bruseli so Zelenským © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Zároveň volajú po zrušení protiruských sankcií a normalizácii vzťahov s Moskvou.

Krajinský parlament v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko v stredu schválil návrh krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a krajne ľavicovej strany BSW, ktorý vyzýva na ukončenie nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine a normalizáciu vzťahov s Ruskom.

AfD v minulomesačných voľbách dosiahla v Sasku-Anhaltsku výrazný úspech a spolu s BSW vytvorila v krajinskom parlamente funkčnú väčšinu. Obe strany dlhodobo kritizujú západné sankcie voči Rusku a požadujú zastavenie nemeckej vojenskej podpory Kyjevu.

Odporúčací charakter

Schválené uznesenie, ktoré má iba odporúčací charakter, vyzýva krajinskú vládu, aby v Spolkovej rade (Bundesrat) presadzovala zmiernenie sankcií voči Rusku a ukončenie vojenskej aj finančnej pomoci pre Kyjev.

„Finančná podpora Ukrajine, ktorá presahuje humanitárnu pomoc, musí byť okamžite zastavená,“ uvádza sa v texte návrhu. Dokument zároveň požaduje „okamžité“ zrušenie sankcií voči Moskve.

„Jednostranný postoj Západu vo vojne na Ukrajine neprispel k ukončeniu konfliktu, ale naopak predĺžil utrpenie obyvateľstva a zvýšil riziko rozšírenia vojny do ďalších krajín,“ uviedli strany v schválenom uznesení.

Okamžité prímerie

Požadujú tiež „okamžité prímerie a začatie mierových rokovaní s Ruskom“, ale vôbec nespomínajú zodpovednosť Moskvy za rozpútanie vojny. Rusko pritom dlhodobo odmieta prímerie alebo mierové rokovania, pokiaľ nebudú splnené jeho požiadavky vrátane kontroly nad rozsiahlymi časťami ukrajinského územia.

Nemecký kancelár Friedrich Merz opakovane prisľúbil pokračovať v podpore Ukrajiny a zároveň obvinil Rusko z vedenia kampane sabotáží, dezinformácií a špionáže proti Nemecku.

Fotogaléria k článku: Vojna na Ukrajine v októbri 2026 (fotografie)

Viac k témam: AfD, Krajná pravica, podpora Ukrajine, Rusko-ukrajinský konflikt, Sasko-Anhaltsko, Vojenská pomoc Ukrajine, Vojna na Ukrajine, západné sankcie
Zdroj: SITA.sk – Nemecká krajná pravica spája sily s krajnou ľavicou, aby zastavili vojenskú a finančnú pomoc pre Ukrajinu © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Najväčšia časť peňazí smerovala republikánom v Senáte, jeho politická organizácia zároveň mobilizuje tisíce ľudí v teréne.

Multimiliardár Elon Musk poskytol od júla viac ako 276 miliónov dolárov na podporu republikánov v novembrových voľbách do amerického Kongresu, informoval denník The New York Times, ktorý nezabudol poznamenať, že republikánski stúpenci prezidenta Donalda Trumpa mali tohto roku Vianoce už v júli.
Najväčšia časť peňazí, celkovo 158 miliónov dolárov, smerovala do fondu Senate Leadership Fund (SLF).

Ide o Politický akčný výbor (PAC) typu super PAC, ktorý môže získavať a míňať prakticky neobmedzené sumy na podporu kandidátov, v tomto prípade republikánov uchádzajúcich sa o miesta v Senáte.

Chudobní demokrati

Práve Muskove peniaze výrazne prispievajú k finančnej prevahe, ktorú majú republikánske organizácie pred voľbami nad demokratmi.

Ďalšie desiatky miliónov dolárov smerovali do Muskovej vlastnej organizácie America PAC. Jej pracovníci majú v teréne pomáhať oslovovať a mobilizovať republikánskych voličov podobne ako počas prezidentských volieb v roku 2024.

Na chvíľu sa rozišli

Muskova organizácia je podľa denníka v pravidelnom kontakte s ľuďmi z okolia prezidenta Donalda Trumpa a ďalšími republikánskymi skupinami.

Musk pritom v roku 2025 tvrdil, že na politiku plánuje míňať „oveľa menej“. Po krátkom pôsobení na čele Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) sa navyše verejne dostal do sporu s Trumpom a dokonca hovoril o vytvorení vlastnej politickej strany.

Strach z vyšetrovania

Neskôr sa však ich vzťahy opäť zlepšili. Reportér NYT Teddy Schleifer uviedol, že Musk sa „vrátil tam, kde bol v roku 2024“ a opäť sa obáva dôsledkov prípadného víťazstva demokratov.

Jedným z dôvodov môže byť aj riziko, že demokratmi ovládaný Kongres začne preverovať činnosť DOGE alebo Muskove firmy.

Šedá eminencia

Musk venuje osobitnú pozornosť súboju o senátorské kreslo v Texase. Tentoraz však zostáva viac v úzadí.

Po neúspešnej podpore kandidáta vo voľbách do Najvyššieho súdu štátu Wisconsin v roku 2025 si podľa ľudí z jeho okolia uvedomil, že príliš výrazná osobná účasť môže podporovaným kandidátom aj uškodiť.

Viac k témam: Americký kongres, Americký Senát, Demokratická strana, miliardár, Republikánska strana, sponzorský dar
Zdroj: SITA.sk – Elon Musk nalial do kampane republikánov 276 miliónov dolárov, chce im pomôcť udržať Kongres © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Nemecko sa svojou požiadavkou na rozpočtovú disciplínu dostalo do sporu s Francúzskom, ktoré tvrdí, že Únia potrebuje dostatočné zdroje na riešenie rastúcich výziev.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyhlásil, že návrh budúceho sedemročného rozpočtu Európskej únie (EÚ) si bude vyžadovať ďalšie škrty, zároveň však zdôraznil, že dohoda by mala byť uzavretá ešte do konca roka.

Zdroje sú obmedzené

Írske predsedníctvo Rady EÚ cez víkend navrhlo znížiť pripravovaný rozpočet na roky 2028 až 2034 o 141 miliárd eur v snahe preklenúť rozdielne postoje členských štátov. Snaží sa tak vyhovieť tlaku Nemecka, najväčšej ekonomiky EÚ, ktoré stojí na čele skupiny krajín, ktoré požadujú výrazné zníženie pôvodného návrhu Európskej komisie (EK) vo výške takmer dvoch biliónov eur.

Pred rozpočtovým samitom EÚ, ktorý sa začne v piatok, Merz v Bundestagu upozornil, že dostupné finančné zdroje sú len obmedzené. „Nebudeme sa preto môcť vyhnúť ďalšiemu zníženiu súčasného návrhu vo všetkých oblastiach. Budeme mať k dispozícii menej prostriedkov, než Komisia pôvodne plánovala,“ uviedol.

Rozhodujúca fáza

Rokovania podľa neho vstupujú do rozhodujúcej fázy. „Mojím pevným zámerom je dospieť k úspešnému záveru ešte pred koncom tohto roka,“ zdôraznil.

Nemecko sa svojou požiadavkou na rozpočtovú disciplínu dostalo do sporu s Francúzskom, ktoré tvrdí, že Únia potrebuje dostatočné finančné zdroje na riešenie rastúcich výziev.

Ochrana európskeho trhu

Merz tiež oznámil, že spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom predložili návrhy týkajúce sa ochrany európskeho obchodu, o ktorých by sa malo na samite tiež diskutovať.

„Už nebudeme nečinne prihliadať na to, ako iné štáty poškodzujú naše hospodárstvo prostredníctvom vysokých dotácií, umelo znehodnotených mien, nadmerných výrobných kapacít a agresívnej cenovej politiky,“ povedal.

„Každý, kto sa bude snažiť rozpútať obchodný konflikt s Európskou úniou, zistí, že sme pripravení brániť sa primeranými protiopatreniami,“ dodal Merz.

Viac k témam: Európsky rozpočet, Nemecký kancelár, Rozpočet Európskej únie, viacročný finančný rámec
Zdroj: SITA.sk – Nemecký kancelár požaduje ešte väčšie škrty v európskom rozpočte, návrh írskeho predsedníctva ani zďaleka nestačí © SITA Všetky práva vyhradené.

15.10.2026 (SITA.sk) – Veľvyslanectvo Slovenskej republiky po trojročnej pauze obnovilo činnosť a bude zastrešovať aj Nový Zéland či tichomorské ostrovné štáty.

Slovensko má opäť veľvyslanectvo v austrálskej Canberre. V stredu ho slávnostne otvoril minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. „Slovenská republika má vo svojej modernej histórii momentálne najsilnejšie diplomatické zastúpenie v Austrálii. Popri Generálnom konzuláte SR v Sydney má teraz otvorené aj rezidentné Veľvyslanectvo SR v Canberre,“ uviedol Blanár.

Podpora pre slovenské firmy a univerzity

Obnovenie stálej diplomatickej prítomnosti v austrálskej metropole je podľa neho súčasťou úsilia Slovenska o aktívnejšie pôsobenie v indopacifickom regióne. „Táto ambasáda ponúka obrovskú príležitosť, aby sme mohli napĺňať naše programové vyhlásenie vlády, kde sme si zadefinovali indopacifický región ako priestor, kde chceme byť omnoho aktívnejší. A to nielen po politickej a diplomatickej stránke, ale rovnako v ekonomickej spolupráci,“ povedal.

O obnovení veľvyslanectva, ktoré zatvorili v roku 2022, rozhodla vláda SR v máji 2024. Úrad obnovil činnosť v auguste 2025. Okrem Austrálie je akreditovaný aj pre ďalších 12 štátov regiónu vrátane Nového Zélandu a tichomorských ostrovných štátov. Má slúžiť na rozvoj politického dialógu a pomáhať slovenským firmám, univerzitám a výskumným inštitúciám nadväzovať kontakty s austrálskymi partnermi.

Dohoda o voľnom obchode

Blanár poukázal na spoločné hodnoty Slovenska a Austrálie, medzi ktoré patria demokracia, rešpekt k medzinárodnému právu a princípom Charty Organizácie Spojených národov. Podľa neho význam spolupráce medzi Európou a indopacifickým regiónom rastie aj v súvislosti s ich vzájomným bezpečnostným a hospodárskym prepojením.

Novú etapu vzťahov má podporiť aj dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Austráliou. Obe strany ju podpísali v marci 2026 a podľa ministra sa v súčasnosti nachádza v záverečnej fáze. Blanár pri tejto príležitosti ocenil úsilie austrálskeho ministra obchodu a cestovného ruchu Dona Farrella a eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Ďalší program Blanára

Minister absolvuje v dňoch 11. až 17. októbra pracovnú cestu do Thajska a Austrálie. V Bangkoku otvoril prvé Slovensko-thajské obchodné fórum, na ktorom sa zúčastnilo 16 slovenských firiem a inštitúcií a 90 thajských partnerov.

V Austrálii sa stretol so slovenskými krajanmi v Sydney, navštívil Austrálsku národnú organizáciu pre jadrovú vedu a technológie (ANSTO) a národný stánok SR na konferencii a výstave MOVE Australia 2026, ktorá sa venuje budúcnosti dopravy a mobility. V rámci pracovného programu ďalej absolvuje rokovania s predstaviteľmi Austrálskeho zväzu a program so slovenskou krajanskou komunitou.

Viac k témam: Bangkok, Canberra, Charta OSN, Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Nový Zéland, Thajsko, Veľvyslanectvo
Zdroj: SITA.sk – Blanár opätovne otvoril slovenské veľvyslanectvo v Canberre, chce posilniť prítomnosť v Indopacifiku – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.