13.10.2026 (SITA.sk) – Ako znižovať závislosť od dovážaných surovín, efektívnejšie využívať zdroje, energiu a robiť výhodnejšie nákupné a investičné rozhodnutia?
Konkrétne riešenia predstaví Circular Summit 2026, ktorý sa uskutoční 15. a 16. októbra v Novej tržnici v Bratislave. Prvý česko-slovenský ročník podujatia ukáže, ako môže cirkulárna ekonomika prispievať k nižším nákladom, surovinovej bezpečnosti a vyššej odolnosti podnikov.
Európske podniky čelia kolísaniu cien energií, rizikám v dodávateľských reťazcoch a rastúcim požiadavkám na efektívne využívanie zdrojov. Odpoveďou nemusí byť len hľadanie lacnejších vstupov či nových dodávateľov. Čoraz dôležitejšia je schopnosť lepšie využívať existujúce zdroje – predlžovať životnosť výrobkov, vracať materiály späť do výroby, znižovať energetické straty a pri investíciách zohľadňovať celkové náklady počas životného cyklu. Práve týmto možnostiam sa bude venovať Circular Summit 2026, ktorý organizujú platformy Circular Slovakia a Změna k lepšímu pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
“Cirkulárna ekonomika nie je len o odpade a recyklácii, ale o tom, ako firmy využívajú zdroje a vytvárajú hodnotu. Efektívnejšie využívanie materiálov a energie môže znižovať náklady, obmedzovať závislosť od dovozu a posilňovať konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Práve tento pohľad chceme na Circular Summite dostať do popredia,” hovorí Denisa Rášová, predsedníčka Circular Slovakia.
Od odpadu k surovinám: Materiály získavajú druhý život
Závislosť od primárnych surovín predstavuje pre podniky nákladové aj dodávateľské riziko. Jednou z možností, ako ju znižovať, je zachovávať hodnotu materiálov a vracať ich do výrobných procesov.
Príkladom je spoločnosť CLASSIC OIL, ktorá z použitých glykolových kvapalín získava suroviny na výrobu nových chladiacich kvapalín. Kým v roku 2018 spracovala približne 40-tisíc litrov, v roku 2025 to bolo 410-tisíc litrov. V roku 2026 očakáva spracovanie približne 650-tisíc litrov použitých glykolových kvapalín. Získaný recyklát by mal pokryť približne 15 % jej potreby surovín. “Ekonomický význam recyklácie spočíva v zachovaní hodnoty materiálu a znížení potreby nákupu primárnych surovín,” uvádza Jan Skolil, technický riaditeľ a prokurista CLASSIC OIL.
Osobitný význam má získavanie materiálov z elektroodpadu, ktorý obsahuje aj kritické suroviny dôležité pre európsky priemysel. “Elektroodpad predstavuje významný, no stále nie úplne využitý zdroj druhotných surovín. Ak chceme znižovať závislosť Európy od dovozu primárnych surovín, nestačí len zvyšovať množstvo vyzbieraného elektroodpadu. Dôležité je, koľko kvalitných materiálov z neho dokážeme získať a vrátiť späť do výroby,” uvádza Ronald Blaho, výkonný riaditeľ ASEKOL SK.
Lepšiemu rozhodovaniu o opravách, opätovnom použití či recyklácii majú postupne pomáhať aj digitálne produktové pasy (DPP), ktoré sprístupnia relevantné informácie o výrobkoch a ich materiálovom zložení.
Energia ako aktívum, nie iba prevádzkový náklad
Energia už nie je pre podniky len položkou na faktúre. Vlastná výroba, akumulácia, flexibilné riadenie spotreby a účasť v skupine agregátora otvárajú možnosti, ako znižovať náklady a obmedzovať závislosť od externých výkyvov.
Podľa ZSE je dôležité kombinovať energetickú efektívnosť s dostupnými technológiami a inteligentným riadením spotreby. “Firmy dnes energiu nevnímajú len ako prevádzkový náklad, ale čoraz viac aj ako faktor, ktorý ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť, odolnosť a dlhodobý rozvoj,” uvádza Milan Zvara, vedúci úseku udržateľnosti a rozvoja ZSE.
Prepojenie energetiky s cirkulárnou ekonomikou sa prejavuje aj v priemyselnej symbióze, pri ktorej sa napríklad odpadové teplo alebo vhodné vedľajšie materiálové toky jedného podniku môžu stať zdrojom pre iný. Efektívnejšie využívanie lokálnych zdrojov, akumulácia a flexibilita môžu zároveň prispievať k stabilite energetického systému a odolnosti regiónov.
Najnižšia cena nemusí znamenať najvýhodnejšie rozhodnutie
Nákupné rozhodnutia firiem a verejných inštitúcií ovplyvňujú nielen ich vlastné náklady, ale aj to, aké riešenia sa presadia na trhu. Veľkí nákupcovia môžu požiadavkami na životnosť, opraviteľnosť, servis či materiálové zloženie stimulovať dopyt po cirkulárnych produktoch a službách.
Najnižšia obstarávacia cena pritom nemusí znamenať najvýhodnejšiu investíciu. Pri strategickom nákupe sa zohľadňujú aj náklady na prevádzku a údržbu, životnosť výrobkov, spoľahlivosť dodávateľov či riziká spojené s konkrétnym riešením. Dôležitá je tak celková hodnota, ktorú nákup firme prináša z dlhodobého hľadiska.
Takýto prístup môže prispievať k vyššej odolnosti a konkurencieschopnosti firiem a zároveň vytvárať nové príležitosti pre cirkulárne obchodné modely.
Cirkularita vstupuje aj do financovania
Cirkulárne princípy postupne vstupujú aj do hodnotenia investičných projektov. Význam nadobúdajú najmä tam, kde ovplyvňujú životnosť aktív, prevádzkové náklady, materiálové riziká alebo budúcu hodnotu investície.
V stavebníctve možno napríklad budovy vnímať aj ako zásobárne materiálov, ktoré sa po skončení ich súčasného využitia môžu vrátiť do obehu. Pri posudzovaní dlhodobej hodnoty budov tak môžu zohrávať úlohu flexibilita, možnosti renovácie či dostupnosť informácií o použitých materiáloch.
“Samotné uplatňovanie princípov cirkulárnej ekonomiky nebude rozhodovať o podmienkach financovania, no čoraz viac sa stáva súčasťou širšieho posudzovania investície,” uvádza Vera Economou, Head of Sustainable Solutions Group for Wholesale Banking CEE v ING Bank.
Príkladom financovania cirkulárnej infraštruktúry je podpora recyklačných aktivít spoločnosti GreenGroup v Rumunsku zo strany ING Bank. Cirkulárne ukazovatele sa zároveň môžu uplatniť ako súčasť merateľných cieľov udržateľnosti pri financovaní.
Holandsko ukazuje, ako preniesť cirkulárnu ekonomiku do praxe
Holandsko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou cirkulárneho využívania materiálov v EÚ. Podľa údajov Eurostatu dosiahlo v roku 2024 hodnotu 32,7 %, zatiaľ čo priemer EÚ predstavoval 12,2 %.
Holandská skúsenosť predstavuje dôležitý referenčný bod aj pre Slovensko. Ukazuje význam prepájania technologických inovácií, verejných politík, trhového dopytu a spolupráce medzi sektormi. Samotné technológie totiž nestačia, ak pre ne neexistuje ekonomické uplatnenie alebo vhodné podmienky na zavádzanie do praxe.
“Holandské spoločnosti čoraz viac vnímajú obehové hospodárstvo ako strategickú podnikateľskú príležitosť. Jasne stanovené ciele a predvídateľná regulácia zo strany holandskej vlády vytvorili stabilné podmienky na investovanie a motivujú firmy k rozvoju cirkulárnych obchodných modelov. V kombinácii so silnou sieťou dodávateľov a infraštruktúrou podporujúcou obehové hospodárstvo, ako aj s rastúcimi rizikami spojenými s dostupnosťou surovín, sa tak obehové hospodárstvo stalo nielen ekonomickou nevyhnutnosťou, ale aj konkurenčnou výhodou,” uvádza Jules Gerzon, veľvyslanec Holandského kráľovstva na Slovensku.
Medzinárodný rozmer podujatia posilní aj predstavenie Global Circularity Protocol (GCP), rámca na meranie, vykazovanie a komunikáciu cirkularity v podnikoch.
Od diskusií ku konkrétnym riešeniam
Circular Summit 2026 prepojí firmy, finančné inštitúcie, odborníkov, inovátorov a verejný sektor zo Slovenska, Česka a ďalších európskych krajín. Program sa zameria na surovinovú bezpečnosť, energetickú odolnosť, strategický nákup, financovanie a nové technológie.
Okrem odborných diskusií ponúkne aj výstavu viac ako 20 praktických cirkulárnych riešení a pracovné workshopy venované digitálnym produktovým pasom a Global Circularity Protocol. Cieľom je posunúť diskusiu od pomenovania problémov k praktickým nástrojom, pilotným projektom a spolupráci medzi podnikmi a verejným sektorom.
“Ak chceme cirkulárne riešenia rozvíjať vo väčšom rozsahu, potrebujeme prepájať výrobcov, odberateľov, investorov, inovátorov aj verejný sektor. Naším cieľom je, aby sa diskusie na Circular Summite pretavili do konkrétnej spolupráce a riešení, ktoré budú fungovať v reálnej ekonomike,” uzatvára Radim Trojan, Executive Director platformy Změna k lepšímu.
O podujatí
Circular Summit 2026 sa koná 15. – 16. októbra 2026 v Novej tržnici v Bratislave.
Hlavní partneri: ASEKOL SK, CLASSIC OIL, ING Bank, Sensoneo, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, VÚB, ZSE
Partneri: Brantner, Danucem, ENVI – PAK, Heineken, SBA
Pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Viac informácií o podujatí a vstupenkách nájdete na www.circular-summit.eu.
Circular Summit 2026 sa uskutoční 15. – 16. októbra v Novej tržnici v Bratislave. Viac informácií a program: circular-summit.eu.
Circular Slovakia
Circular Slovakia je verejno-súkromná platforma a klaster podporujúci prechod Slovenska na obehové hospodárstvo. Združuje viac ako 60 členov z verejného, súkromného a mimovládneho sektora, vytvára priestor na dialóg, sieťovanie, výmenu skúseností a vedomostí na národnej ako aj medzinárodnej úrovni. Zároveň prostredníctvom vzdelávania zvyšuje povedomie a kapacity v obehovom hospodárstve a prináša praktické nástroje na jeho zavádzanie. Platforma je realizátorom prvého Circular Summitu na Slovensku.
Změna k lepšímu
Změna k lepšímu je biznis platforma, ktorá prepája firmy usilujúce o pozitívnu zmenu a udržateľnú transformáciu ekonomiky. Vychádza z presvedčenia, že udržateľnosť predstavuje nielen zodpovednosť, ale aj významnú podnikateľskú príležitosť. Prostredníctvom prepájania, vzdelávania a advokačných aktivít podporuje firmy v tom, ako podnikať s čo najmenším dopadom na životné prostredie a pripraviť sa na legislatívne aj klimatické výzvy. Zároveň buduje komunitu a partnerstvá založené na zdieľaní skúseností a spoločnom presadzovaní udržateľných a inovatívnych riešení.
Informačný servis
Viac k témam: Cirkulárna ekonomika, Diskusia, PR
Zdroj: SITA.sk – Cirkulárna ekonomika znižuje firmám náklady a posilňuje konkurencieschopnosť © SITA Všetky práva vyhradené.
