Medzinárodný vedecký seminár na tému „Vybrané riziká vývoja svetovej ekonomiky“, v rámci ktorého vystúpil aj český akademik Oskar Krejčí z Inštitútu globálnych štúdií (UJAK), sa uskutočnil 1. júna tohto roka v Bratislave.
„Spojené štáty budú v roku 2017 dávať len na vývoj nových technológií, najmä potom na vývoj autonómnych robotických systémov, teda systémov, ktoré majú schopnosť fungovať v situácii, keby bolo zničené veliteľstvo, 71,3 miliardy dolárov, čo je viac ako celý vojenský rozpočet Ruskej federácie, ktorý v minulom roku predstavoval 66 miliárd dolárov,“ objasnil poslucháčom súčasný vývoj v zbrojení Oskar Krejčí.
„Všetka propaganda, ktorá ide v smere zvýšiť bezpečnosť väčšími výdavkami na zbrojenie, je úplne falošná, niečo za tým je,“ uviedol. „Vzhľadom na to, že naše chápanie zákonitostí je iba odrazom opakovaní v minulosti, my nie sme schopní urobiť laboratórny pokus, je to všetko len o sledovaní procesov, ktoré sa opakujú. Nie sme teda schopní povedať, čo z toho všetko vylezie, nevieme, či je tu nejaký mechanizmus,“ zmienil sa.
„Z minulosti však dobre vieme, že keď hegemón opúšťa svoju pozíciu, tak je najväčšie riziko vojny – klasickým príkladom je peloponézska vojna, Atény vs Sparta. Prečo vypukla vojna? Nie preto, že bol rozdiel medzi demokraciou a aristokraciou vo vláde, to vtedy nikoho netrápilo. Pozícia Sparty sa vyvíjala len vzhľadom na rast moci Atén,“ prirovnal Krejčí prastarý súboj k súčasnému dianiu. „Sparta zaútočila na Atény ešte predtým, než sa stali Atény mocnejším štátom, t. j. začala preventívne vojnu,“ zmienil sa a dodal, „my teraz prichádzame do štádia, keď je hegemón vytláčaný zo svojej pozície, čiže sa nachádzame v situácii, keď je najvyššie riziko vojny.“
Krejčí tiež spomenul, že v súčasnosti prebiehajú štyri pre nás kľúčové konflikty: konflikty v Juhočínskom mori, v severnej Afrike a na Blízkom východe a na východe Ukrajiny. „Tieto konflikty sú kľúčové z toho dôvodu, že sa v nich stretávajú kľúčové svetové mocnosti prostredníctvom takzvaných proxy vojen, najmä teda v Sýrii a na Ukrajine,“ uviedol.
„Najväčší konflikt, ku ktorému sa schyľuje, sa však odohráva v Juhočínskom mori. Tam dochádza presne k tomu už spomínanému striedaniu hegemóna,“ zdôraznil. „Podľa prieskumu britskej vlády sa v roku 2045 dostanú vojenské výdavky Číny a Spojených štátov na takmer rovnakú úroveň,“ podoprel svoje tvrdenia tvrdými dátami akademik.
Profesor sa potom zameral na vnútropolitickú situáciu v Spojených štátoch. Spomenul, že „zadlženosť Spojených štátov je dnes taká vysoká, že sa odzrkadľuje aj na konflikte medzi Clintonovou a Trumpom“. Kým Clintonová vraj predstavuje klasický model podpory ekonomického rastu a zvyšovanie platov strednej triedy, tzn. obrovskú hyperinfláciu, Trump údajne predstavuje model riadeného bankrotu. „Je to človek, ktorý vo svojom živote sám dvakrát zbankrotoval a vedel by si pravdepodobne poradiť so zachovaním amerických záujmov v situácii, keď sa tá finančná zadlženosť bude riešiť jednorazovým aktom,“ uviedol.
V závere svojho vystúpenia akademik zdôraznil, že robiť akékoľvek prognózy do budúcnosti je veľmi zložité, a to najmä z toho dôvodu, že nie sme schopní vnímať súčasne dynamiku a štruktúru svetových procesov. „Keď chytíme dynamiku, nie sme schopní popísať štruktúru, nie sme schopní zachytiť tú komplexnosť, ak chceme pomenovať dynamiku,“ uviedol.
Všetko to sú vraj príliš zložité javy, ktoré nás neskôr nútia zjednodušovať frázami typu „konflikt je večný a vojna prirodzený jav“. „Musíme sa naučiť pracovať s iným typom racionality, nie s tým osvieteneckým, ale s obmedzenou racionalitou, ktorá uznáva, že sú tu limity, za ktoré nemôžeme ísť, sú tu veci, ktoré nie sme schopní presne popísať,“ zmienil sa.
„V okamihu, keď si toto pripustíme, budeme si musieť položiť úplne základnú otázku: Chceme sa držať princípov humanizmu alebo chceme zisky pre menšiny? Nech sa to zdá sebamoralizujúcejšie, nič lepšie nevymyslíme,“ zakončil svoje vystúpenie Krejčí.
