„Dánske úrady po novom trestajú svojich občanov, ktorí sa snažia pomáhať utečencom. Obvineniu z nezákonného prevádzačstva tak napríklad čelí sedemdesiatročná dôchodkyňa Lise Ramslog, ktorá previezla dve mladé rodiny do Švédska,“ sťažuje sa americký denník s tým, že to je ďalším z dôkazov obratu dánskych úradov vo vzťahu k utečencom. „Strácame rešpekt v očiach ostatných, pretože sa vzdávame hodnôt, na ktorých bola vybudovaná naša krajina aj celá Európska únia,“ cituje denník šéfa Dánskej rady pre utečencov Andreasa Kamma.
Postoj Dánska je podľa The Washington Post od začiatku migračnej krízy voči utečencom nepriateľský. „Vláda znížila utečencom sociálne dávky a potom tieto informácie inzerovala v libanonských denníkoch, aby ďalších utečencov odradila od vstupu do krajiny. Následne umožnila polícii konfiškovať cennosti utečencom, aby sa tak podieľali na nákladoch, ktoré prináša ich pobyt v Dánsku. Popritom úrady zvýšili čakaciu lehotu, po uplynutí ktorej budú môcť za úspešnými žiadateľmi o azyl doraziť aj ich rodinní príslušníci, z jedného na tri roky,“ žaluje denník.
Spomínaná dánska dôchodkyňa sa stáva objektom „heroizácie“ amerického denníka, ktorý medzi riadkami považuje jej čin za skutočne obdivuhodné gesto. „Som hrdá na to, čo som urobila, a nikdy by som to neľutovala. Na druhej strane nechcem byť považovaná za kriminálnika,“ cituje Ramslog americký denník a pre zvýšenie emotívnosti okamihu dodáva, že má dôchodkyňa v očiach slzy. Naproti tomu je politik Peter Kofod Poulsen v celom príbehu denníkom predstavovaný ako záporná postava, pretože trvá na dodržiavaní dánskych zákonov.
„Ramslog a ďalší ľudia porušili zákony. Prevádzačstvo nie je správna vec. Bez ohľadu na to, či sa ním zaoberá konkrétna organizácia alebo jednotlivec. Počet prijímaných migrantov by sa mal blížiť nule. Naša krajina sa začína rozpadať. Je nutné, aby sme uchránili našu monokultúrnu spoločnosť,“ vyhlásil Poulsen z Dánskej ľudovej strany, ktorý je vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch tretím najmladším členom dánskeho parlamentu. The Washington ešte nezabúda uštipačne dodať, že Poulsen je „štíhly, blonďavý a sebaistý“.
Ďalej The Washington Post úplne „netendenčne“ informuje svojich amerických čitateľov o tom, že pritvrdenie postojov dánskej verejnosti voči utečencom nenastalo zo dňa na deň, ale prebieha postupne v posledných niekoľkých rokoch. Bod zvratu vo vnímaní verejnosti však nastal vlani 7. septembra, keď televízia ukazovala zástupy žiadateľov o azyl idúcich po diaľnici. Keď dorazili do Dánska, zabránili im použiť verejné dopravné prostriedky. „Ľudia si pri pohľade na utečencov povedali, že ich je príliš a nie je možné im pomôcť,“ tvrdí politológ z Kodanskej univerzity Kasper Moller Hansen.
Popri dôchodkyni sú z ilegálneho pašovania migrantov obvinení tiež dánska aktivistka obhajujúca práva detí Lisbeth Zornig a jej manžel, bývalý novinár, Mikael Lindholm. „Nikdy som v Dánsku nevidela ľudí v takej zúfalej situácii. Boli hladní a smädní. Okrem oblečenia, ktoré mali na sebe, nemali vôbec nič. Malú skupinu Sýrčanov sme ubytovali v našom minivane. Sotva si ľahli, tak ihneď zaspali,“ opisuje podľa myslenia amerického denníka ďalšia kladná postava príbehu Zorning, „ktorá ich neskôr so svojím manželom odviezla za príbuznými do Švédska. Porušili tak zákon, za čo museli každý zaplatiť v prepočte asi 3 350 dolárov“.
Zďaleka nie všetci Dáni sa však uspokojili s tým, že je ich krajina vykreslená v tendenčnej reportáži The Washington Post bezmála ako „peklo pre utečencov“. Jednu z nesúhlasných reakcií americký denník nakoniec zverejnil. Hoci zrejme len preto, že obsahovala výčitky adresované smerom k americkej vláde a jej neochote prijímať vo väčšom počte utečencov. „V roku 2015 do Dánska dorazilo 21 500 migrantov, ktorí tu požiadali o azyl. Keby Spojené štáty prijali rovnaký počet ľudí v prepočte na jedného obyvateľa, bolo by to 1,2 milióna migrantov. Koľkože ich doteraz prijali Američania v skutočnosti?“ pýtal sa v ironickom duchu Niels B. Larsen.
Celý text v angličtine si môžete prečítať TU.
