NATO má na svojom varšavskom samite, ktorý prebehne v dňoch 8. a 9. júla, v pláne oznámiť vyslanie jednotiek do pobaltských štátov, aby tak ubezpečilo členské krajiny o tom, že ich mieni ochrániť pred prípadnou ruskou agresiou. Podľa mnohých vojenských analytikov však týmto Aliancia rozhodne nedosiahne upokojenie vzťahov s Ruskom, keďže ide o veľmi mierne kroky, v niektorých prípadoch vnímané ako snahu vyjsť Rusku až príliš v ústrety.
„Dvadsaťosem členských krajín NATO vyšle štyri batalióny do Pobaltia a Poľska na posilnenie obrany svojho východného krídla. Uvíta tiež Čiernu Horu ako budúceho člena a posilní vzťahy s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zároveň je na pokraji dokončenia protibalistického raketového systému, ktorý je v regióne,“ píše Champion.
Vo výsledku tak bude po tisícke vojakov v Estónsku, Litve aj Lotyšsku, rovnako tak v Poľsku, kde však od roku 2017 má byť umiestnená aj stála jednotka päťtisíc amerických vojakov.
Niektorí analytici však vyjadrujú svoje obavy nad tým, že NATO postupuje proti Rusku nedostatočne, pretože je samo v jeho otázke rozpoltené. Napríklad nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier vníma vyslanie jednotiek do Pobaltia ako „rinčanie zbraňami“ a zbytočnú provokáciu Ruska. Naopak, štáty východnej Európy chcú, aby NATO pre ich ochranu robilo oveľa viac.
„Čo vidím, je NATO oneskorene sa pohybujúce správnym smerom, rozhodne by však nemalo ísť o naše posledné slovo,“ vyhlásil bývalý poľský minister zahraničia Radek Sikorski. „K ničomu takému by nedošlo, ak by Putin nezačal napádať iné krajiny. Je to prezident Putin, kto zmenil NATO,“ vyhlásil politik v telefonickom rozhovore.
Rusko v reakcii na plány NATO vyslalo na svoje hranice niekoľko bataliónov o niekoľko tisíc vojakoch. Prezident Putin nedávno oznámil, že Aliancia sa napriek jeho krokom snaží obhájiť svoj postup na východe Európy, čím zároveň vyvoláva konflikt a otvorene brojí proti Rusku, čo si zaslúži adekvátnu odpoveď.
Rusko však nebude jediným problémom na programe dňa, pretože južné štáty Aliancie považujú za oveľa väčšiu hrozbu konflikty na Blízkom východe a z nich plynúcu migračnú krízu, ktorá sa ich dotýka.
Podľa predstaviteľov NATO budú jednotky vyslané do Pobaltia fungovať ako „drôt“, o ktorý má Rusko zakopnúť v prípade, že sa rozhodne pre inváziu do Európy. Napriek tomu sú čo do počtu ich sily sotva tretinové oproti len jednému ruskému bataliónu, ktorý chce krajina vyslať na svoje hranice.
Rusko však celú situáciu vníma trochu inak. Z jeho pohľadu cudzie mocnosti rozhodli o vyslaní jednotiek takmer na dohľad od Petrohradu. Väčšie obavy než z pechoty však má z raketových systémov, z ktorých jeden sa nachádza v Rumunsku a druhý sa stavia v Poľsku.
Podľa ruského vojenského analytika Pavla Felgenhauera totiž panuje v Kremli presvedčenie, že raketové systémy by mohli jednoducho zacieliť prezidentovu rezidenciu v Soči. Tvrdenie o ochrane pred raketami je len zásterkou.
Nič však nenasvedčuje tomu, že by mal vypuknúť otvorený konflikt medzi Alianciou a Ruskom. Zároveň ale rozhodne ani nedôjde k utíšeniu vzájomných vzťahov. Všetci sa však zhodnú na tom, že je potrebné s Ruskom viac komunikovať, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam.
Celý text TU.
