Ako píše Kutilová, Švédsko prijalo za uplynulé štyri roky najviac utečencov na hlavu v celej Európskej únii – 163-tisíc. Krajina je podľa všetkého na križovatke, keď na jednej strane si niektoré rodiny berú migrantov domov, ale na druhej strane sú v krajine čoraz populárnejšie neofašistické strany.
Ďalej sa už potom Kutilová zameriava na zapadnutú dedinu Asen, kde žili takmer výhradne dôchodcovia, ale teraz žijú v tamojších rodinách aj utečenci. Na 200 obyvateľov pripadá 35 migrantov. Opisuje napríklad švédsky seniorský pár Ingrid a Andreasa, u nich býva päťčlenná rodina z Afganistanu. Pod jednou strechou žijú už viac ako rok.
Obaja seniori si novú rodinu pochvaľujú. „Je to nový život. Volajú nás babka a dedko,“ povedal Andreas s tým, že vlastné deti a vnúčatá žijú ďaleko. „Máme radosť,“ dodal s tým, že muž Alí rúbe drevo, kosí trávu a stará sa o dom a záhradu. Aj keď je moslim, stará sa o miestny kostol. Deti sa naučili po švédsky a chodia do školy.
Wahída, ktorá je zubárka, potom vysvetlila, prečo odišli z Afganistanu – v dôsledku bezpečnostnej situácie. Teraz v škandinávskej krajine čakajú len na povolenie na pobyt. V prípade, že ho nedostanú, budú deportovaní.
Šéf imigračného úradu Alvadalen Mattias Junes potom takisto hovorí o migrantoch len pozitívne. „Chcú tu žiť a pracovať. Presne to, čo potrebujeme. Tak sme povedali super, bývajte v našich domoch. Sú zo Sýrie, Afganistanu, Eritrey, Somálska, odvšadiaľ. Je medzi nimi dvadsaťsedem detí,“ uviedol Junes.
Kutilová ďalej podotkla, že do krajiny prichádzajú deti a mladiství, z ktorých je 90 percent chlapcov. Mnohí klamú o svojom veku, pretože žiadosti mladých ľudí úrady vybavujú rýchlejšie ako v ostatných prípadoch. Podľa vzdelávacích pracovníkov mávajú na jar problémy so sexuálnym harašením a inak s častými absenciami. Najvzdelanejší sú vraj študenti zo Sýrie.
Na záver sa reportérka zmieňuje o skupine ľudí, ktorí sú proti utečencom a patria k strane Švédski demokrati. „K vyostreniu nálad prispel aj aprílový teroristický útok v Štokholme. Ten spáchal žiadateľ o azyl z Uzbekistanu, ktorý sa vyhýbal deportácii. I vzhľadom na nárast popularity Švédskych demokratov musela niektoré návrhy tohto politického zoskupenia zobrať vážne aj švédska vláda, ktorá o prijatí 163-tisíc utečencov rozhodla. Švédsky premiér aktuálne vyhlásil, že až 80-tisíc z nich azyl nedostane a mali by byť z krajiny deportovaní. Nových utečencov už Švédsko neprijíma, a tak pomaly prestáva byť pre utečencov zasľúbenou krajinou,“ uzavrela.
Celý text si môžete prečítať TU.
