16.6.2026 (SITA.sk) – Mohammad Bágher Ghalíbáf patrí už tri desaťročia medzi piliere islamskej republiky, no až vojna z neho urobila jednu z najviditeľnejších postáv iránskeho vedenia.

Po smrti ajatolláha Alího Chameneího a ďalších kľúčových predstaviteľov režimu počas americko-izraelskej vojny sa v Iráne začína formovať nové mocenské usporiadanie. Hoci za nástupcu najvyššieho vodcu bol označený jeho syn Modžtaba Chameneí, v očiach verejnosti aj zahraničia sa čoraz výraznejšie objavuje iné meno – predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghalíbáf.

Šesťdesiatštyriročný politik patrí už tri desaťročia medzi piliere islamskej republiky, no až vojna z neho urobila jednu z najviditeľnejších postáv iránskeho vedenia. Kým viacerí vplyvní predstavitelia vrátane bezpečnostného poradcu Alího Larídžáního zahynuli pri útokoch, Ghalíbáf zostal v centre diania a prevzal významnú úlohu pri riadení vojnového úsilia aj diplomatických rokovaní.

Prvýkrát sa po týždňoch mlčania objavil na verejnosti počas rokovaní v Islamabáde, kde viedol iránsku delegáciu pri rozhovoroch so Spojenými štátmi. Stretol sa dokonca s americkým viceprezidentom JD Vanceom, čo predstavovalo najvyšší kontakt medzi oboma krajinami od čias pred islamskou revolúciou v roku 1979.

Práve zábery z týchto rokovaní výrazne posilnili jeho postavenie. Na fotografii zverejnenej iránskymi ambasádami sedel Ghalíbáf v centre delegácie, energicky gestikuloval a pôsobil ako hlavný vyjednávač, zatiaľ čo minister zahraničných vecí Abbás Arakčí sa venoval skôr technickým detailom stretnutia.

„Nová verejná tvár“ islamskej republiky

Analytici upozorňujú, že hoci skutočné mocenské pomery po Chameneího smrti zostávajú nejasné, práve Ghalíbáf sa stal najviditeľnejším predstaviteľom režimu.

„Po atentáte na Larídžáního sa Ghalíbáf stal novou verejnou tvárou vojnového úsilia a diplomacie Islamskej republiky,“ uviedol výskumník Ženevského inštitútu medzinárodných štúdií Farzan Sabet.

Zároveň však upozornil, že jeho moc nemožno preceňovať. „Nemali by sme zveličovať mieru, do akej drží volant v rukách. Naďalej sa zodpovedá vyšším mocenským centrám v Teheráne.“

Podľa expertov zostávajú rozhodujúce najmä Revolučné gardy a okruh okolo Modžtabu Chameneího, ktorý sa od oznámenia svojho nástupníctva na verejnosti prakticky neobjavil.

Muž armády, polície aj politiky

Ghalíbáf patrí k najskúsenejším predstaviteľom súčasného Iránu. Počas kariéry pôsobil ako veliteľ vzdušných síl Revolučných gárd, šéf teheránskej polície, starosta hlavného mesta a napokon predseda parlamentu.

Je známy aj svojimi prezidentskými ambíciami. O najvyšší volený úrad sa uchádzal viackrát, no nikdy neuspel. Najbližšie bol v roku 2005, keď ho prekvapivo porazil dovtedy málo známy ultrakonzervatívec Mahmúd Ahmadínedžád.

Vyštudovaný pilot rád pripomína, že dokáže sám pilotovať aj veľké dopravné lietadlá. Táto kombinácia vojenskej minulosti a civilnej politickej kariéry z neho robí jednu z mála osobností, ktoré majú kontakty naprieč celým mocenským aparátom.

Američanov vraj zaujal

Zaujímavý je aj pohľad zo zahraničia. Hoci rokovania v Islamabáde nepriniesli dohodu, amerických predstaviteľov údajne zaujal práve Ghalíbáfov štýl.

Denník Washington Post napísal, že na americkú delegáciu zapôsobil ako „kultivovaný a profesionálny vyjednávač – a potenciálny líder nového Iránu“.

Jeho vplyv sa medzičasom rozšíril aj na ekonomickú oblasť. V máji dostal dohľad nad strategickými vzťahmi s Čínou, ktorá zostáva najväčším odberateľom iránskej ropy a jedným z najdôležitejších partnerov Teheránu.

Kontroverzná minulosť

Cesta na vrchol však nie je bez tieňov. Ľudskoprávne organizácie obviňujú Ghalíbáfa z podielu na potláčaní protestov od študentských demonštrácií v roku 1999 cez Zelené hnutie po sporných voľbách v roku 2009 až po najnovšie protivládne protesty, ktoré vyvrcholili začiatkom roka 2026.

Aj preto ho časť opozície vníma ako symbol starého režimu, nie jeho reformu.

Práve schopnosť prežiť politické čistky však môže byť jeho najväčšou výhodou. „Ako politik sa ukázal byť ambiciózny a oportunistický, ale zároveň opatrný. Práve táto vlastnosť mu pomohla dostať sa na vrchol mocenskej štruktúry Islamskej republiky bez toho, aby dopadol ako mnohí iní, ktorí boli odstránení,“ myslí si Sabet.

V krajine, ktorá sa po vojne ocitla na križovatke, tak môže byť Ghalíbáf tým mužom, ktorého bude svet v najbližších mesiacoch vídať najčastejšie. Otázkou zostáva, či bude iba tvárou nového Iránu – alebo sa napokon stane aj jeho skutočným lídrom.

Viac k témam: iránsky režim, Napätie na Blízkom východe
Zdroj: SITA.sk – Novou tvárou Iránu po vojne nemusí byť ajatolláh. Do popredia sa tlačí muž patriaci medzi piliere režimu © SITA Všetky práva vyhradené.

16.6.2026 (SITA.sk) – Washington a Teherán potvrdili ukončenie bojov vrátane konfliktu v Libanone, detaily dohody však zostávajú nejasné.

Spojené štáty a Irán sa dohodli na ukončení vojny na Blízkom východe a na „okamžitom a trvalom“ zastavení vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Oznámenie sprostredkované Pakistanom následne potvrdili Washington aj Teherán.
Slávnostný podpis dohody je naplánovaný na 19. júna vo Švajčiarsku. Americký prezident Donald Trump oznámil uzavretie dohody v nedeľu prostredníctvom sociálnych sietí.

Okamžitý koniec

„Dohoda s Iránskou islamskou republikou je teraz dokončená,“ napísal Trump. Zároveň oznámil otvorenie Hormuzského prielivu a zrušenie americkej námornej blokády voči Iránu. „Lode sveta, naštartujte motory. Nech ropa opäť prúdi!“ vyhlásil americký prezident.

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabádí následne uviedol, že dohoda znamená „okamžitý koniec vojny“ a že obe strany začnú v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov rokovania o konečnom urovnaní sporných otázok.

Koniec vojenských operácií

Pakistanský premiér Šehbáz Šaríf, ktorého krajina zohrávala úlohu sprostredkovateľa, oznámil, že „obe strany vyhlásili okamžité a trvalé ukončenie vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu“.
Podrobnosti dohody však zatiaľ neboli oficiálne zverejnené. Iránska agentúra Mehr informovala, že Spojené štáty by mali pred začiatkom rokovaní uvoľniť 12 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych aktív.
Podľa údajného 14-bodového memoranda by počas 60-dňového vyjednávacieho obdobia mohlo byť postupne uvoľnených až 24 miliárd dolárov.

Jadrový program

Nie je však jasné, ako sa dohoda vysporiada s iránskym jadrovým programom a zásobami vysoko obohateného uránu, ktoré patria medzi hlavné požiadavky Washingtonu a jeho spojencov.
Oznámenie dohody privítalo medzinárodné spoločenstvo s úľavou. Generálny tajomník OSN António Guterres ho označil za „kritický krok“ smerom k ukončeniu konfliktu.
Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko deklarovali pripravenosť zrušiť sankcie voči Iránu a podporiť dlhodobé diplomatické riešenie.

Ropa prudko klesla

Pozitívne zareagovali aj finančné trhy. Cena ropy v Ázii klesla o viac ako štyri percentá a japonský akciový index Nikkei vzrástol približne o tri percentá.
Uzavretie Hormuzského prielivu v predchádzajúcich mesiacoch spôsobilo prudký rast cien energií, narušilo dodávateľské reťazce a prispelo k zrýchleniu inflácie vo viacerých krajinách.
Dohoda prichádza po viac ako troch mesiacoch bojov, ktoré vypukli po americko-izraelských útokoch na Irán koncom februára.

Do poslednej chvíle

Teherán následne odpovedal útokmi proti Izraelu a americkým spojencom v regióne a prakticky zablokoval lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy a zemného plynu.
Napätie pritom pretrvávalo až do posledných hodín pred oznámením dohody. Trump ešte v nedeľu kritizoval Izrael za letecký útok na predmestie Bejrútu namierený proti hnutiu Hizballáh, ktoré podporuje Irán.
Podľa Washingtonu mohol tento útok ohroziť finalizáciu mierovej dohody. Napriek tomu sa obe strany napokon dohodli na ukončení bojov a návrate k diplomacii.

Viac k témam: Americký prezident, Mierová dohoda, Mierové rokovania, Napätie na Blízkom východe, Útok na Irán
Zdroj: SITA.sk – USA a Irán oznámili uzavretie mierovej dohody, vojenské operácie sa majú okamžite skončiť © SITA Všetky práva vyhradené.

16.6.2026 (SITA.sk) – Rozpočtový deficit sa prehlbuje rýchlejšie, než Kremeľ očakával.

Ruská vojnová mašinéria si ukrajuje čoraz väčšiu časť štátnych financií. Podľa výpočtov analytika nemeckého Inštitútu pre medzinárodnú bezpečnosť Janisa Klugeho smerovalo v prvom štvrťroku 2026 na vojenské výdavky až 65,26 percenta všetkých príjmov federálneho rozpočtu.

Ako referuje web The Moscow Times, ide o historicky najvyšší podiel od začiatku invázie na Ukrajinu a zároveň o ďalší signál, že financovanie vojny začína vytláčať ostatné oblasti ruskej ekonomiky.

Za obdobie január až marec vybral ruský štát na daniach a ďalších príjmoch 8,309 bilióna rubľov, ale z tejto sumy však až 5,908 bilióna rubľov putovalo na vojenské účely. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o približne 30-percentný nárast vojenských výdavkov a až päťnásobok úrovne z predvojnového roku 2021.

Prepad príjmov z ropy a plynu

Vývoj je o to pozoruhodnejší, že príjmy z ropy a plynu sa Rusku výrazne prepadli. Kým ešte pred rokom tvorili dôležitý pilier rozpočtu, v prvom kvartáli 2026 dosiahli len 1,443 bilióna rubľov, čo predstavuje medziročný pokles o 45 percent. Podľa analytikov sa pod to podpísali nové sankcie, silný rubeľ aj spomaľovanie ekonomiky.

Výpadok sa síce Moskva snaží kompenzovať vyššími daňami a rastom neenergetických príjmov, no vojna spotrebúva čoraz väčšiu časť vybraných peňazí.

Trend je pritom dlhodobý. Kým v roku 2022 smerovala na vojenské výdavky približne štvrtina rozpočtových príjmov, v roku 2023 to bolo už 32 percent a vlani viac než 43 percent. V predvojnovom roku 2021 predstavovali obranné výdavky necelých 19 percent príjmov štátu. Za štyri roky sa tak ich podiel viac než strojnásobil.

Neudržateľný tlak na verejné financie

Niektorí ekonómovia upozorňujú, že časť enormného nárastu môže súvisieť s presunom výdavkov z minulého roka do rozpočtu na rok 2026.

Ministerstvo financií sa podľa nich snažilo zmierniť oficiálny deficit za rok 2025 a časť platieb odložilo. Aj po zohľadnení tejto možnosti však vojenské výdavky výrazne prevyšujú plánované úrovne. V prvom štvrťroku dosiahli približne 12 percent ruského HDP, hoci rozpočet počítal s úrovňou 6,8 percenta.

Podľa informácií agentúry Bloomberg ruské ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu dúfalo, že počas roka dôjde k diplomatickému posunu vo vojne na Ukrajine a tempo vojenských výdavkov sa podarí zmierniť.

Ekonomický blok vlády údajne Vladimira Putina upozorňoval, že pokračujúce financovanie konfliktu môže vytvoriť neudržateľný tlak na verejné financie. Ruský prezident sa však údajne priklonil k požiadavkám armády a nariadil hľadať úspory v civilných programoch, nie v obrannom rozpočte.

Výsledkom je, že rozpočtový deficit sa prehlbuje rýchlejšie, než Kremeľ očakával. Ešte začiatkom roka rátalo ministerstvo financií s tým, že schodok klesne na 3,8 bilióna rubľov. Už na konci mája však dosiahla „diera“ v štátnej kase približne šesť biliónov rubľov, teda viac než za celý minulý rok. Pre Rusko to znamená ďalší dôkaz, že vojna sa postupne stáva nielen vojenskou, ale aj čoraz väčšou ekonomickou záťažou.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Fotogaléria k článku:

Vojna na Ukrajine v júni 2026 (fotografie)

Viac k témam: Analytik, Ruská ekonomika, ruská ropa, Rusko-ukrajinský konflikt, Ruský plyn, Ruský prezident, Ruský štátny rozpočet, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Ruská vojnová mašinéria si ukrajuje čoraz väčšiu časť štátnych financií, rozpočtová záťaž rastie do rekordných rozmerov © SITA Všetky práva vyhradené.

16.6.2026 (SITA.sk) – Medzi nájdenými pozostatkami identifikovali aj nový, dnes už vyhynutý druh veľryby.

Čínski vedci objavili na dne Indického oceánu najväčší, najhlbší a zároveň najstarší známy veľrybí cintorín na svete. Výsledky výskumu zverejnil v stredu vedecký časopis Nature. V oblasti západne od Austrálie našli výskumníci takmer 500 kostier veľrýb roztrúsených pozdĺž približne 1 200 kilometrov dlhého koridoru v hĺbkach do 7 000 metrov.

32 ponorov pomocou ponorky Fendouzhe

Podľa vedúceho štúdie Siao-tchunga Penga z Čínskej akadémie vied boli vedci rozsahom objavu prekvapení. „Boli sme ohromení, keď sa ukázal skutočný rozsah objavu. Takýto cintorín tejto veľkosti sme vôbec neočakávali. Rozsah rozšírenia, hĺbka aj vek nálezov ďaleko prekonali akékoľvek naše predstavy,“ uviedol.

Výskumníci uskutočnili v roku 2023 celkovo 32 ponorov pomocou ponorky Fendouzhe, ktorá dokáže prepraviť troch ľudí. Počas výprav odoberali vzorky pomocou robotických ramien. Medzi nájdenými pozostatkami identifikovali aj nový, dnes už vyhynutý druh veľryby. Niektoré fosílie podľa štúdie pochádzajú z obdobia spred 5,3 milióna rokov.

nový pohľad na inak temné a chladné morské dno

Na kostrách a v ich okolí vedci pozorovali množstvo morských organizmov, pričom viaceré z nich môžu predstavovať doteraz neznáme druhy. Objavili medúzy, červy, slimáky, kôrovce, hviezdice i lastúrniky. Podľa spoluautora štúdie Čou Penga išlo o „skutočne neuveriteľný zážitok“. „Živé ekosystémy, ktoré sme videli, ponúkli úplne nový pohľad na inak temné a chladné morské dno,“ povedal.

Vedci predpokladajú, že v oblasti nazývanej Diamantina Zone by sa mohlo nachádzať viac než desať miliónov tiel veľrýb. Väčšina kostí patrila zobákovcom. Výskumníci sa domnievajú, že tento koridor mohol byť významnou potravinovou oblasťou veľrýb a miestny podmorský reliéf v tvare písmena V napomáhal zhromažďovaniu tiel na dne oceánu.

Podľa odborníkov predstavujú uhynuté veľryby dôležitý zdroj potravy pre hlbokomorské organizmy a zároveň významný zásobník uhlíka. Americký oceánograf Craig Smith označil objav za „mimoriadne vzrušujúci“ a zdôraznil jeho význam pre poznanie evolúcie veľrýb. Paleontológ Stephen Godfrey prirovnal nález k objavu hydrotermálnych prieduchov z roku 1977 a vyjadril nádej, že budú nasledovať ďalšie podobné objavy v svetových oceánoch.

Viac k témam: Veľryba
Zdroj: SITA.sk – Vedci objavili najväčší, najhlbší a zároveň najstarší veľrybí cintorín na svete © SITA Všetky práva vyhradené.

16.6.2026 (SITA.sk) – Na palube katamaránu sa v čase nehody nachádzalo 118 cestujúcich a sedem členov posádky.

Počet obetí nedeľňajšej zrážky plachetnice a veľkého osobného katamaránu s viac ako stovkou ľudí na palube v Chorvátsku stúpol na štyri, oznámili v pondelok miestne úrady potom, ako potápači našli v potopenom vraku plachetnice telo osoby, ktorá bol po nehode nezvestná. Všetky štyri obete sú českí občania.

Nehoda sa stala vo vodách medzi ostrovmi Šolta a Brač. Podľa ministerstva sa osobná loď prevádzkovaná domácou súkromnou spoločnosťou zrazila s plachetnicou plaviacou sa pod francúzskou vlajkou. Po kolízii sa plachetnica potopila.

Na palube katamaránu sa v čase nehody nachádzalo 118 cestujúcich a sedem členov posádky. Na plachetnici bolo osem osôb. Tri z nich pri nehode zahynuli, štyroch ľudí sa podarilo zachrániť z mora a po jednej osobe pátrali záchranné zložky. Jej nájdenie v pondelok potvrdil šéf splitského kapitanátu Željko Kustera.

 „V nedeľu večer potápači ministerstva vnútra lokalizovali potopenú plachetnicu v hĺbke viac ako 50 metrov… a osoba, ktorú sme hľadali, je v jej kabíne,“ povedal Kustera. Nešpecifikoval, kedy bude vrak z morského dna vytiahnutý, a dodal, že vzhľadom na veľkú hĺbku ide o mimoriadne náročný zásah. Príčina zrážky nebola ani v pondelok známa.

Národný úrad pre vyšetrovanie leteckých, námorných a železničných nehôd informoval o incidente francúzske aj české úrady. Chorvátsky premiér Andrej Plenković v nedeľu vyjadril sústrasť rodinám obetí aj svojmu českému partnerovi Andrejovi Babišovi.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Viac k témam: Zrážka lodí
Zdroj: SITA.sk – V Chorvátsku sa zrazili katamarán a plachetnica, obeťami tragickej nehody sú štyria Česi – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Narušenie tieňovej flotily „priamo zaťažuje zdroje, ktoré podporujú ruskú agresiu na Ukrajine, a znižuje jej schopnosť ohrozovať bezpečnosť v celej Európe a mimo nej“, dodal Jarvis.

Britské sily v nedeľu zachytili v Lamanšskom prielive sankcionovaný ropný tanker patriaci ruskej tieňovej flotile, uviedlo britské ministerstvo obrany. Šesťhodinovú operáciu v skorých ranných hodinách podporovali lietadlá vrátane vrtuľníkov Chinook a námorné plavidlá, ako napríklad fregata HMS Sutherland.

Rusko sa spolieha na tieňovú flotilu

„V prvej operácii svojho druhu pod vedením Spojeného kráľovstva bolo plavidlo SMYRTOS obsadené komandami Kráľovskej námornej pechoty a špeciálne vyškolenými príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní z Národnej agentúry pre trestnú činnosť, a to aj napriek maximálnemu úsiliu Ruska vyhnúť sa sankciám a pokračovať v podnecovaní barbarskej vojny s Ukrajinou,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Plavidlo bude teraz presunuté na kotvisko pri južnom pobreží Anglicka a bude monitorované, dodalo ministerstvo.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

„Rusko sa pri financovaní svojho konfliktu na Ukrajine spolieha na svoju tieňovú flotilu a náš zásah uštedruje úder Putinovej nezákonnej vojne,“ povedal minister obrany Dan Jarvis a doplnil, že operácia bola vykonaná v „úzkej koordinácii s Francúzmi“.

Sankcie na stovky plavidiel

Narušenie tieňovej flotily „priamo zaťažuje zdroje, ktoré podporujú ruskú agresiu na Ukrajine, a znižuje jej schopnosť ohrozovať bezpečnosť v celej Európe a mimo nej“, dodal Jarvis.

Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na stovky plavidiel podozrivých z toho, že sú súčasťou tieňovej flotily, ktorú Rusko od invázie na Ukrajinu v roku 2022 používa na obchádzanie západných embarg.

Fotogaléria k článku:

Vojna na Ukrajine v júni 2026 (fotografie)

Lode – zvyčajne starnúce tankery s pochybným vlastníctvom – majú zakázaný prístup do britských prístavov a využívať ich služby. Premiér Keir Starmer povedal, že operácia zasadila „ďalšiu ranu Rusku a pripomína tým, ktorí živia Putinovu vojnu na Ukrajine, že sa nemôžu skrývať“.

Viac k témam: Britský premiér, Lamanšský prieliv, ruská tieňová flotila, Rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, sankcie voči Rusku
Zdroj: SITA.sk – Spojené kráľovstvo zachytilo v Lamanšskom prielive plavidlo ruskej tieňovej flotily © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Ide o dáta z roku 2025 podľa novej správy Explosive Weapons Monitor.

Viac ako polovica všetkých civilných úmrtí spôsobených výbušnými zbraňami v roku 2025 bola podľa novej správy Explosive Weapons Monitor pripísaná izraelskej armáde. Monitor zároveň upozornil na rastúcu „normalizáciu“ civilných obetí vo vojnových konfliktoch po celom svete.

Podľa správy zahynulo vlani v 65 krajinách viac ako 22 600 civilistov v dôsledku použitia výbušných zbraní. Oproti roku 2024 ide o pokles o 21 percent, čo autori pripisujú najmä prímeriam v Pásme Gazy a v Libanone.

Konflikt s libanonským Hizballáhom

„Civilné škody zostali naďalej závažné, pričom 56 percent všetkých zaznamenaných civilných úmrtí bolo pripísaných izraelským ozbrojeným silám,“ uvádza správa monitoru, ktorý pre Medzinárodnú sieť pre výbušné zbrane združujúcu takmer 50 mimovládnych organizácií sleduje používanie výbušných zbraní v obývaných oblastiach.

Monitor pripomenul, že Izrael bol počas roku 2025 zapojený do vojny s hnutím Hamas v Pásme Gazy, pokračujúceho konfliktu s libanonským Hizballáhom a tiež do 12-dňovej vojny s Iránom.

Medzi najviac zasiahnuté oblasti zaradil Irán, Libanon, palestínske územia, Mjanmarsko, Ukrajinu a Sudán. Podľa správy boli štátne ozbrojené sily zodpovedné za 85 percent všetkých incidentov, ktoré viedli k civilným obetiam alebo poškodeniu civilných objektov.

Incidenty na palestínskych územiach

Autori zároveň upozornili na rastúce ohrozenie kritickej infraštruktúry a základných služieb. Správa konštatuje, že počet útokov výbušnými zbraňami zasahujúcich humanitárnu pomoc sa v roku 2025 zvýšil o 52 percent. Približne 90 percent všetkých takýchto incidentov bolo zaznamenaných na palestínskych územiach.

„Keď sa výbušné zbrane používajú v obývaných oblastiach, trpia civilisti. Mimoriadne znepokojujúce je, že tieto škody sa stali trvalou súčasťou konfliktov po celom svete, čo vytvára riziko normalizácie civilného utrpenia v masovom rozsahu,“ uviedla manažérka výskumu a monitorovania Katherine Youngová.

Viac k témam: Boje medzi Izraelom a Libanonom, Civilné obete, Humanitárna pomoc, Izraelská armáda, izraelsko-libanonský konflikt, Pásmo Gazy
Zdroj: SITA.sk – Viac ako polovica civilných obetí bola zapríčinená výbušnými zbraňami izraelskej armády © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Kľúčový sprostredkovateľ rokovaní, pakistanský premiér Šehbáz Šaríf, uviedol, že dohoda je bližšie než kedykoľvek predtým.

Prezident Spojených štátov Donald Trump uviedol, že dohoda medzi USA a Iránom o ukončení vojny na Blízkom východe by mohla byť podpísaná už v nedeľu. Zároveň vyhlásil, že strategický Hormuzský prieliv bude okamžite po podpise „otvorený pre všetkých“.

Optimistické vyjadrenia prichádzajú po týždňoch komplikovaných rokovaní, ktoré nasledovali po prímerí uzavretom 8. apríla. Kľúčový sprostredkovateľ rokovaní, pakistanský premiér Šehbáz Šaríf, uviedol, že dohoda je bližšie než kedykoľvek predtým a jej finalizácia sa očakáva v priebehu najbližších 24 hodín.

Hormuzský prieliv otvorený pre všetkých

Podľa pakistanského ministerstva zahraničných vecí by mala byť podpísaná elektronicky. Trump v sobotu na svojej platforme Truth Social napísal, že „dohoda je naplánovaná na podpis zajtra a okamžite po jej podpise bude Hormuzský prieliv otvorený pre všetkých“.

Irán však ešte v sobotu naznačoval odlišný harmonogram. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí uviedol, že termín podpisu zatiaľ nebol stanovený a „nebude to zajtra“, zároveň však nevylúčil, že by k tomu mohlo dôjsť v najbližších dňoch.

Jedným z hlavných sporných bodov zostáva budúci režim Hormuzského prielivu. Teherán trvá na tom, že si zachová kontrolu nad touto dôležitou námornou trasou pre prepravu ropy a zemného plynu.

Zriedenie uránu

Od začiatku blokády Irán vyžadoval od lodí povolenie na preplávanie a zriadil nový orgán dohliadajúci na správu prielivu a výber poplatkov. Spojené štáty naopak zaviedli blokádu iránskych prístavov.

Napätie pretrváva aj v otázke iránskeho jadrového programu. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí vyhlásil, že jediným riešením otázky obohateného uránu je jeho zriedenie priamo na území Iránu.

Kritické ohlasy voči dohode

Trump naopak uviedol, že Spojené štáty plánujú obohatený materiál získať a zničiť, či už v Iráne alebo v USA. Dodal, že ak dohoda nebude fungovať, Spojené štáty majú k dispozícii „konečnú alternatívu“, pri ktorej dúfa, že ju nikdy nebudú musieť opäť použiť.

Napriek rastúcemu optimizmu politických lídrov panuje medzi časťou iránskej verejnosti skepsa. V Teheráne aj v meste Mašhad sa objavili kritické hlasy voči pripravovanej dohode.

Štátna agentúra Fars zverejnila zábery demonštrantov, ktorí protestovali pred budovou ministerstva zahraničných vecí a kritizovali iránske vedenie za priebeh rokovaní so Spojenými štátmi.

Viac k témam: americko-iránsky konflikt, Americký prezident, Hormuzský prieliv, Mierové rokovania, Napätie na Blízkom východe, pakistanský premiér
Zdroj: SITA.sk – Hormuzský prieliv sa má otvoriť pre všetkých. Trump odhlalil deň podpísania dohody medzi USA a Iránom © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Podujatie s názvom „UFC Freedom 250“ sa uskutoční na južnom trávniku prezidentského sídla a je súčasťou tohtoročných osláv 250. výročia americkej nezávislosti.

Prezident Spojených štátov Donald Trump oslávi v nedeľu svoje 80. narodeniny organizáciou veľkého turnaja UFC priamo v areáli Bieleho domu. Podujatie s názvom „UFC Freedom 250“ sa uskutoční na južnom trávniku prezidentského sídla a je súčasťou tohtoročných osláv 250. výročia americkej nezávislosti.

Na podujatí sa predstaví 14 zápasníkov organizácie Ultimate Fighting Championship v aréne nazvanej „The Claw“. Organizátori očakávajú viac ako 4 000 divákov priamo na mieste, ďalšie desaťtisíce budú môcť sledovať zápasy na veľkoplošných obrazovkách v centre Washingtonu.

Náklady vo výške 60 miliónov dolárov

Podľa Bieleho domu náklady na podujatie vo výške približne 60 miliónov dolárov hradí samotná organizácia UFC. Trump, ktorý je dlhoročným priaznivcom bojových športov a udržiava úzke vzťahy s vedením UFC, označil podujatie za jedinečný zážitok.

„Bude to podujatie, ktoré sa vám naozaj bude páčiť,“ povedal ešte v máji počas stretnutia so zápasníkmi v Oválnej pracovni.

Program doplnia vojenské kapely, prelet vojenských lietadiel, zoskoky parašutistov a desaťminútový ohňostroj. Médiá informovali aj o tom, že niektorí zo zápasníkov by mali pred svojimi súbojmi vyjsť priamo z Oválnej pracovne a následne sa presunúť do arény.

Konflikt s Iránom

Podujatie však vyvolalo aj kritiku. Oponenti označili organizovanie bojových zápasov v sídle amerického prezidenta za nevhodné, najmä v čase vojenského konfliktu s Iránom a rastúcich životných nákladov.

Dvaja obyvatelia Washingtonu sa pokúsili jeho konanie zastaviť súdnou cestou, federálny sudca však ich návrh v piatok zamietol. Trump zároveň vstupuje do deviatej dekády života ako najstarší prezident v histórii USA pri nástupe do úradu.

Napriek otázkam o svojom zdravotnom stave jeho osobný lekár opakovane uviedol, že prezident je vo výbornom zdravotnom stave. Samotný Trump tento týždeň priznal, že z vekového jubilea nemá veľkú radosť.

„Nie je to číslo, ktoré by sa mi páčilo, ale som tu,“ povedal vo videu zverejnenom jedným z jeho spolupracovníkov.

Viac k témam: americko-iránsky konflikt, Americký prezident, Narodeniny, UFC
Zdroj: SITA.sk – Prezident Trump má osemdesiat rokov. Súčasťou oslavy budú zápasy UFC priamo v Bielom dome – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Vyplýva to z analýz vojenských expertov a údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Viac ako štyri roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vykazuje ruský postup na bojisku známky spomaľovania, hoci Moskva pokračuje v intenzívnom bombardovaní ukrajinských miest. Vyplýva to z analýz vojenských expertov a údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Podľa analýzy agentúry AFP založenej na dátach ISW stratila ruská armáda v apríli a máji viac územia, než získala. Hoci ide o malé zmeny, ktoré zásadne nemenia situáciu na fronte, naznačujú rastúce problémy ruských síl pri dosahovaní ďalších územných ziskov.

Udržanie strategických pozícií

Ruský vojenský analytik Alexander Chramčichin uviedol, že postup ruskej armády prebieha „mimoriadne pomalým tempom“. Poukázal na to, že rozsiahle využívanie dronov vytvorilo na oboch stranách frontu akúsi „mŕtvu zónu“, ktorá výrazne sťažuje útočné operácie.

Ak sa zdroje ukrajinskej armády úplne nevyčerpajú, výrazné zrýchlenie ruského postupu podľa neho nemožno očakávať. ISW začiatkom júna konštatoval, že ukrajinské jednotky vo veľkej miere zastavili ruskú jarnú a letnú ofenzívu.

Moskva preto namiesto rozsiahlych útokov častejšie využíva infiltračné operácie, pri ktorých malé skupiny vojakov prenikajú za nepriateľské línie a snažia sa udržať strategické pozície do príchodu posíl. Ruské úsilie sa zároveň sústreďuje najmä na dobytie ukrajinskej bašty Kosťantynivka v Doneckej oblasti.

Kontrola nad pätinou ukrajinského územia

Podľa AFP sa zdá, že Rusko zároveň zmiernilo svoje vojnové ciele. Kým prezident Vladimir Putin ešte vlani hovoril o celej Ukrajine a naznačoval záujem o ďalšie územia vrátane oblasti okolo mesta Sumy, v súčasnosti deklaruje ako hlavný cieľ obsadenie Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Fotogaléria k článku:

Vojna na Ukrajine v júni 2026 (fotografie)

Rusko naďalej kontroluje približne pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu a veľkých častí štyroch ďalších regiónov. Aj Ukrajina však čelí problémom, predovšetkým dlhodobému nedostatku vojakov.

Prinútenia Ruska k rokovaniam

Podľa ukrajinského analytika Mykolu Bielieskova už Kyjev neusiluje o návrat k hraniciam z obdobia pred rokom 2014 ani k líniám z roku 2022. Jeho hlavným cieľom je zastaviť zhoršovanie situácie a prinútiť Rusko k rokovaniam.

„Čo určite môžeme povedať, je to, že situácia sa pre nás prestala zhoršovať,“ uviedol. Patová situácia na fronte viedla obe strany k zintenzívneniu útokov na veľké vzdialenosti.

Rusko pokračuje v rozsiahlych útokoch na ukrajinské územie, zatiaľ čo Ukrajina pravidelne útočí na ruský ropný sektor a logistické trasy v okupovaných oblastiach. Podľa Organizácie Spojených národov je vojna v súčasnosti smrteľnejšia pre civilistov než kedykoľvek od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Viac k témam: Donbas, Donecká oblasť, Krym, Luhanská oblasť, Ruská armáda, ruské útoky, Rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, Ukrajinská armáda
Zdroj: SITA.sk – Ruský postup na Ukrajine sa spomaľuje napriek intenzívnym útokom, tvrdia analytici © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Top foto dňa (13. jún 2026): Beh po Niesenských schodoch, 250. výročie Ameriky, Procesia za rodinu a Pride v Bulhatrsku, otvárací ceremoniál pred zápasom futbalových majstrovstiev sveta medzi Kanadou a Bosnou a bohoslužba pre domáce zvieratá.

[photo id=”2434649″ /]

Top foto dňa (13. jún 2026): Beh po Niesenských schodoch, 250. výročie Ameriky, Procesia za rodinu a Pride v Bulhatrsku, otvárací ceremoniál pred zápasom futbalových majstrovstiev sveta medzi Kanadou a Bosnou a bohoslužba pre domáce zvieratá.

Fotogaléria k článku:

Top foto dňa (13. jún 2026):

Viac k témam: Top foto dňa
Zdroj: SITA.sk – Top foto dňa (13. jún 2026): Niesenské schody, 250. rokov Ameriky a bohoslužba pre domáce zvieratá © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Indické letectvo prevádzkuje približne 100 z nich na vojenské zásobovanie a civilnú pomoc v najodľahlejších horských oblastiach krajiny.

Indické vojenské transportné lietadlo havarovalo v sobotu pri pristávaní na leteckej základni na odľahlom severovýchode krajiny, uviedla vo vyhlásení tamojšia armáda.

Ruský Antonov An-32 „sa dnes stal obeťou nehody pri pristávaní v Jorhate, meste v štáte Assam,“ uviedlo letectvo. Indické letectvo neskôr potvrdilo, že pri nehode zahynulo päť príslušníkov vzdušných síl.

„Indické letectvo hlboko ľutuje stratu piatich príslušníkov pri nehode lietadla An-32 v Jorhate,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Príčina nehody je nejasná

Armáda neinformovala o celkovom počte ľudí na palube ani o tom, či nehodu niekto prežil. Zdroj z indického letectva však agentúre AFP pod podmienkou anonymity povedal, že druhý pilot haváriu prežil.

„Zriaďujeme vyšetrovací súd, ktorý má zistiť príčinu nehody,“ dodalo letectvo. Podľa armády bolo lietadlo v čase nehody nasadené na rutinný let. Vedenie letectva zároveň vyjadrilo sústrasť rodinám obetí.

The Indian Air Force deeply regrets the loss of five personnel in the An-32 accident at Jorhat, Assam.
Sqn Ldr Prashant Singh, Flt Lt Shubham Kumar, Sgt Jitendra Sharma, Agniveervayu Khemaram Kumawat and Agniveervayu Danish Alam made the supreme sacrifice in the line of duty.… pic.twitter.com/9SmOjtS5mU

— Indian Air Force (@IAF_MCC) June 13, 2026

Lietadlo rozbité na kusy

„Indické letectvo vyjadruje najhlbšiu sústrasť pozostalým rodinám a v tejto ťažkej chvíli stojí pevne pri nich,“ uviedlo vo vyhlásení. Spravodajský kanál NDTV odvysielal zábery z miesta havárie, na ktorých bol vidieť hustý čierny dym a lietadlo zrejme rozbité na kusy.

An-32, dvojmotorový turbovrtuľový stroj, je špeciálne navrhnutý tak, aby dobre fungoval vo vysokých nadmorských výškach a v extrémnych klimatických podmienkach.

Indické letectvo prevádzkuje približne 100 z nich na vojenské zásobovanie a civilnú pomoc v najodľahlejších horských oblastiach krajiny. Predtým posledná veľká nehoda tohto typu lietadla sa stala v roku 2019 v štáte Arunáčalpradéš, neďaleko hraníc s Čínou, keď zahynulo 13 ľudí.

• تحطمت طائرة من طراز Antonov An-32 تابعة لسلاح الجو الهندي أثناء هبوطها في قاعدة جورات الجوية،ولم يعرف بشكل مؤكد ان كان الطيار قد لقي حتفه ام لا حتى الان. pic.twitter.com/lJ86kdv1kz
— الدفاع العربي Defense Arab (@defensearab) June 13, 2026

Viac k témam: Antonov An-32, Havária lietadla, Indická armáda, Obete
Zdroj: SITA.sk – Havária vojenského transportného lietadla si vyžiadala päť obetí, informáciu potvrdilo indické letectvo © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – „Rusko uznalo, že nie je schopné zabezpečiť vysokú presnosť zásahov svojich rakiet, a preto sa rozhodlo zväčšiť plochu ničenia,“ uviedol Kyryčevskyj.

Rusko sa podľa ukrajinských vojenských expertov čoraz viac spolieha na kazetové bojové hlavice, ktorými chce kompenzovať nedostatočnú presnosť svojich rakiet. Uviedol to vojak 413. pluku „Rejd“ a expert na výzbroj z portálu Defense Express Ivan Kyryčevskyj v rozhovore pre portál liga.net.

Podľa neho Moskva fakticky priznala, že nedokáže výraznejšie zvýšiť presnosť svojich raketových systémov, a preto sa snaží rozšíriť oblasť zásahu.

„Rusko uznalo, že nie je schopné zabezpečiť vysokú presnosť zásahov svojich rakiet, a preto sa rozhodlo zväčšiť plochu ničenia,“ uviedol Kyryčevskyj.

Menšie submunície

Kazetové bojové hlavice namiesto jednej nálože obsahujú desiatky menších submunícií, ktoré sa po aktivácii rozptýlia na veľkej ploche. Niektoré z nich môžu explodovať až s časovým oneskorením. Podľa ukrajinského plukovníka Oleksandra Zarubu ruské sily využívajú tento typ munície čoraz častejšie.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Fotogaléria k článku:

Vojna na Ukrajine v júni 2026 (fotografie)

„Časť z nich pri dopade vôbec nevybuchne a časť je zámerne naprogramovaná tak, aby explodovala neskôr a ohrozila ľudí vykonávajúcich odmínovanie. Doba oneskorenia môže byť rôzna,“ vysvetlil Zaruba, ktorý pôsobí v oddelení pre výskum nepriateľských zbraní a inovatívne projekty pri ukrajinskom štátnom výskumnom ústave pre testovanie a certifikáciu výzbroje. Kyryčevskyj zároveň pripomenul, že kazetové hlavice nie sú v ruskom arzenáli novinkou.

Ruské riadené strely Kalibr

„Na raketách Iskander boli kazetové bojové hlavice štandardne používané ešte pred februárom 2022. Rusi nimi vyzbrojovali aj letecké rakety Ch-59 a Ch-69. Objavili sa tiež náznaky, že chceli prerobiť na kazetové hlavice rakety Ch-32, ale mám podozrenie, že tieto projekty neboli veľmi úspešné, pretože rakety sa im minuli a nové nevyrábajú,“ povedal.

Ukrajinské ministerstvo obrany nedávno oznámilo, že odborníci prvýkrát identifikovali kazetovú bojovú hlavicu aj v ruských riadených strelách Kalibr, ktoré protivzdušná obrana zostrelila počas jarných útokov. Podľa Kyjeva to naznačuje pokračujúcu snahu Ruska zvýšiť účinnosť raketových úderov rozšírením zóny zásahu namiesto zlepšovania ich presnosti.

Viac k témam: Ruská armáda, ruskí okupanti, Rusko-ukrajinský konflikt, ukrajinské ministerstvo obrany
Zdroj: SITA.sk – Moskva priznáva problém s presnosťou rakiet. Väčšiu silu chce dosiahnuť kazetovou muníciou © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Pohreb sa mal pôvodne uskutočniť už v marci, no pre vojnový konflikt ho odložili.

Bývalý iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí, ktorý stál na čele krajiny takmer 37 rokov, bude pochovaný 9. júla v meste Mašhad na severovýchode Iránu. Informovala o tom v sobotu iránska štátna televízia.

Pohreb sa mal pôvodne uskutočniť už v marci, no pre vojnový konflikt ho odložili. Pred samotným pochovaním sa uskutoční séria smútočných obradov. Tie sa začnú 4. júla v Teheráne a potrvajú tri dni.

O život prišlo viacero osôb

Následne bude 7. júla ďalšia pietna ceremónia v posvätnom meste Kom. Začiatok celoštátnych pohrebných obradov pripadne na 4. júla, teda na Deň nezávislosti Spojených štátov.

Chameneí podľa poskytnutých informácií zahynul 28. februára pri izraelských a amerických vzdušných útokoch. Pri útokoch údajne prišli o život aj viacerí ďalší iránski predstavitelia.

Zosnulého nahradil jeho syn

Na poste najvyššieho vodcu ho začiatkom marca nahradil jeho syn Modžtaba Chameneí. Stal sa tak tretím najvyšším vodcom od vzniku Iránskej islamskej republiky v roku 1979.

Modžtaba Chameneí bol pri útokoch zranený a od svojho vymenovania sa na verejnosti neobjavil. S verejnosťou komunikuje len prostredníctvom vyhlásení, ktoré sú mu pripisované.

Viac k témam: americko-iránsky konflikt, Napätie na Blízkom východe, Útok na Irán
Zdroj: SITA.sk – Alího Chameneího pochovajú v Mašhade, bývalého iránskeho vodcu nahradí na poste vlastný syn © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Premenovanie Kennedyho centra po Donaldovi Trumpovi bolo nezákonné, keďže právo meniť názov inštitúcie patrí výlučne Kongresu.

Federálny sudca v Spojených štátoch odmietol žiadosť vedenia Kennedyho centra a ministerstva spravodlivosti o pozastavenie procesu odstránenia mena prezidenta Donalda Trumpa z budovy známeho centra scénických umení vo Washingtone.

Právo meniť názov inštitúcie

Sudca Christopher Cooper už 29. mája rozhodol, že premenovanie Kennedyho centra po Donaldovi Trumpovi bolo nezákonné, keďže právo meniť názov inštitúcie patrí výlučne Kongresu. Administratíve preto nariadil odstrániť Trumpovo meno z mramorovej fasády budovy a zo všetkých súvisiacich materiálov do 14 dní.

Krátko pred uplynutím stanoveného termínu vedenie centra požiadalo o jeho predĺženie o 12 hodín. Ako dôvod uviedlo búrky, ktoré podľa výkonného riaditeľa Matta Flocu predstavovali bezpečnostné riziko pre pracovníkov vykonávajúcich demontáž označenia.

Sudca však následne zamietol aj odvolanie správnej rady centra a ministerstva spravodlivosti, ktoré žiadali pozastavenie jeho rozhodnutia. Cooper vo svojom stanovisku uviedol, že verejnému záujmu spravidla neslúži „udržiavanie nezákonného konania štátnych orgánov“.

Dvojročná rekonštrukcia centra

Správna rada centra a ministerstvo spravodlivosti následne podali ďalšie odvolanie na vyšší súd. Trump po návrate do Bieleho domu presadzoval umiestňovanie svojho mena a podobizne vo verejných inštitúciách.

Koncom minulého roka správna rada Kennedyho centra, ktorú tvoria jeho spojenci, odhlasovala premenovanie inštitúcie na „Trump Kennedy Center“ a prezidentovo meno pribudlo na fasádu budovy veľkými písmenami nad menom bývalého prezidenta Johna F. Kennedyho.

Súd zároveň dočasne zablokoval aj Trumpov plán uzavrieť Kennedyho centrum na dvojročnú rekonštrukciu. Prezident následne vyhlásil, že sa vzdáva kontroly nad inštitúciou, ktorej predsedu správnej rady vymenoval po nástupe do svojho druhého funkčného obdobia. Premenovanie centra vyvolalo kritiku a viacerí umelci po jeho schválení zrušili plánované vystúpenia.

Viac k témam: Americký prezident, Kennedyho centrum, Súd
Zdroj: SITA.sk – Federálny sudca odmietol zastaviť odstránenie Trumpovho mena z Kennedyho centra © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Vyhlásil to v sobotu pakistanský premiér Šehbáz Šaríf, ktorého krajina patrí medzi hlavných sprostredkovateľov mierových rokovaní.

Spojené štáty a Irán by mohli uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Blízkom východe už v priebehu 24 hodín. Vyhlásil to v sobotu pakistanský premiér Šehbáz Šaríf, ktorého krajina patrí medzi hlavných sprostredkovateľov mierových rokovaní.

Vyjadrenie prišlo po tom, čo obe strany v posledných dňoch naznačili rastúci optimizmus ohľadom možnosti dosiahnuť dlho očakávanú dohodu. Rokovania prebiehajú už niekoľko týždňov po prímerí uzavretom 8. apríla, no napriek opakovaným vyhláseniam o blížiacom sa prelome sa doteraz nepodarilo dospieť ku konečnému výsledku.

Implementácia dohodnutých opatrení

„Sme bližšie k mierovej dohode než kedykoľvek predtým,“ napísal Šaríf na sociálnej sieti X. Dodal, že finalizácia dohody sa očakáva v priebehu nasledujúcich 24 hodín.

Podľa pakistanského premiéra sa Islamabád pripravuje na elektronický podpis dohody bezprostredne po jej dokončení. Následne by mali v priebehu budúceho týždňa pokračovať technické rokovania zamerané na implementáciu dohodnutých opatrení.

We are closer to a peace deal than ever before. With finalisation likely expected in the next 24 hours, Pakistan is preparing for the electronic signing of the peace deal immediately after, followed by technical level talks next week.
We would like to thank United States of…

— Shehbaz Sharif (@CMShehbaz) June 13, 2026
 

Incidenty v Hormuzskom prielive

Proces uzatvárania dohody sprevádzajú aj nové incidenty v Hormuzskom prielive, kde v ostatných mesiacoch dochádzalo k ozbrojeným stretom. Konflikt výrazne ovplyvnil bezpečnostnú situáciu v regióne aj globálnu ekonomiku.

Americký prezident Donald Trump už viackrát vyhlásil, že dohoda je na dosah, no rokovania sa opakovane predlžovali. Najnovšie vyjadrenia sprostredkovateľov však naznačujú, že obe strany sa nachádzajú v záverečnej fáze vyjednávania a dohoda môže byť uzavretá v najbližších hodinách.

Viac k témam: Americký prezident, Hormuzský prieliv, Islamabad, Mierové rokovania, Napätie na Blízkom východe, pakistanský premiér, Vojna na Blízkom východe
Zdroj: SITA.sk – Dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom môže byť uzavretá do 24 hodín, tvrdí Pakistan © SITA Všetky práva vyhradené.

15.6.2026 (SITA.sk) – Podľa SBU ide o najväčší komplex na prekládku skvapalnených uhľovodíkov na juhu Ruska a významný zdroj príjmov pre ruský vojenský priemysel.

Ukrajinské sily podnikli ďalšiu sériu útokov na ruskú energetickú a logistickú infraštruktúru. Terčom sa stal ropný a plynárenský terminál Tamanneftegaz v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, ako aj dopravné uzly spájajúce okupovaný Krym s okupovanou časťou Chersonskej oblasti.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) uviedla, že bezpilotné lietadlá zasiahli päť zásobníkov s ropnými produktmi a dve nakladacie zariadenia terminálu Tamanneftegaz. Podľa SBU ide o najväčší komplex na prekládku skvapalnených uhľovodíkov na juhu Ruska a významný zdroj príjmov pre ruský vojenský priemysel.

„Ruský ropný a plynárenský komplex je zdrojom financovania vojny proti Ukrajine. Práve petrodoláre sa menia na rakety, drony a muníciu, ktorými nepriateľ útočí na naše mestá,“ uviedla SBU.

Jeden človek zahynul

Podľa ukrajinskej strany boli počas operácie zasiahnuté aj pozície ruskej protivzdušnej obrany chrániace objekt. Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev potvrdil útok na námorný terminál v Temrjukskom okrese pri Kerčskom prielive.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Fotogaléria k článku:

Vojna na Ukrajine v júni 2026 (fotografie)

Podľa jeho slov zahynul jeden človek a najmenej traja ďalší utrpeli zranenia. Na likvidácii požiaru sa podieľalo takmer sto hasičov. Ruská armáda zároveň oznámila zostrelenie 177 ukrajinských dronov počas noci.

Súčasť širšej kampane

Ukrajinské jednotky zároveň informovali o ďalšom útoku na logistické trasy okupantov pri Čongare, ktorý spája Krym s okupovanou časťou Chersonskej oblasti. Podľa zverejnených informácií zasiahli kontrolné stanovište, železničný most, pontónový most aj nákladné vozidlá využívané na zásobovanie ruských síl.

Ukrajinská armáda uviedla, že ide o súčasť širšej kampane zameranej na narúšanie zásobovania ruských jednotiek na juhu Ukrajiny. Cieľom je obmedziť presun munície, paliva a techniky smerujúcej na frontové línie v Záporožskej oblasti a vytvoriť podmienky pre ďalšie operácie ukrajinských síl.

Viac k témam: Chersonská oblasť, Krym, ruská energetika, Rusko-ukrajinský konflikt, Ukrajinská armáda, ukrajinské sily, ukrajinské útoky
Zdroj: SITA.sk – Kyjev udrel na kľúčový ropný terminál pri Kryme, Rusko hlási obeť a viacerých zranených © SITA Všetky práva vyhradené.