Včera večer predstavili Denník Financial Times, spoločnosť Google, Medzinárodný vyšehradsky fond a nadácia Res Publica rebríček TOP inovátorov pre rok 2016 “New Europe 100 Challengers”. Mám tu česť byť v tomto rebríčku ako jediný slovenský politik – v minulom roku sa to podarilo prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi. Vnímam to ako motiváciu pre moju ďalšiu prácu, pokračovať v mojej vízii – písať nový príbeh Slovenskej republiky. Moderný príbeh o progresívnej krajine, schopnej prilákať talenty a investície. Ďakujem za podporu!
Pellegrini (SMER-SD): New Europe 100 Challengers
Šok: Britská vláda nemá žiadny plán pre brexit. A je otázka, či vôbec bude
Londýn pracuje zhruba na päťsto projektoch spojených s brexitom, preto bude potrebovať ďalších asi 30-tisíc úradníkov, aby administratívu zvládol. Píše sa to v memorande pre úrad vlády, ku ktorému sa dostal Times, píše web ČT.
Celý text je TU.
Interná správa zo 7. novembra s názvom Brexit Update, ktorej autorom je nemenovaný konzultant, spomína očakávania, že „hlavný priemyselní hráči budú držať vláde pri hlave zbraň“, aby si udržali pracovné miesta a investície. Ministri už vraj ubezpečovali japonskú automobilku Nissan, že nebude odchodom krajiny z EÚ trpieť, píše ďalej web českej verejnoprávnej televízie.
Dokument ukazuje, aký „zložitý a náročný brexit bude“, hovorí korešpondent BBC, ktorý mal šancu do memoranda nahliadnuť.
Ako ďalej web uvádza, všetky ministerstvá už majú plán, čo robiť v prípade, že rokovania s EÚ sa neskončia pre Britov dobre a dôjde na takzvaný tvrdý brexit. „Aj keď toto je potrebné, zďaleka to nie je nejaký vládny plán, lebo nie sú nastavené priority a chýba vyjednávacia stratégia,“ varoval konzultant.
V britskom kabinete vraj pri stratégii panuje rozkol – na jednej strane stojí minister zahraničia Boris Johnson, minister pre odchod David Davis a minister pre medzinárodný obchod Liam Fox, na strane druhej potom minister financií Philip Hammond a minister pre obchod, energie a priemyselnú stratégiu Greg Clark, píše Times.
Korupčná kauza ruského ministra spustila tornádo. Vynorili sa ďalší podozriví. Vraj to siaha až k premiérovi
Uľukajeva obvinili z prijatia úplatku dvoch miliónov dolárov za kladné stanovisko k odkúpeniu polovičného podielu regionálnej ropnej spoločnosti Bašnefť ruským ropným gigantom Rosnefť. Zadržaný označil svoje obvinenie za provokáciu, svoju vinu poprel a odmieta vypovedať až do predloženia dôkazov. Súd v utorok rozhodol, že Uľukajev bude do 15. januára 2017 v domácom väzení.
Prezident Vladimir Putin Uľukajeva v utorok pre stratu dôvery zbavil funkcie. Podľa RIA Novosti ruská tajná služba FSB sledovala Uľukajeva asi rok, pričom posledných niekoľko mesiacov odpočúvala aj jeho telefón. V reakcii na takto získané informácie naňho nastražila pascu s úplatkom. Táto kauza vyvolala v Rusku šok, ale aj veľa dohadov. Hovorí sa, že nemusí ísť o boj s korupciou, ale o mocenský boj na najvyšších miestach.
Analytici poukazujú na to, že minister by sotva preberal úplatok v hotovosti. Dodávajú tiež, že v Rusku, kde je korupcia bežným javom, je úplatok vo výške dvoch miliónov dolárov pre ministra federálnej vlády “primalý”, a to aj vzhľadom na objem kontraktu o predaji štátneho podielu Bašnefti.
Uľukajev patril vo vláde k liberálnemu krídlu. Je to rešpektovaný ekonóm, ktorý však v poslednom čase pri analýze ekonomickej situácie v Rusku postihnutom západnými sankciami vystupoval príliš optimisticky, píše RIA Novosti. Analytici to hodnotia ako jeho úsilie hovoriť to, čo od neho žiada Kremeľ.
Týždeň pred svojím zadržaním Uľukajev v rozhovore pre nemecký denník Die Welt varoval pred eufóriou, ktorú v Rusku vyvolalo zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA, a opäť zopakoval, že západné sankcie majú na ruskú ekonomiku len symbolický vplyv. Vyhlásil tiež, že “ekonomika dokáže prežiť za každých podmienok,” i keď priznal, že by bolo lepšie, keby sankcie neboli.
V moderných dejinách Ruska ešte nikdy nezadržali úradujúceho ministra federálnej vlády. Podľa spravodajskej stanice BBC je najvyššie postaveným ruským predstaviteľom, ktorého zadržali od roku 1991 – od neúspešného pokusu o štátny prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze.
Baránik (SaS): Ak sa prokuratúra rýchlo neočistí, musí skončiť
Či sú tieto prejavy rozhorčenia oprávnené, sa zo správ ani Generálneho ani Špeciálneho prokurátora nedozvieme, pretože podľa nich, samozrejme, všetko je v zásade v najlepšom poriadku (na drobných nedostatkoch sa usilovne pracuje, veď na to sú prokurátori tam, kde sú). Aby sme ale mohli posúdiť ako to vlastne s tou našou prokuratúrou je, musíme si najprv pripomenúť, aké je postavenie prokurátorov a aké sú ich povinnosti voči našej spoločnosti* a potom sa spýtať (a dostať prijateľnú odpoveď) na niektoré ťažké otázky. Napríklad na tie, ktoré uvádzam v tomto článku.
Ak v situácii, kedy existuje pochybnosť, či nejaký prokurátor je zapletený v trestnej činnosti, ako presne máme postupovať, aby sme zistili, či to naozaj je alebo nie je tak? Ako sa dá zistiť, či má pravdu Rajtár, Baránik a iní alebo ju majú (vždy!) tí mocní, bohorovní a nikdy nikým neohrození prokurátori? Prokuratúra sama na túto otázku odmieta dať odpoveď. A tým prehlbuje vážne pochybnosti o ich funkcii v našom štáte. A o opodstatnenosti svojej existencie.
Trestné oznámenie na prokurátora
Ak máme vážne podozrenie, že došlo k trestnému činu, je občianskou (a za istých okolností aj trestnoprávnou) povinnosťou toto oznámiť. V prípade, že sa jedná o prokurátora, možno by sme sa veľmi podrobne, po porade s právnikom, ktorý v takýchto veciach má skúsenosti, pozreli na nejaké rozhodnutie takého prokurátora v konkrétnej veci a porovnaním argumentácie v ňom uvedenej s platným právom, by sme dospeli k názoru, či sa daný prokurátor dopúšťa trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Úmyselne** alebo z nedbanlivosti.***
Takto sme to skúsili v prípade znečisťovania obce Vlkanová.**** A reakcia Generálnej prokuratúry bola presne taká, aká zodpovedá základnej téze jej terajšej existencie: Je vylúčené, aby prokurátor niesol akúkoľvek trestnú zodpovednosť za svoje konanie, nech urobil čokoľvek. V súlade s tým bolo naše trestné oznámenie „vyhodnotené“ ako akési zákonu neznáme podanie, na základe ktorého bola o veci informovaná prokuratúra nadriadená prokurátorovi, ktorého sa trestné oznámenie týkalo. To znamená – nič a dostratena.
Preverenie prepojení prokurátora na vyšetrované osoby
Skúsili sme to aj inak. Pozreli sme sa na to, ako niektorí prokurátori, u ktorých máme podozrenie alebo dokonca vedomosť o tom, že sa stýkajú alebo obchodujú s kriminálnikmi, nadobudli tie majetky, ktoré s takými kriminálnikmi súvisia. Je jasné, že predmetom zájmu verejnosti sú najmä tí prokurátori, ktorí kriminálnikom idú na ruku a stíhajú hlavne tých, ktorí sa zaujímajú o prepojenia medzi verejnými funkcionármi a zločincami.******
Keď sme ako našli jasné podozrenie, že majetok nadobudnutý konkrétnym prokurátorom má podozrivú minulosť, podal Jozef Rajtár trestné oznámenie pre podozrenie z daňového podvodu, pretože byt vlastnený prokurátorom Bystríkom Palovičom mladším bol predmetom série asi až 12-tich podozrivých predajov. To jasne naznačuje, že asi dochádzalo k daňovým podvodom (dépéháčkový karusel). Tým skôr, že sa predmetný byt nachádza v dome, ktorý postavila firma pána Bašternáka).*****
V súlade s tým, čo sa dalo očakávať, bolo ale toto trestné oznámenie vyšetrovateľom odmietnuté. Ako skoro vždy v týchto prípadoch, bolo oznámenie o odmietnutí doručené v piatok tak, aby extra krátka trojdňová lehota na podanie sťažnosti prokurátorovi plynula cez víkend. Už s tým počítame a podali sme (v pondelok) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odložení trestného oznámenia sťažnosť na prokuratúru. Uvidíme.
Preverenie, či majetok prokurátorov nenasvedčuje nelegálnym príjmom
To, čo som uviedol vyššie zatiaľ k žiadnemu potvrdeniu existencie právneho štátu nevedú, a tak sa hodí, že zároveň pracujeme na zisťovaní majetkového postavenia niektorých prokurátorov. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) sme zažiadali o informácie týkajúce sa majetku prokurátorov Bystríka Paloviča staršieho aj mladšieho. Zaujíma nás v tej súvislosti tiež, ako sa prokuratúra vysporiada s medializovanými informáciami o tom, že Bystrík Palovič ml. vlastní na Floride spolu so svojim bratom Rastislavom Palovičom (advokátom, ktorý má sídlo v budove Bonaparte, v ktorej má „v nájme“ byt aj predseda vlády Robert Fico) luxusný byt na Floride. To tiež preto, že tento byt na 20. poschodí luxusnej budovy na pláži, bol bratom Palovičovcom ako spoluvlastníkom s tzv. právom prežitia (automatického prevodu podielu v prípade smrti jedného z nich na druhého) darovaný (za nominálnu sumu 100 dolárov prevedený) ich otcom Bystríkom Palovičom starším, a to v tom istom roku, ako ho kúpil za 408.333 dolárov. Ako plynie z dostupných daňových účtov, za takýto byt pritom len daň z nehnuteľností (a súvisiace poplatky) sú vyše 7000 amerických dolárov ročne a mesačné poplatky za údržbu sú viac ako 1200 dolárov a tieto byty majú dnes cenu niekde medzi 600.000 až 700.000 dolárov. V majetkovom priznaní Bystríka Paloviča mladšieho však jeho podiel na tejto veľmi drahej nehnuteľnosti nevidíme. Prečo?
Vzhľadom na pochybnosti, ktoré tu uvádzam, je tiež veľmi podozrivé, že Generálna prokuratúra sa zjavne vyhýba plneniu záväzku poskytnúť na našu žiadosť informácie, ktoré o majetku prokurátorov Palovičovcov má. Napriek tomu, že jej to ako povinnej osobe infozákon prikazuje, vyhýba sa rafinovane, ako sa len dá. A to sa pritom jedná o organizáciu, ktorá je z Ústavy povinná aj v tejto situácii chrániť zákonnosť.*******
Po hre na mačku a myš, kedy sa nás prokuratúra snaží nachytať, či poznáme zákonný postup, teda po odmietnutí, našom rozklade proti takému odmietnutiu, následnému vyhoveniu takému rozkladu, prokuratúra hrá mrtvého chrobáka v nádeji, že nám prepadne lehota, ale po našej opätovnej výzve dostávame oznámenie o sprístupnení časti informácii a zároveň oznámenie o tom, že nám služobný úrad Generálnej prokuratúry vo zvyšku našej žiadosti nevyhovie. Toto nevyhovenie sa pritom týka aj tých informácii, o ktorých z médií vieme, že si ich Generálny prokurátor Čižnár na vysvetlenie majetkových pomerov prokurátorov Palovičovcov už vyžiadal a dostal, a teda vieme, že ich Generálna prokuratúra má.
I keď dostávame od Generálnej prokuratúry odpoveď, ktorá má zjavne za účel navodiť dojem jej dodržania zákona, vidíme, že skutočným cieľom je zatajiť to, čo je už jasné: že prokurátori otec a syn Bystríkovia Palovičovci nemohli takto obrovské majetky nadobudnúť z ich prokurátorských platov: Nehnuteľnosti za státisíce, auto jeden za 35.000 eur a druhý dokonca za 69.000 eur.
No a tak sú tu zase otázky.
Odkiaľ má taký prokurátor na takéto investície? Alebo je treba otázku položiť tak, že za čo také investície má? Pripomínam, že prokurátori nesmú podnikať.
A, ďalej, prečo Bystrík Palovič mladší nepriznal podiel na luxusom byte na Floride, ktorý jemu a jeho bratovi daroval jeho otec prokurátor Bystrík Palovič starší?
V majetkových priznaniach prokurátorov Palovičovcov sú aj iné nejasnosti a pochybnosti a oni asi nie sú jediní, ktorí majú nevysvetliteľné majetky. Je preto neospravedlniteľné, že Generálna prokuratúra nedáva riadne a pravdivé odpovede na otázky, ktoré sa týkajú pochybností o tom, komu vlastne prokurátori slúžia. Ak tak prokuratúra nerobí, nemôžu sa vedúci prokurátori diviť, že zástupcovia občanov hľadajú radikálne riešenia. ********
Posúďte sami. Mohol Bystrík Palovič starší legálne nadobudnúť takého majetky? Pripomínam, že v úsilí o plné informácie pokračujeme, ale zatiaľ máme toto.
A Bystrík Palovič mladší? Dostali sme len toto. Ale aj z toho vidieť, že tu niečo nesedí.
Naša prokuratúra nesmie ďalej pokračovať tak, ako tomu bolo dosiaľ. Musí sa urýchlene očistiť alebo musí skončiť. A s ňou aj všetci skorumpovaní prokurátori.
______________________________________________________________________
*Základné povinnosti prokurátorov:
Zákon o prokuratúre
§5 Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný
a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
c) chrániť verejný záujem,
d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
**Trestný zákon § 326
Zneužívanie právomoci verejného činiteľa
(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí svoju právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.
***Trestný zákon § 327
Marenie úlohy verejným činiteľom
(1) Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
****Naše trestné oznámenie týkajúce sa postupu orgánov činných v trestnom konaní vo veci znečisťovania ovzdušia v obci Vlkanová v banskobystrickom kraji, si prokurátorka Generálnej prokuratúry Otiepková vysvetlila zrejme tak, že je pojmovo vylúčené, aby prokurátor okresnej prokuratúry porušoval právomoci verejného činiteľa, teda, tak, že ak sa raz niekto stane príslušníkom božstva zvaného prokuratúra, je nielen navždy čistý a snehobiely ako ľalia, ale aj neomylný. Tomu sa hovorí prokuratúra sovietskeho typu.
*****Taký postup by sa navyše mohol považovať za vyslyšanie „sklamania“ generálneho prokurátora Čižnára vyjadreného v Národnej rade (v minulom volebnom období, teda keď sa ešte nehanbil postaviť sa pred Národnú radu) v tom zmysle, že majetková trestná činnosť sa v podstate nestíha alebo sa stíha veľmi nedostatočne.
******Nielen v záujme transparentnosti uvádzam, že sa jedná o toho istého prokurátora, ktorý „dozoroval“ protiústavný výsluch Filipa Rybaniča, vykonávaný Kaliňákovou takpovediac osobnou tajnou políciou NaKA pre údajné zverejňovanie bankového tajomstva, z ktorého vraj vzišlo odhalenie, že Kaliňák dostával zrejme nie čisté peniaze od toho istého pána Bašternáka, teda človeka vyšetrovaného pre daňové podvody. Tu, samozrejme, bol prokurátor Palovič v zjavnom konflikte záujmov (teda v zmysle zákona), ale v Kaliňákovsko-bašternákovskom (a hlavne Palovičovskom) videní sveta to všetko prebehlo zrejme presne tak, ako má: Ja kryjem teba a ty pomáhaš mne. Zákon platí len pre hlupáčikov, ktorí v tom nevedia chodiť. Alebo je to možno tak, že síce prokurátor Bystrík Palovič mladší vedel, že ísť dozorovať takúto akciu nie je celkom chytré, ale záväzky voči členom skupiny, teda Bašternákovi, Kaliňákovi a jemu samotnému (a ktovie komu ešte) mu nedávali na výber. Treba chrániť svojich.
*******Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) je generálna prokuratúra osobou, ktorá je v plnej miere povinná sprístupňovať informácie. Podľa § 3 infozákona „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“. Štátne orgány sú povinnými osobami s plnou informačnou povinnosťou. Okruh informácií, z ktorého musia informácie poskytovať, sú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii alebo ktoré by mali mať k dispozícii. S ohľadom na uvedené plynie, že infozákon je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Inak povedané, požadované informácie musia byť žiadateľovi sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Podľa § 12 infozákona však platí, že „všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie pritom trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.“.
*********Vystúpenie Generálneho prokurátora Čižnára v NR SR 3.7.2015 (http://tv.nrsr.sk/transcript?id=148867):
„Tvrdím, že aj tu sa dajú ešte dosiahnuť lepšie výsledky, ale iba za stavu, ak prokurátori budú mať vytvorené podmienky na to, aby mohli pracovať v normálnom stave. A už sa nedá tolerovať jedno, že tí prokurátori pracujú na hranici svojich psychických a fyzických možností.“ Dodávam, že niet sa čo diviť. Zametanie pod koberec, vymýšľanie klamstiev do zdôvodnení a tichá alebo aj otvorená podpora zločinu a inej protispoločenskej činnosti je prácou, ktorá je v rozpore s poslaním prokurátora. Je to práca, ktorá prokurátorovi nedáva žiadnu radosť z celospoločensky uznaného výsledku a ktorú robí len pre udržanie si dobre plateného zamestnania. Taká práca je nepochybne pre slušného človeka frustrujúca, a preto psychicky veľmi vyčerpávajúca.
Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
George Soros usporiadal vojnovú poradu. Trump by mal zbystriť, chystajú sa hrozné veci
Oficiálna inaugurácia Donalda Trumpa síce prebehne asi až za dva mesiace, ale už teraz mu niektorí jeho spoluobčania spôsobujú vrásky na čele. Aj niekoľko dní po vyhlásení výsledkov volieb protestujú proti republikánskemu kandidátovi a nechcú sa zmieriť s tým, že by mal sa mal približne za dva mesiace stať 45. prezidentom Spojených štátov. Mnohí sa Trumpovi vyhrážajú na sociálnych sieťach smrťou, iní sa zúčastňujú na násilných protestoch priamo v uliciach amerických miest.
Demonštrácie v New Yorku, Chicagu, Filadelfii či Los Angeles spája aj podľa nestranných pozorovateľov iracionalita, hystéria a neschopnosť prijať porážku v demokratických voľbách. Ako referuje denník Los Angeles Times, protesty neprebiehajú len v uliciach, ale organizujú ich aj študenti. K jednej študentskej demonštrácii došlo napríklad v pondelok v Los Angeles a zúčastnili sa na nej pätnásťroční študenti strednej školy.
„Protest prebehol formou happeningu, pričom prítomní študenti počúvali hudbu, tancovali a niektorí vykrikovali, že odmietajú novozvoleného prezidenta. Študenti sa väčšinou sťažovali na Trumpove rasistické výroky, vyjadrovali svoje obavy z deportácií a rozpútania násilia pre etnickú príslušnosť alebo odlišnú sexuálnu orientáciu,“ uvádza denník. Hoci sa protesty javia, že vznikajú spontánne, niektoré americké médiá z ich organizovania obviňujú Sorosa.
Americký miliardár maďarského pôvodu zbohatol vďaka špekuláciám na trhu a svoj majetok vo výške 25 miliárd dolárov využíva na financovanie protestných hnutí, neziskových organizácií a ľudskoprávnych aktivistov, ktorí bojujú za práva žien, homosexuálov, etnických menšín a pod. Všeobecne sa Sorosovi prisudzuje aj značný vplyv na americkú politiku a otvorene sa hovorí o tom, že ovplyvňoval napríklad rozhodovanie Hillary Clintonovej v čase jej vedenia ministerstva zahraničia.
Soros čiastočne financoval jej prezidentskú kampaň a dlhé roky je podporovateľom Demokratickej strany. V ostatných mesiacoch je horlivým zástancom prisťahovaleckej politiky otvorených dverí a často chváli najmä nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú za jej rozhodnutie otvoriť hranice miliónom utečencov z Blízkeho východu a Afriky. Okrem Vladimira Putina sa Soros tvrdo ohradzuje proti Donaldovi Trumpovi, ktorého označuje za populistu, rasistu a obviňuje ho zo šírenia nenávisti.
Za dôkaz o zapojení Sorosa do organizovania „protitrumpovských“ protestov považujú alternatívne americké servery tlačovú správu Sorosom založeného aktivistického servera Moveon.org, ktorý vyzýva na protesty. „Stovky Američanov a stovky organizácií demonštrujú mierumilovným spôsobom pred Bielym domom aj v uliciach miest proti mizogýnii, rasizmu, islamofóbii a xenofóbii,“ uvádza zverejnená tlačová správa.
Avšak o spomínanej mierumilovnosti by sa dalo diskutovať, pretože hneď prvé demonštrácie v Kalifornii boli sprevádzané vybíjaním výkladov obchodov a zapaľovaním automobilov. Policajti museli zasahovať proti účastníkom „pokojných“ demonštrácií aj v iných častiach USA. „V Portlande sa na protestoch zúčastnilo asi 4 000 ľudí a policajti museli vzhľadom na nepokoje použiť gumové projektily aj slzný plyn. Polícia následne zatkla 26 ľudí,“ uvádza server Churchmilitant.org.
Masívne protesty sa chystajú aj na deň, kedy sa bude konať slávnostné uvedenie Donalda Trumpa do prezidentského úradu. Na Facebooku vznikla stránka, ktorá pozýva ľudí na demonštráciu konanú priamo vo Washingtone. Doteraz potvrdilo účasť vyše osemtisíc ľudí, ale ich počty rýchlo narastajú. „Donald Trump je rasista a sexistický fanatik. Veríme, že v deň inaugurácie vyjdú do ulíc desaťtisíce ľudí a dajú najavo svoj postoj,“ píše sa vo vyhlásení.
Na nepokoje nedávno vyzvala aj marxistická politička a členka mestskej rady v Seattli Kshama Sawantová, členka hnutia Occupy Wall Street, ktoré takisto čiastočne financoval George Soros. Sawantová po vzore mnohých ďalších aktivistov vyzvala na masívne protesty v deň Trumpovej inaugurácie. Možno očakávať, že ak sa všetky tieto ľudskoprávne organizácie, z ktorých mnohé financuje Soros, spoja, mohlo by byť 20. januára vo Washingtone poriadne horúco.
autor: Josef Provazník
Porošenko telefonoval s Trumpom. Obsah rozhovoru môže spôsobiť v Kremli poriadne trieskanie dverami
Porošenko počas telefonického rozhovoru najprv Trumpovi zablahoželal k víťazstvu v minulotýždňových voľbách a následne zdôraznil pripravenosť Ukrajiny spolupracovať s Trumpovou administratívou, ako aj odhodlanie ďalej posilňovať strategické partnerstvo s USA. Ukrajinský líder vyzdvihol tiež potrebu americkej podpory v boji proti ruskej agresii na Ukrajine, ako aj v rámci realizácie zásadných reforiem.
Ukrajinská misia pri EÚ vo svojom vyhlásení neuviedla, kedy sa zmienený telefonát uskutočnil. Informovala však o tom, že obaja lídri sa dohodli na udržiavaní vzájomných vzťahov a tiež osobnom stretnutí, pričom dodala, že Porošenko pozval Trumpa na Ukrajinu.
Ukrajinskej prozápadne orientovanej vláde sa v uplynulých rokoch v rámci boja s proruskými povstalcami na východe krajiny dostávala podpora zo strany európskych mocností aj Spojených štátov. Tie Rusko zároveň odsúdili za anexiu Krymského polostrova v roku 2014, pričom v súvislosti s ňou uvalili na Moskvu celý rad medzinárodných sankcií.
Blaha (SMER-SD): Susan George, čestná predsedkyňa francúzskeho ATTAC, líderka STOP TTIP
Malá príhoda, aby ste pochopili svet slovenských médií. Na Slovensko príde prvýkrát v živote jedna z najslávnejších politických teoretičiek na svete Susan George, čestná predsedkyňa francúzskeho ATTAC, líderka STOP TTIP, autorka niekoľkých svetovo známych kníh, skrátka, legenda. Naše provinčné televízie majú jedinečnú možnosť, aby konečne diskutovali s niekým iným ako s Grigorijom Mesežnikovom. So Susan George sa dalo diskutovať napríklad o amerických voľbách, keď je Američanka, alebo o TTIP, proti ktorému má x argumentov, alebo o globalizácii, o ktorej napísala niekoľko kníh, skrátka, o čomkoľvek. Mimochodom, Susan George má 82 rokov a na Slovensko nechodí každý týždeň. Býva v Paríži a má aj iné povinnosti, ako pravidelne chodiť do Bratislavy… Myslíte si, že naše televízie využili príležitosť, že by pozvali do diskusie niekoho, kto by fundovane povedal alternatívny názor na dianie vo svete? Nie, samozrejme, že nie. Bolo treba pozvať istého pána Nagya z Globsecu, pretože jeho názory sme počuli za tento mesiac v televízii iba asi osemnásťkrát a zrejme do Vianoc budeme počuť asi ďalších stokrát. Okrem zamestnancov americkej ambasády ho nepozná vo svete úplne nikto. Nebýva v Paríži, ale zrejme niekde v Ružinove, takže zohnať ho do debaty je ťažký logistický hlavolam. A má okolo 35 rokov, čiže ho bolo fakt treba zavolať práve dnes, lebo inak by už nikdy šancu nedostal… Haló, ešte raz – bola tu Susan George! V Bratislave! Ja len, že niekedy je mi zo Slovenska fakt smutno 
:-(
Iracké vládne sily postupujú z východu do severných častí Mósulu. Islamisti proti nim nasadili raketové strely a samovražedných atentátnikov
Podľa AP sa iracké jednotky opevnili vo východnej časti mesta a postupujú smerom na sever, k štvrti Tahrír, odkiaľ civilisti pred očakávanými bojmi ušli. Irackým vládnym silám pomoc pri ich pozemnej ofenzíve poskytuje spojenecké letectvo a delostrelectvo.
Irackí vojaci sa k Mósulu sťahujú z viacerých smerov. Elitné jednotky irackej armády tvoria ich predvoj a mali sa dostať hlbšie do vnútra mesta, narážajú však na odpor nepriateľa a stále bojujú na predmestiach na východe Mósulu.
Od minulého týždňa vládne sily spomalili postup, aby minimalizovali riziko strát na životoch z radov civilistov, keďže islamistické oddiely podnikajú útoky z hustejšie osídlených častí mesta. Veľmi častým nástrojom ich útokov sú samovražední atentátnici, ktorí sa odpaľujú v autách naloženými výbušninami.
Bitka o Mósul sa začala 17. októbra. Na pozície IS v okolí Mósulu útočia príslušníci irackej armády, polovojenských kurdských jednotiek péšmarga, sunnitských kmeňových jednotiek a Bagdadom schválených šiitských milícií. Zo vzduchu ich podporuje medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi.
Rudolf Pado: Súdy nemajú, my musíme mať
Slovenské súdy nezverejňujú rozhodnutia, lebo nemajú na to techniku a ľudí. (tu)
Slovenské úrady nečítajú elektronický doručenú poštu. (tu)
Slovenské obce neodstraňujú nelegálne skládky odpadov. (tu)
Slovenské ministerstvo životného prostredia ignoruje výstupy z aplikácie, ktorú samo propagovalo a dokonca finančne podporilo. (tu)
Len pár ukážok prístupu k právam a povinnostiam zo strany štátu a samospráv.
Žijeme v mocenský riadenom Matrixe, ktorý sa nielenže rozhodol systematický a neúnavne terorizovať občanov – v pozícii otca, matky, štatutára firmy či živnostníka, ale neváhal – arogantne a povýšenecký – sám seba nazvať ESOm (Efektívnou, Spoľahlivou a Otvorenou štátnou službou).
Žijeme v mocenský riadenom Matrixe pozostávajúcom z desiatok politický či rodinne, nikdy však elektronický, prepojených úradov a inštitúcií, produkujúcich ročne desiatky nových a nezmyselných predpisov, hlásení, výkazov, potvrdení …
Ak chce niečo štát či samospráva od občana (či firmy), tak to zabalí do darčekového balenia paragrafov doručeného do vlastných rúk. A čas neúprosne plynie – bez ohľadu na konkrétne rodinné, zdravotné, ekonomické či iné okolností.
Ak pochybí občan, tak si vypočuje od niektorého z premnožených hovorcov farizejskú mantru „neznalosť zákona neospravedlňuje.“
Ak však nestíha štát či samospráva, tak buď si v parlamente „vybavia“ oddialenie účinnosti príslušného právneho predpisu alebo sa na tento jednoducho vys … Veď nemajú techniku, ľudské kapacity, finančné prostriedky … Dôvody sa vždy nájdu. Brusel je ďaleko a nestíha zametať dynamický sa kopiacu slovenskú špinu v podobe špecifík.
„Skutok sa nestal, skutok nie je trestným činom“, napíše v deväťdesiatdeväťpercent prípadov poverený príslušník PZ SR na podané trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z marenia úlohy verejným činiteľom či zneužívania právomoci verejného činiteľa. Svoj beletristický výtvor postrádajúci často elementárnu logiku spísaný v 30-dňovej zákonnej lehote vyšperkuje vyjadreniami typu „… úrad sa snaží … úrad má sťažené podmienky … nejde o úmyselné konanie … skutok nenaplnil všetky obligatórne znaky …“ Primátor, starosta, úradník, sudca … je na Slovenskú chráneným druhom a nikto nerieši – na rozdiel od medveďa či vlka – premnoženie týchto ľudí a nimi spôsobené škody.
V tomto kontexte je požiadavka štátu napr. na povinné aktivovanie elektronických schránok firiem ich štatutármi k 01.01.2017 tragickou ukážkou toho ako selektívne si štát predstavuje uplatňovanie práv a povinností.
Niekde na ceste sa nám to vymklo spod kontroly.
Súdy nemajú ľudí a techniku, úrady nemajú záujem, samosprávy nemajú peniaze … , iba občan musí mať všetko a okamžite – čas, peniaze, PC, pripojenie na internet …, lebo štát si tak zmyslel.
Možno 17. novembra 1989 stačilo zmeniť slogan – namiesto „Máme holé ruce!“ na „Máme hole v ruce!“
A štát by sme boli naozaj my.
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk
Lampiónový pochod v centre Bratislavy? Nespokojní učitelia sa znova hlásia o slovo
„Chceme prostredníctvom svetla z našich lampiónov odkázať politikom, že nám to nie je ľahostajné. Cieľom akcie je zahasiť pasivitu v nás a zažať svetielko našej občianskej angažovanosti,“ uviedol Vladimír Crmoman z ISU.
Pripomenul, že o pár dní budú poslanci Národnej rady SR schvaľovať rozpočet pre slovenské školstvo na ďalšie obdobie. „To, čo predkladá vláda na schválenie, určite na kvalitné vzdelávanie nestačí,“ dodal Crmoman. Sprievod svetiel, ako sa podujatie nazýva, začne o 17.11 h na Námestí slobody a povedie na Rybné námestie.
Pochod podporujú aj vysokoškolskí učitelia a študenti. „Napriek nespočetnému množstvu pracovných stretnutí a rokovaní celého školského prostredia s politickou elitou, zatiaľ neboli naplnené požiadavky reprezentácií a stavovských organizácií,“ uviedol predseda Rady vysokých škôl Martin Putala.
Ten považuje pripravovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 v kapitole školstva za ranu pre budúcnosť kvalitného vzdelávania a za výsmech pre všetkých tých, ktorí sa v posledných mesiacoch spolu usilovali dosiahnuť lepšie podmienky pre vzdelávanie.
Rezort školstva bude mať v budúcom roku v rozpočte k dispozícii sumu približne 1,43 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast približne o 207 miliónov eur (16,9 percenta). Prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavujú 1,24 miliardy eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sú v sume 191 miliónov eur.
Spojí Asad Rusov s Američanmi? Rozhodujúce bude, ako sa Trump postaví k sľubu, ktorý dal
Sýrsky prezident povedal, že ak Trump splní svoje predvolebné sľuby v boji proti terorizmu, bude jeho “prirodzeným spojencom”. Zároveň však vyjadril isté pochybnosti ohľadne toho, či sa to Trumpovi podarí.
Donald Trump v minulosti povedal, že je “šialenstvom” čeliť naraz aj sýrskym vládnym silám aj militantom z organizácie Islamský štát (IS) a vyjadril tiež obavu, že boje v Sýrii by mohli viesť k bojom s Ruskom, pripomenula na svojej webovej stránke BBC.
“Nevieme povedať nič o tom, čo (Trump) spraví, ale ak… sa chystá bojovať proti teroristom, tak samozrejme budeme (jeho) spojencom, prirodzeným spojencom, akým sme v tomto smere s Rusmi či Iráncami,” povedal Asad.
Ďalej uviedol, že Trumpov sľub zamerať sa v Sýrii na boj s militantmi z IS znie “nádejne”, otázne však je, či ho naozaj bude vedieť splniť. Obavy v Asadovi vyvolávajú najmä protichodné názory zaznievajúce v rámci americkej administratívy, ale aj tamojšie mainstreamové médiá, s ktorými si Trump podľa jeho slov nemusí vedieť poradiť. Práve preto je zatiaľ v jeho hodnotení len veľmi opatrný.
Washington v Sýrii bojuje proti militantom z IS a ďalším džihádistickým organizáciám, pričom podporuje tamojšie umiernené povstalecké skupiny, ktoré sa však stavajú na odpor aj proti sýrskym vládnym silám, a ktoré samotný Asad označuje za teroristické.
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu v marci 2011 zahynulo v Sýrii už viac ako 300.000 ľudí. Boje stále neutíchajú, pričom v utorok sa po takmer troch týždňoch relatívneho pokoja povstalcami ovládané štvrte vo východnej časti mesta Aleppa opäť stali terčom náletov vládnych síl, uviedla s odvolaním sa na výpovede tamojších aktivistov BBC.
Bugár sa vykašľal na zdvorilosti: Ak by po voľbách vznikla pravicová vláda, dnes už neexistuje
“Muselo by sa pospájať šesť politických strán: SaS, OĽaNO, Sme rodina Borisa Kollára, Most-Híd, Sieť a SNS. A SNS povedala, že do takejto vlády nejde,” pripomenul Bugár. “A ja tvrdím, že aj keby SNS išla, dnes už táto vláda neexistuje. Viete si v rámci jednej vládnej koalície predstaviť, ako na zástupcu Sme rodina Matovič reve, že je debil?” pripomenul Bugár incident z rokovania Národnej rady SR, keď došlo k slovnej prestrelke medzi dvoma opozičnými poslancami, Igorom Matovičom (OĽaNO) a Petrom Pčolinským (Sme rodina).
Podľa Bugára OĽaNO a SaS útočili na iné pravicové strany už pred voľbami. Výsledkom bol vyšší volebný výsledok sulíkovcov a matovičovcov, ale nižší súhrnný výsledok celej pravice. “Dva týždne pred voľbami robil Focus posledný prieskum, podľa ktorého mali strany ako SaS, OĽaNO, Sieť, Most–Híd a KDH spolu 40,8 percenta, ak si dobre pamätám. A volebný výsledok bol 40,4 percenta,” spomína Bugár.
“Lenže dve strany, SaS a OĽaNO, doslova denno–denne napádali cez Facebook a iné médiá KDH, Most–Híd a Sieť kvôli tomu, že sa nechceme zaprisahať, že nikdy so Smerom. A čo sa stalo? Zobrali toľko preferencií KDH, že sa nedostalo do parlamentu. Sieť namiesto 12 až 15 percent, čo mohla získať, získala päť a pol a my namiesto osem – osem a pol iba šesť a pol,” povedal Bugár. Dodal, že jeho strana po takomto volebnom výsledku prispela k vzniku takej koalície, aká bola reálne možná a aká je schopná garantovať Slovensku stabilitu.
Zneužijú aj to, čo sa nedá
Aj táto koalícia však musela prekonať krízu. Sieť od začiatku nemala svoj poslanecký klub a po čase sa pätica poslancov zvolených za túto stranu rozhodla vstúpiť do poslaneckého klubu Mosta–Híd. “Títo piati poslanci vydali stanovisko, že chcú podporovať programové vyhlásenie vlády ako nezávislí. Mohlo by sa stať, zvlášť pri tejto opozícii, že by boli obviňovaní z toho, že za svoje hlasovanie niečo dostali. Táto opozícia ústami predsedu Sulíka povedala dva týždne po voľbách, že z nášho života urobia peklo,” povedal Bugár.
“Oni zneužijú aj to, čo sa nedá. Boli sme obvinení, že participujeme na znásilnení toho dievčaťa z Čistého dňa… To bol ďalší pán poslanec za SaS. A mohol by som pokračovať ďalej,” dodal s tým, že rozhodnutie nebolo jednoduché. “Ale bolo dôležité zastabilizovať vládnu koalíciu, to sa podarilo, máme tých 79 poslancov. Tým pádom sme dostali, v úvodzovkách, bonus v podobe ministerstva, ktoré je obrovské a kde sme nastúpili do rozbehnutého vlaku,” dodal Bugár.
V diskusii komentoval výsledky IX. programového snemu Mosta–Híd, vrátane prekvapivého zvolenia splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza za podpredsedu strany. Médiá totiž avizovali, že tento stranícky post získa minister dopravy Árpád Érsek.
Novinári si sadli na lep
“Novinári si sadli na lep. Veď pán Érsek ani nemal takéto ambície. To, že niekto dal falošnú informáciu a potom to dva alebo tri dni zverejňovali novinári, prepáčte,” reagoval Bugár. Most–Híd podľa neho vytvoril tri programové kabinety. Právnemu štátu šéfuje Lucia Žitňanská, regiónom László Sólymos a menšinovým otázkam práve Ábel Ravasz. Jeho zvolením za podpredsedu strana podčiarkla dôležitosť menšinovej otázky a zároveň vedenie omladila.
“Pán Ravasz je človek, ktorý robil napríklad na Občianskej vízii a vždy mal na starosti aj menšinové záležitosti. A aj generačná výmena je dôležitá. Do predsedníctva sme dostali aj mladého a úspešného starostu Tvrdošoviec Mariána Tótha,” povedal.
Most–Híd Bugár definuje ako racionálnu stredopravú stranu. Takáto profilácia je však v rozpore s celosvetovým trendom jednoduchej a populistickej politiky. “Strany, ktoré ani skutočnými stranami nie sú, tu budú možno ešte jedno volebné obdobie, ale potom ľudia zistia, že sú to len rečičky, a nie konkrétne návrhy a predstavy, ako riešiť problémy. Keby som mal s kolegami presedlať na túto vlnu populizmu alebo nebodaj extrémizmu, tak radšej majme jednociferný volebný výsledok,” vyhlásil Bugár. Dodal, že aj nacizmus ponúkal ľuďom jednoduché riešenia a reálnym výsledkom bolo utrpenie v druhej svetovej vojne. “Je to obrovská zodpovednosť ľudí, ktorí volia. Ja mám tiež len jeden hlas, ako každý iný,” povedal Bugár.
Program Mosta–Híd je postavený na troch pilieroch. Jedným z nich je právny štát, ktorý obsahuje aj opatrenia na zníženie korupcie. “Chceme napríklad zaviesť to, aby mal každý návrh zákona doložku vplyvu na korupčné prostredie,” poznamenal Bugár.
Kričať, že je tu korupcia, je veľmi jednoduché
“Kričať, že je tu korupcia, je veľmi jednoduché. Ale robiť opatrenia, aby sme zúžili priestor na korupciu, to už si vyžaduje aj odborníkov,” dodal. “Zoberte si, niekedy v 90. rokoch sa dalo platiť cash, dnes sa to už nedá. Fyzická osoba môže zaplatiť do 5000 eur a právnická do 15.000, platiť sa musí prevodom. A neviem, či to nejdeme ešte sprísniť. Sprísnili sme aj to, že politické strany musia riešiť prevodom aj členské nad sto eur,” ilustroval príkladom predseda Mosta-Híd.
Konkrétne opatrenia chce strana ponúkať aj v oblasti regionálneho rozvoja. “Obce sa napríklad často sťažujú na to, že ak sa idú uchádzať o európske peniaze, vypracujú projektovú dokumentáciu, prípadne urobia verejné obstarávanie, stojí ich to dosť veľké peniaze a potom nie sú úspešní,” vysvetľuje Bugár. “Napríklad v Poľsku to funguje tak, že dáte len projektový zámer, ktorý vás, v úvodzovkách, nestojí skoro nič. Ak potom hodnotitelia povedia, že z tohto balíka sa dá realizovať toto a toto, potom obce môžu pracovať ďalej a budú vedieť, že sa im oplatí dať peniaze do projektovej dokumentácie a verejného obstarávania,” tvrdí.
Most–Híd navrhuje, aby v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mohli obyvatelia predávať potraviny vlastnej produkcie za zvýhodnených podmienok. Napríklad ak na pozemku do veľkosti pol hektára vyprodukujú tovar do 3000 eur ročne, mohli by ho predať bez platenia dane a bez toho, že by na to potrebovali špeciálne povolenie. “Takýchto malých návrhov je milión, keď sa všetky realizujú, dostanú zaostalé regióny druhý dych,” odhaduje Bugár.
Tretí pilier politiky Mosta–Híd je menšinový. “Každá menšina štát obohacuje. Už teraz sa dokončuje zákon o menšinovom kultúrnom fonde. Druhá vec, viete, že sme prijali v prvej fáze záchranu všetkých málotriedok, aj slovenských, aj maďarských; 24 slovenských, 23 maďarských a jednu rusínsku málotriedku,” zhrnul Bugár s tým, že strana prispela aj k tomu, aby boli menšinové školy vyňaté z kvót na počty žiakov.
SaS: Štvrtok je ten deň
Viete, ako sa hovorí: Nemému decku… Nebuďte nemí. Uvidíme sa.
V Rusku je to s dodržiavaním ľudských práv zlé, varuje medzinárodná organizácia. Čo s tým urobí Trump?
Štyridsiaty piaty prezident USA Donald Trump sa v predvolebnej kampani netajil obdivom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Keď bolo jasné, že sa Trump skutočne nasťahuje do Bieleho domu, v Moskve sa oslavovalo. V uliciach ruskej metropoly sa vraj objavili aj ľudia, ktorí spokojne mávali vlajkou Spojených štátov.
Tanya Lokshinová k tomu však poznamenáva, že to ešte nevypovedá veľa o tom, ako sa budú rusko-americké vzťahy vyvíjať v ďalších rokoch. „Nie je jasné, čo bude dynamika vzťahu Trumpa a Putina znamenať pre dodržiavanie ľudských práv v Rusku alebo pre dodržiavanie ľudských práv v zahraničí z ruskej strany. V ostatných rokoch sme v Rusku zaznamenali ohromujúci pokles ochoty dodržiavať základné slobody. Zásahy Kremľa proti občianskej spoločnosti, médiám a internetu sa z nepríjemných zmenili ešte na horšie a je absolútne otrasné, ako vláda aj naďalej posilňuje tlak voči svojim kritikom,“ zhrnula autorka domácu situáciu.
Ostrá kritika Západu by podľa dámy zrejme nemohla zastaviť kremeľskú politiku v oblasti dodržiavania či skôr nedodržiavania ľudských práv, ale mohla by túto politiku aspoň pribrzdiť. Tanya Lokshinová si preto v závere kladie otázku, čo bude ďalej.
Celý článok si môžete v angličtine prečítať TU.
Sulík pre PL: Dúfam, že servilnosť voči mocnostiam skončí
V čom by mohol byť Trumpov najväčší prínos z pohľadu Európy, respektíve Slovenska?
Ako som už viackrát povedal, bolo by to ukončenie vojny v Sýrii, a je jedno, za akých okolností. Chápem, že situácia je tam mimoriadne kritická, no myslím, že Trump k tomu prispeje. Lebo pod jeho vedením sa USA budú menej hrať na svetového policajta a nebudú sa miešať do kadejakých konfliktov. Takže Trump bude mať možnosť „posťahovať“ amerických vojakov zo sveta.
Máte aj nejaký svoj osobný odhad, kedy by k ukončeniu sýrskeho konfliktu mohlo prísť?
Viem si predstaviť, že v budúcom roku by už mohlo dôjsť k významnejším zmenám, no tieto predikcie sú veľmi ťažké, lebo situácia je tam veľmi komplexná, zamotaná a nerozhodujú o tom iba Spojené štáty a Rusko, ale ďalších niekoľko hráčov: Saudská Arábia, Irán a iní. A toto nie je ako tipnúť si, či Briti vystúpia alebo nevystúpia z Únie. Čiže taký môj veľmi, veľmi opatrný odhad je, že do roka by sa to tam mohlo upokojiť. Ale zároveň vravím, že to tak vôbec nemusí byť.
V prezidentskom boji sa určite vyskytli aj oblasti, v ktorých mala navrch Trumpova súperka Hillary Clintonová. V čom sa teda najviac musí Trump do budúcna zlepšiť, v akých oblastiach?
Rozhodne mala Clintonová aj výhody, napríklad politickú skúsenosť. Tú nemá Trump takmer žiadnu, pričom si nemyslím, že je výhodou nemať skúsenosť. Toto bude taký jeho hendikep najbližšie roky.
A keď sa pýtate, na čom by mal zapracovať, tak by si mal nájsť schopných a múdrych radcov, ktorí budú jednak lojálni, a majú s ním aj spoločné videnie sveta. A čo som zatiaľ stihol zachytiť o tých prvých personáliách, tak sa javí, že tomuto on veľmi dobre rozumie. Koniec koncov, toto je vizitka úspešných manažérov, že sa dokážu obklopiť ľuďmi, ktorí sú často schopnejší v určitých oblastiach ako oni sami.
V médiách sa objavili aj scenáre, ktoré prorokujú, že excentrický Trump by mohol byť hrozbou pre svetovú ekonomiku. Je naozaj budúci americký prezident rizikom pre globálnu ekonomiku?
Ja si myslím, že presne naopak. Podľa mňa svetovej ekonomike prospeje, pretože chápe kvalitné hospodárske prostredie ako nástroj na zvyšovanie životnej úrovne všetkých obyvateľov. Samozrejme, môže sa stať, že prasknú nejaké akciové bubliny, nejaké nafúknuté trhy, prípadne nejaké umelo pri živote držané banky, „pôjdu do kytek“.
Veď toto je veľakrát problém nášho sveta, že vznikli kadejaké bubliny, no následne, keď sa tie ceny zreálnia… Čítal som nedávno nejakú správu, že americké voľby zničili hodnotu akcií vo výške 1 bilióna dolárov, čo však nie sú, samozrejme, žiadne zničené hodnoty. Sú to len nové ceny pre jednu a tú istú vec. A možno oveľa triezvejšie ceny.
Čiže podľa určitých indikátorov to môže vyzerať, že ekonomika sa zhoršuje, a rôzni bankári, prípadne investori, nebudú nadšení, ale myslím si, že pokiaľ budú USA robiť rozumnú politiku, čo očakávam skôr od Trumpa než od Clintonovej, tak životná úroveň bude rásť.
Je Trumpovo zvolenie predzvesťou konca štandardných politikov akéhosi „klasického strihu“?
Toto si vôbec nemyslím. Hlavne by sme ale mali definovať, že kto je to štandardný politik, a až potom sa môžeme baviť, či sa končí ich doba. Lebo ja som tiež už 8 rokov v politike a tiež sa snažím dodržiavať nejaké pravidlá, hýbem sa v nejakom štandardizovanom prostredí.
Myslím si však, že sa končí doba prehnanej politickej korektnosti. Veď si len predstavte, že inak zdatný exminister financií Ivan Mikloš tu dokázal pred pár rokmi „zblbnúť“ polovicu národa a vysvetliť, že my musíme do Grécka poslať 2 miliardy eur, lebo geopolitika. Jediný jeho argument bola akási geopolitika. A dúfam, že práve toto sa skončí. Takáto servilnosť voči mocnostiam a prehnaná politická korektnosť. Lebo keď tu niekto háji národné záujmy, tak je hneď nacionalista, a keď človek počúva ostatných ľudí, tak je zase hneď za populistu. Veľmi túžim po tom, aby sa už toto skončilo.
Tomu neuveríte. Vo Švédsku zaviedli genderovú rovnosť pri odpratávaní snehu. Skončilo sa to tak, že celá krajina skolabovala
A za celým problémom vraj okrem iného stála vyhláška o dodržiavaní rovnosti pohlaví pri odpratávaní snehu, ktorú prijalo štokholmské zastupiteľstvo. To totiž prijalo nariadenie, že sa nebude postupovať ako v minulosti, keď sa najprv upratovali ulice, aby mali autá prejazdnú cestu. Tie vraj používajú viac muži, zatiaľ čo ženy chodia väčšinou po chodníkoch. Preto ide údajne o genderovú nevyváženosť.
Predstaviteľ Strany zelených, ktorá vládne spolu so sociálnymi demokratmi, Daniel Hellden však najprv v denníku Expressen tvrdil, že táto politika chaos nezapríčinila. Vraj len napadlo veľa snehu. Švédske médiá mu však pripomenuli, že v minulosti rozprával inak.
Aj samotní obyvatelia mesta poukazovali na to, že sneh sa vzhľadom na nezmyselnú vyhlášku odpratával iným spôsobom. „Bol odstránený z chodníkov, a lebo ho bolo rekordné množstvo v tomto ročnom období, bol jednoducho ,odsunutý‘ na cesty, ktoré sa tak stali neprejazdnými,“ píše server.
Hellden vraj potom pod ťarchou dôkazov priznal, že vyhláška nefungovala. „Otázkou je prečo. Bolo v tom počasie alebo postupy, ktoré sme v meste zaviedli? Je mi ľúto, že sa ľudia nedostali do práce a študenti do škôl,“ uviedol.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
Správa, na ktorú čaká Nemecko i Európa. Trúfne si Merkelová znova kandidovať?
Merkelovej stranícky kolega z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) označil kancelárku, ktorá by sa tak uchádzala o potvrdenie vo funkcii na už štvrté volebné obdobie, za “pilier politickej koncepcie Západu”, ktorý pôsobí ako globálny hráč. “Preto teda bude kandidovať a konať ako zodpovedný líder,” zdôraznil v reakcii na slová moderátora o tom, že je zatiaľ nejasné, či Merkelová bude znova kandidovať.
Aj keď Angela Merkelová, ktorá je pri moci 11 rokov, doteraz svoj zámer kandidovať oficiálne neoznámila, podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA mnohé naznačuje tomu, že Röttgen má pravdu.
Obama na svojej poslednej zahraničnej ceste nešetril kritikou. Schytali to členské štáty NATO a vzal to pekne od podlahy
Dosluhujúci šéf Bieleho domu to povedal na návšteve Grécka počas spoločnej tlačovej konferencie s tamojším premiérom Alexisom Tsiprasom. Čerstvo zvolený Obamov nástupca Donald Trump počas svojej predvolebnej kampane trval na tom, že postoj USA k NATO sa musí prehodnotiť, pripomenula AP. Ponosoval sa tiež na to, že podiel Washingtonu, ktorý v Aliancii platí, nie je spravodlivý.
Obama na brífingu v Grécku zdôraznil, že pevné vzťahy medzi Washingtonom a Aténami na úrovni NATO patria medzi tie najdôležitejšie. Obama obzvlášť pochválil Grécko za jeho finančné príspevky do NATO. Predovšetkým vyzdvihol fakt, že ako jeden z piatich členských štátov NATO sa Grécko zaviazalo vynakladať na obranu najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu. Grécko splnilo toto kritérium aj napriek ťažkým časom, pokračoval Obama. Pokiaľ to zvládne Grécko, mali by to podľa Obamu zvládnuť všetci členovia Aliancie.
Premiér Tsipras zhodnotil, že americká ekonomika si počínala v uplynulých rokoch lepšie než tá európska. Dôvodom bolo podľa Tsiprasa to, že prezident Obama sa rozhodol pre politiku orientovanú na rast zamestnanosti, pričom Európa sa zameriavala na úsporné opatrenia.
I keď sa niektorí Američania môžu od finančnej krízy v roku 2008 ponosovať na nedostatočný ekonomický rast, Tsipras namietal, že Spojené štáty zažili “pôsobivý” rast, zatiaľ čo európske ekonomiky uviazli v “stagnácii”. Grécko podľa predsedu vlády pomaly, ale isto znižuje nezamestnanosť a obnovuje dôveru v národné hospodárstvo.
Na stretnutí s gréckym prezidentom Prokopisom Pavlopoulosom zhodnotil Obama svoju návštevu kolísky demokracie ako veľmi dôležitú. Grécka hlava štátu Obamu v úvode stretnutia uistila, že Spojené štáty majú všetky dôvody na to, aby sa tešili zo silnej a prosperujúce Európy. Doplnil, že Grécko je Európskej únii zaviazané. Grécka metropola Atény je prvou zastávkou na Obamovej poslednej zahraničnej ceste vo funkcii šéfa Bieleho domu.
Roman Bednár: Vladimír a Donald, to je jasné. Ale Donald a Kim? Donald signalizuje zelenú
Odrazu ale sedí v Bielom Dome muž, ktorý dosiaľ nebol politikom a ktorý, a práve to ho vynieslo na vrchol moci, nepatrí k prehnitému, nadutému a skorumpovanému politickému establishmentu USA, bushovsko-clintonovského elitárneho charakteru. A ten nemá najmenší problém hľadať zmierenie s Putinom a či výsmešne kritizovať našu železnú kancelárku Angelu. A práve tak nemal nijaký problém rétoricky vyfackať aj NATO.
Teraz ku Kimovi a Donaldovi. Aj v tomto prípade naladil náš milý Donald, blízky príbuzný Nemcov (hanbím sa veľmi za ministra Steinmeiera, ktorý istý si tým, že Hillary jasne zvíťazí, nazval Donalda kazateľom nenávisti – som zvedavý, ako sa z toho teraz vykrúti), nové tóny.
Povedal – čo príšerne zarazilo NATO, kancelárku i nemeckú lekárku, ministerku obrany Ursulu von der Leyen – vo svojom typickom štýle, citujem:
„Nebudem mať nijaký problém stretnúť sa s Kimom a pri burgeri podebatovať o problémoch, ktoré sa nakopili medzi jeho krajinou a mojou krajinou.“
Prehlásil to dokonca niekoľkokrát. Prvý krát v máji tohto roku v rozhovore s tlačovou agentúrou Reuters a tiež v lete pri jednej svojej volebnej reči v USA štáte Georgia. Tam povedal aj to, že ako prezident by ho prijal aj vo Washingtone. V Amerike bol za to kritizovaný, Severná Kórea sa o ňom vyjadrila pochvalne a označila ho za posla mieru. Média krajiny ho chválili ako múdreho politika, schopného viesť otvorený a rozumný dialóg.
Michael Madden, docent na Korea Institut Johns Hopkins School of International Studies vo Washingtone, povedal, že osobné stretnutie Trumpa a Kima by s istotou znamenalo podstatné zlepšenie vzťahov medzi ich krajinami. A určite by tu mohol zohrať rolu aj bývalý úspešný americký profihráč v basketbale, Dennis Keith Rodman, ktorý je dobrým priateľom severokórejského prezidenta Kima a viackrát ho navštívil, čo mu prinieslo veľa nepríjemností v USA.
Od apríla 2009 sa medzi oboma štátmi nekonali žiadne rozhovory a odvtedy symbolicky povedané medzi nimi rinčia len zbrane a vymieňajú sa vyhrážky. Docent Madden počíta s tým, že nový prezident USA počas prvých sto dní svojej vlády, keď sa vyhlasujú centrálne body jeho politiky, tam zaradí aj rokovania s Kimom.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
László Bukovszky informoval o najdôležitejších krokoch v oblasti práv a postavenia národnostných menšín
K nim nepochybne patrí prijatie Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020 vládou SR v októbri tohto roku. Schválenie akčného plánu je dobrou správou pre národnostné menšiny, keďže ide o prvý materiál, ktorý tak koncepčne, ako aj na úrovni konkrétnych opatrení, vytvára priestor pre prierezovú a širokospektrálnu implementáciu vládnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám.
Úrad splnomocnenca počas prípravy Správy o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 -2016 uskutočnil tiež rozsiahly dotazníkový prieskum povinných subjektov, ktorý bol v porovnaní s prieskumom uskutočneným za roky 2013 – 2014 rozšírený o počet oslovených relevantných subjektov, ako aj o množstvo zmapovaných oblastí a situácií, v ktorých sa za podmienok stanovených zákonom používajú jazyky národnostných menšín. Jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť komplexný a zároveň detailný obraz o aktuálnom stave používania jazykov národnostných menšín na Slovensku. Výsledky získané z prieskumu budú zverejnené po ich dôslednej analýze.
Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie
László Bukovszky informoval aj o Výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu kultúry národnostných menšín na rok 2017, ktorá bude dnešným dňom zverejnená na stránke Úradu vlady SR a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny: www.narodnostnemensiny.gov.sk . O podporu štátu v celkovej výške 4 500 000 Eur sa môžu uchádzať, občianske združenia, nadácie, registrované cirkvi, obce a mestá, rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC alebo obcí a pod.
Oproti minulému roku sa podmienky poskytovania dotácii výrazne nemenili, no v snahe vyjsť v ústrety žiadateľom úrad splnomocnenca mnohé pripomienky a požiadavky zo strany národnostných organizácií a členov výboru do výzvy zapracoval. Tieto prinesú so sebou viacero pozitívnych zmien, ktoré budú pre žiadateľov prínosné najmä v podobe zníženej administratívnej záťaže pre žiadateľov a prijímateľov dotácie. Žiadosti je možné podávať do 16. januára 2017 prostredníctvom elektronického dotačného systému a poštou na adresu úradu vlády.
Nemci otvorili brány. Krajina dnes prijala prvých migrantov. Budú ich však tisíce
Do septembra 2017 by Nemecko malo prijať okolo 27.000 žiadateľov o azyl, aby odbremenilo Grécko i Taliansko, krajiny najviac vystavené migračnému tlaku.
Minister v Úrade spolkovej kancelárky Peter Altmaier už začiatkom októbra počas návštevy talianskej metropoly Rím ubezpečil, že do Nemecka presídli z Talianska mesačne 500 utečencov. Podľa informácií tlačovej agentúry AP je medzi presídlencami 188 občanov Eritrey zo strediska pre migrantov v Castelnuovo di Porto severne od Ríma.
AKTUÁLNE Streľba na letisku v Oklahome. Polícia uzavrela všetky okolité cesty
Polícia streľbu na letisku Will Rogers World Airport, ktorá vypukla dnes popoludní miestneho času, potvrdila najskôr na svojom twitterovom účte, pričom viac podrobností neposkytla.
Šéf mestskej polície v Oklahoma City Paco Balderrama dodal, že dostali hlásenie aj o možnej druhej obeti. Polícia momentálne letisko prehľadáva.
Úrady vyzvali obyvateľov, aby sa vyhli uvedenému letisku, ktoré sa nachádza v juhozápadnej časti Oklahoma City. Polícia tiež uzavrela všetky okolité cesty. Hovorkyňa letiska Karen Carneyová uviedla, že terminály v dôsledku tejto udalosti pozastavili celú svoju prevádzku. Letisko odbaví denne 7000-8000 cestujúcich.
Zdroj: Facebook/ KOCO 5 News
Dúfa generálny tajomník OSN v nemožné? Chce, aby Trump zmenil názor
“Som si istý, že ako prezident Spojených štátov to bude chápať, bude počúvať a prehodnotí svoje výroky z predvolebnej kampane,” povedal Pan, ktorého citovala tlačová agentúra AP.
Trump označil globálne otepľovanie za “falošný poplach” a počas predvolebnej kampane prisľúbil, že “zruší” historickú parížsku klimatickú dohodu prijatú vlani desiatkami štátov. Pan v prejave pred novinármi na svojej poslednej klimatickej konferencii OSN vo funkcii generálneho tajomníka vyhlásil, že si je istý, že novozvolený prezident USA Trump “urobí dobré, múdre rozhodnutie”. “Ja sa chystám o tejto záležitosti ešte viac diskutovať osobne,” dodal.
Klimatická konferencia OSN sa v týchto dňoch koná v marockom Marrákeši. Parížsku dohodu podpísalo viac ako 190 krajín a oficiálne ju schválilo už vyše 100 z nich, vrátane USA a dokonca i na ropu bohatej Saudskej Arábie. Vedci tvrdia, že ropa a ďalšie fosílne palivá sú najväčšími prispievateľmi k otepľovaniu spôsobenému človekom.
Pan označil medzinárodné opatrenia ohľadne klimatických zmien za “nezastaviteľné” a uviedol, že žiadna krajina, “nech je akokoľvek bohatá na prírodné zdroje alebo mocná”, nie je imúnna voči dôsledkom globálneho otepľovania. Trumpovo zvolenie za prezidenta spôsobilo neistotu, či budú USA naďalej hlásiť k Parížskej dohode. Tá vyzýva všetky štáty, aby znížili emisie tzv. skleníkových plynov, a zároveň povzbudzuje bohaté krajiny, aby pomáhali chudobným zvládnuť klimatické zmeny. Marocký kráľ Muhammad VI. apeloval na delegátov na konferencii v Marrákeši, aby premenili svoje záväzky na činy. “V hre je samotná existencia človeka,” varoval kráľ. “Preto je našou spoločnou povinnosťou pracovať ruka v ruke na ochrane ľudstva,” dodal Muhammad VI.
Utečenci na Slovensku: Takto sa im darí po roku
Desiatky asýrskych kresťanov, ktorí našli u nás svoje útočisko, sa už stihli otočiť na podpätku a vrátiť sa do svojej domoviny. Na Slovensku zostalo 68 hostí z Blízkeho východu a z toho 37 je práceschopných. Trvalú prácu si našli zatiaľ len ôsmi. Zvyšok skupiny tvoria napríklad matky, deti či dôchodcovia. Informuje portál Pluska. Dvanásti imigranti si privyrábajú na brigádach a ostatní tvrdia, že si prácu aktívne hľadajú. Záujemcovia o nový džob narazili aj na ďalšiu z bariér – slovenský jazyk.
„Učia sa slovensky najmenej tri hodiny denne a pracujú podľa svojich možností. Pracujú v rôznych profesiách, napr.: kuchári, stolári, čašník, pomocná sila v kuchyni, asistentka v materskej škôlke, predavači, pracovníci v občianskom združení, vyučujúci aramejčiny,“ detailné informácie o utečencoch portálu poskytlo ministerstvo vnútra.
„Všetkým, ktorí prejavili záujem, sa práca priebežne hľadá a je ponúknutá v závislosti od ich úrovne znalosti slovenského jazyka a od primeranosti k ich schopnostiam. Tí, ktorí nepracujú, pokračujú v štúdiu slovenského jazyka, aby mohli vykonávať neskôr svoje profesie,“ informuje rezort vnútra.
Dobehla Sarkozyho minulosť? Nové silné obvinenia, ktoré ho spájajú s mŕtvym diktátorom
Prípad sa vyšetruje od roku 2013, Sarkozy pochybenie odmieta. Podľa agentúry AP francúzsko-libanonský podnikateľ Ziad Takieddine v dnes zverejnenom videorozhovore pre investigatívnu webovú stránku Mediapart uviedol, že Sarkozymu a bývalému šéfovi jeho kancelárie doručil z Líbye kufre s piatimi miliónmi eur v hotovosti. Takieddine odovzdávku popísal veľmi detailne.
Vyšetrovatelia preverujú tvrdenia, že Kaddáfího režim tajne poskytol Sarkozymu na zmienenú kampaň celkovo 50 miliónov eur, čo predstavuje viac než dvojnásobok vtedajšieho zákonom povoleného rozpočtu. Tieto platby by tiež porušovali pravidlá zahraničného financovania a doloženia zdrojov kampane.
Sarkozyho volebný tím na najnovšie obvinenia nereagoval. Sarkozyho čakajú v nedeľňajších primárkach konzervatívni rivali, pričom prieskumy naznačujú, že on a bývalý premiér Alain Juppé majú najväčšie šance na nomináciu strany Republikáni (LR) do budúcoročných volieb. Sarkozyho vo voľbách v roku 2012 porazil súčasný socialistický prezident Francois Hollande.
Sarkozy mal s Kaddáfím zložité vzťahy. Krátko po tom, ako sa stal prezidentom, pozval líbyjského vodcu na štátnu návštevu Francúzska, kde ho privítali s najvyššími poctami. Neskôr však postavil svoju krajinu do čela vojenskej koalície pod velením NATO, ktorá v roku 2011 pomohla Kaddáfího režim zvrhnúť. Sarkozy čelí aj vyšetrovaniu ohľadom nejasností financovania predvolebnej kampane v roku 2012; francúzska legislatíva mu však napriek tomu umožňuje uchádzať sa o post hlavy štátu.
Minister Gajdoš: Musíme občanom ukázať konkrétne kroky, ako chceme čeliť hrozbám a riešiť ich
Lídri európskych rezortov obrany a diplomacie sa venovali aktuálnym témam, ktoré rezonujú v oblasti obrany a bezpečnosti EÚ. Išlo najmä o implementáciu obranno-bezpečnostných iniciatív stanovených v Globálnej stratégii EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, prípravu Akčného plánu európskej obrany, ako aj rozvoj strategickej spolupráce EÚ a NATO. Hovorilo sa tiež o misiách a operáciách pod záštitou Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.
Jednou z hlavných tém, ktoré v Bruseli rezonovali, bol práve Implementačný plán pre obranu a bezpečnosť. Konkrétne úlohy boli definované už na bratislavskom samite. „Vzhľadom k súčasnému nepriaznivému vývoju medzinárodného bezpečnostného prostredia musíme občanom ukázať konkrétne kroky, ako chceme čeliť hrozbám, riešiť ich, a tým zaistiť bezpečnosť Európy,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš. Podľa jeho slov má Slovensko ako predsedajúca krajina Rady EÚ prednostný záujem na tom, aby sa veci pohli ďalej.
Cieľom prijatých záverov je okrem iného identifikovať novú úroveň ambícií Rady, prehĺbenie európskej obrannej spolupráce vrátane finančných mechanizmov.
Na rokovaní bola opätovne vyslovená vôľa prehlbovať spoluprácu medzi Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, čo bolo deklarované aj na samite NATO vo Varšave. Slovensko pritom podporuje užšiu spoluprácu v oblasti hybridných hrozieb, kybernetickej bezpečnosti, či v budovaní odolnosti štátov. Diskutovalo sa tiež o operácii EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori, ktorá je zameraná hlavne na rozkladanie prevádzačských sietí, a tým na výrazné obmedzenie nelegálnej migrácie zo severu Afriky.
Poliaci sú v očakávaní: Začalo sa so skúmaním exhumovaných telesných pozostatkov Kaczynských
Lech Kaczynski s manželkou sú prvými z viac ako 90 obetí katastrofy, ktorých telá exhumovali v rámci nového vyšetrovania okolností, ktoré viedli k tragédii.
Telesné pozostatky ďalších obetí by sa mali exhumovať do konca tohto roka. Predstavitelia súčasnej poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorej lídrom je brat zosnulého exprezidenta Jaroslaw Kaczynski, dúfajú, že exhumácie prinesú poznatky podporujúce ich teóriu o nešpecifikovanom útoku na prezidentské lietadlo.
Výsledky nového vyšetrovania by mali byť známe až v priebehu rádovo mesiacov. Paralelné pôvodné vyšetrovanie tragédie, ktoré prebiehalo v Ruskej federácii i v Poľsku, pritom možnosť útoku vylúčilo. Moskva videla za katastrofou popri nepriaznivom počasí aj pochybenia poľskej posádky, kým Varšava zodpovednosť ruských dispečerov letovej prevádzky na letisku v Smolensku. Otvorený list proti plánovaným exhumáciám podpísalo viac ako 200 pozostalých.
Ruský minister, ktorého chytili s úplatkom, dostal domáce väzenie. Prisľúbil, že bude spolupracovať
Súd zohľadnil pri tom fakt, že sa tento 60-ročný člen ruskej vlády stará o dve maloleté deti a svojich rodičov vyššieho veku, vyplýva z informácií tlačových agentúr Interfax a DPA. Sudcovia však nerozhodli o predbežnom prepustení ministra na slobodu pre obavy z jeho úteku alebo ovplyvňovania svedkov. Uľukajev, ktorý podozrenia odmietol, prisľúbil vyšetrovateľom, že bude spolupracovať.
Ako skôr uviedla pre agentúru TASS hovorkyňa vyšetrovacieho výboru Svetlana Petrenková, Uľukajev údajne 14. novembra prijal dva milióny dolárov za kladné hodnotenie zo strany ministerstva pre hospodársky rozvoj, ktoré umožnilo ropnej spoločnosti Rosnefť “dokončiť dohodu o kúpe 50 percent vládneho podielu” v ropnej firme Bašnefť.
“Trestné konanie bolo otvorené na základe časti 6 článku 290 ruského trestného zákonníka – prijatie úplatku v obzvlášť veľkom množstve,” uviedla hovorkyňa. Dodala, že stíhanie sa začalo po tom, čo Federálna bezpečnostná služba (FSB) dokončila sériu operatívnych aktivít.
Podľa TASS zmienený článok trestného zákonníka predpokladá pokutu vo výške 80- až 100-násobku sumy úplatku, zákaz zastávať isté funkcie alebo vykonávať isté činnosti, ale aj odňatie slobody na osem až 15 rokov s pokutou vo výške 70-násobku sumy úplatku alebo bez pokuty.
Podľa agentúry RIA Novosti vyšetrovací výbor uviedol, že predstavitelia spoločnosti Rosnefť boli donútení k odovzdaniu úplatku a minister bol zadržaný priamo pri jeho preberaní. Nemenovaný zdroj z FSB pre RIA Novosti uviedol, že agenti sledovali Uľukajeva viac ako rok. “Nie je ale jasné, či bol podozrivý od začiatku z toho, z čoho ho teraz obviňujú,” dodal zdroj. Podľa spravodajskej stanice BBC je Uľukajev najvyššie postaveným ruským predstaviteľom, ktorého zadržali od roku 1991 – od neúspešného pokusu o štátny prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze.
OĽaNO-NOVA: Pozvanie k pamätníku 17. novembru 1989
Bratislavčania, viete o tom, že priamo na zastávke Zochova sa nachádza pamätník 17. novembru 1989? Vytvoril ho pred niekoľkými rokmi známy umelec Fero Guldan v spolupráci s našim bývalým poslancom a držiteľom ocenenia Biela Vrana Jankom Mičovským.
Vo štvrtok o 16:00 sa pri ňom udeje táto milá spomienková akcia, ktorú robíme každý rok. Vítaní ste samozrejme aj vy. Odtiaľ sa presunieme do búrlivejšej atmosféry na Námestí SNP.
Viac informácií tu
Spolupráca EÚ a NATO naberá reálne kontúry, hlási minister obrany
“Je tu už záležitosť reálnej spolupráce, ako napríklad v operácii Sea Guardian a Sophia,” priblížil Gajdoš. NATO spustilo minulý týždeň operáciu Sea Guardian, ktorá spočíva v hliadkovaní a boji proti terorizmu, ale tiež v podpore námornej operácie EÚ Sophia.
V rámci operácie Sophia sa Únia snaží bojovať proti prevádzačom v Stredozemnom mori, vysielajúcim lode s migrantmi zo severnej Afriky, najmä z Líbye, do Talianska. Súčasťou tejto operácie je výcvik príslušníkov líbyjských námorných síl a pobrežnej stráže a implementácia embarga OSN na dovoz zbraní do Líbye. “Budeme aktívne participovať aj na tejto operácii z hľadiska pomoci migrantom, a zároveň aj zabránenia obchodu s ľuďmi,” skonštatoval minister Gajdoš.
Vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicu Mogheriniovú, ktorá dvojdňovému zasadnutiu ministrov obrany EÚ predsedala, potešilo, že sa podarilo posunúť vpred pri všetkých troch zložkách globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
V pondelok ministri zahraničných vecí a obrany odobrili implementáciu európskeho plánu pre bezpečnosť a obranu, čo ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý sa zúčastnil na dnešnom ministerskom zasadnutí.
Komisárka EÚ pre vnútorný trh, priemysel a podnikanie Elžbieta Bieňkowská dnes predstavila ministrom obranný akčný plán so zameraním na obranný priemysel a výskum. Európska komisia by ho mala schváliť koncom novembra.
Predmetom rokovaní so Stoltenbergom bola aj spoločná deklarácia NATO a EÚ, ktorá bola prijatá počas júlového summitu Severoatlantickej aliancie vo Varšave. Prerokované boli konkrétne návrhy na spoluprácu oboch organizácii, o ktorých by mali členské štáty rozhodnúť v decembri.
“Odhodlanie EÚ posilniť transatlantické väzby vrátane vzťahu EÚ-NATO je pre nás absolútnou prioritou,” zhrnula po rokovaní ministrov obrany EÚ Mogheriniová. Poďakovala NATO za spustenie operácie Sea Guardian, ktorú považuje za skvelý príklad spolupráce EÚ a Severoatlantickej aliancie. Ministri obrany EÚ dnes okrem iného schválili zvýšenie rozpočtu Európskej obrannej agentúry na 31 miliónov eur.
Stredozemné more ako pohrebisko? Desiatky ľudí zrejme zahynuli pri stroskotaní lode s migrantmi
Posádka ropného tankera, ktorý sa plavil neďaleko miesta nešťastia, vytiahla z mora 15 ľudí. Premiestnili ich na palubu plavidla talianskej pobrežnej stráže, ktoré ich prepraví do mesta Catania na ostrove Sicília.
Neskôr bolo zachránených ďalších 114 migrantov, prichádzajúcich zo západnej Afriky.
Podľa talianskej pobrežnej stráže sú po stroskotaní lode nezvestné ďalšie desiatky ľudí, po ktorých jej plavidlá pátrajú.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zomrelo v tomto roku pri pokuse dostať sa do Európy cez Stredozemné more viac ako 4200 ľudí, teda viac ako v uplynulom roku.
Národná rada: Advent na hrade
Advent na hrade je nová tradícia, ktorá vzniká pod záštitou Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislavčania, ale aj návštevníci hlavného mesta zažijú čaro Vianoc v exteriéri dominanty hlavného mesta.
Živý betlehem, hudobná produkcia, nádherná výzdoba, to je len malá ochutnávka z bohatej ponuky tohto jedinečného podujatia. Predseda Národnej rady SR Andrej Danko začína tak novú tradíciu. „Vo veľkých svetových metropolách okolie hradov a námestí daných miest žije, a to nielen bohatým kultúrnym, ale aj spoločenských životom. Som veľmi rád, že hrad a jeho nádvoria neostanú počas predvianočných dní pusté.“
Návštevníci si budú môcť pochutnať aj na tradičnej medovine, varenom víne, kapustnici a iných dobrotách, ktoré k tomuto zimnému obdobou patria. Advent na hrade otvorí predseda Národnej rady SR Andrej Danko, vedúci Kancelárie Národnej rady SR Daniel Guspan a primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, 27.novembra 2016.
Slávnostné otvorenie bude spojené aj s rozsvietením stromčeka pred Národnou radou SR. Program Adventu na Hrade bude do 18. decembra každý deň, pričom víkendy budú bohaté na kultúrne akcie, zamerané aj na rodiny s deťmi.
Trump je podľa teroristov z Islamského štátu maniak. Džihádisti chcú jeho triumf patrične využiť
Antimoslimská a antimigrantská rétorika, ktorú zvolil Trump v prezidentskej kampani a získal si tým časť voličov, pomôže podľa vyjadrení vedenia IS v Afganistane v tom, aby sa na stranu džihádistov pridalo ešte viac radikálnych moslimov. „Ten chlapík je úplný maniak. Jeho nenávistné slová voči moslimom nám uľahčujú prácu, lebo teraz môžeme naverbovať tisícky (militantov),“ uviedol jeden z vodcov IS v Afganistane Abu Omar Khorasani pre agentúru Reuters.
Trump počas kampane sľuboval aj porážku islamských teroristov. Slová o zákaze vstupu moslimov na územie USA však podľa radikálov iba prispievajú k nenávisti voči Spojeným štátom. Trump chce zakázať vstup radikálnych moslimov z krajín, ktoré majú podľa neho teroristickú minulosť.
„(Trump) Nerozlišuje medzi extrémizmom a umierneným islamom a zároveň prehliada fakt, že jeho extrémizmus podporí na oplátku vznik iného,“ uviedol v stanovisku vplyvný šiítsky klerik Moqtada al-Sadr.
Celý text v angličtine nájdete TU.
Obrovská bieda v USA. Kto stratí priemysel, neuživí ľudí. S Ruskom pokoj, teraz Čína? Ekonómka dopĺňa k Trumpovi, čo nebolo povedané
Donald Trump počas celej kampane zdôrazňoval, že chce zmeniť obchodné vzťahy medzi USA a Čínou. V akej pozícii teraz Amerika a Čína vzájomne sú? Aké horúce je to s odlivom pracovných miest v priemysle do Číny a so zadlžením USA voči Číne? Kto vlastne koho potrebuje viac a ako sa jedna strana môže zaobísť bez toho, čo jej poskytuje strana druhá?
Pre politikov ako Trump je charakteristické, že si vyberú určitý typ konfliktu typický pre súčasnú fázu kapitalizmu a prevedú ho na úroveň konfliktu medzi krajinami, teda: tá zlá Čína nás ničí. V skutočnosti sa Čína jednoducho správa tak, aby v globalizovanom kapitalizme, ktorý si sama rozhodne nevymyslela, prežila a obstála v ňom.
Spojené štáty majú s Čínou dlhodobý deficit obchodnej bilancie, Čína patrí spolu s Japonskom k významným zahraničným americkým veriteľom. Ale, naopak, americké firmy profitujú zo svojho angažmán v Číne, plus nemožno opomenúť, že lacný čínsky tovar umelo pomáha udržiavať kúpnu silu amerických pracujúcich, z ktorých veľká časť je dlhodobo v pasci mzdovej stagnácie.
Americké firmy navyše nepresúvali výrobu len do Číny, ale aj do ďalších miest, počínajúc Mexikom a končiac ďalšími krajinami juhovýchodnej Ázie. Je to jeden z prejavov globalizácie, a ako sa teraz zreteľne ukazuje, prínosy z takejto aktivity sú extrémne koncentrované pri vrchnom 1 %, zatiaľ čo ostatní žijú v stále väčšej neistote a sú závislí od potravinových poukážok.
V Spojených štátoch v poslednom čase pozorujeme iný trend, a to je návrat amerických firiem do USA. Lenže to nie je z patriotických dôvodov, ale jednoducho preto, že prechádzajú na plne automatizovanú výrobu, v prípade ktorej už lacná pracovná sila v Číne či Kambodži prestáva hrať rolu. Obidve strany, Čína aj USA, si za tie roky vytvorili taký kvázi paraziticko-symbiotický stav, ktorý do značnej miery vytváral os globalizácie, a Brzezinski dokonca odporúčal, aby sa pre USA hlavným formátom stala tzv. G2.
Súčasná vzájomná závislosť sa, samozrejme, môže začať zoslabovať: v takom prípade sa dá očakávať posilňovanie čínskych štruktúr, ako je Ázijská investičná a infraštruktúrna banka, či rozvoj Hodvábnej cesty a väčšia orientácia na domáci dopyt z čínskej strany – všetko sa už deje. Spojené štáty mali zatiaľ politiku zadržiavania Číny, t. j. vytváranie nestability v čínskom okolí plus „obkľúčenie“ Číny členskými štátmi Transpacifickej dohody, ktorá ale zrejme nebude realizovaná. A navyše sa im vymkli z rúk Filipíny… Oslabovanie vzťahov s Čínou by mohli ďalej posilniť čínske ašpirácie smerom k Rusku a k projektu Hodvábnej cesty.
O čo vlastne Trumpovi ide? O obmedzenie importu do Číny, o zmenu nastavenia obchodných dohôd? O zrušenie dohody TPP? Pokiaľ ide o Čínu, ako by tieto reštrikcie vôbec mohol presadiť? Sú tu nejaké pravidlá a Čína by určite odpovedala. Je vôbec predstaviteľná obchodná vojna medzi USA a Čínou a vplyv, ktorý by mala?
Trumpovi ide o America First, t. j. o nastavenie takého stavu, keď Spojené štáty budú profitovať zo svetovej ekonomiky. Pričom sa opomína, že globalizácia je viac-menej americký projekt, ale ako sa ukázalo, s bumerangovým efektom pretekov ku dnu pre bežných Američanov. Trump bezpochyby môže odmietnuť dohody typu TPP či renegociovať NAFTA (Severoamerická zóna voľného obchodu), čo len tak mimochodom chcel už Barack Obama. Ale nejako k tomu nedošlo a namiesto toho sa pustil do vyjednávania dohody Transpacifickej a Transatlantickej. Tieto dohody zrejme nebudú realizované. USA sú členmi WTO, takže sa zatiaľ budú snažiť ukázať, že Čína manipuluje svoju menu, čo je pravda len čiastočne, a navyše, na čo iné je také kvantitatívne uvoľňovanie ako na oslabenie meny? Nemci by o eure mohli rozprávať…
Ťažko povedať, či by došlo aj na obchodné vojny, ale môže to urýchliť proces deglobalizácie, ktorý už zrejme po roku 2008 prebieha. Minimálne dynamika medzinárodného obchodu slabne, čo ale môže mať aj uvedené technologické dôvody. Prečo vyrábať na troch kontinentoch, keď prejdem na automatizáciu a môžem všetko vyrobiť doma, avšak budem na tom potrebovať len zlomok pracovníkov.
Do akej miery vlastne nielen Čína, ale aj iné ázijské štáty či Mexiko, stoja za tou bolesťou, ktorá vohnala Trumpovi do náručia mnoho schudobnených amerických voličov z trpiacich priemyselných oblastí? Sú v problémoch skutočne pre presúvanie priemyselných pracovných miest do zahraničia? Je vôbec férové podporovať nádej, že zase budú mať poriadnu prácu, v situácii, keď robotizácia priemyslu vyžaduje menej a menej ľudských rúk? Čo tým ľuďom vlastne Trump bude môcť reálne splniť, aj keď dajme tomu zavedie ochranárske opatrenia?
Ako som už uviedla, tá hlavná vina nie je na Mexiku, ale jednoducho na povahe neoliberálnej globalizácie, ktorá preteky ku dnu naštartovala. Problém je v tom, že na jednej strane bývalé americké elity presadzovali voľný obchod hlava-nehlava a vôbec nebrali do úvahy, že voľný obchod jednoducho automaticky nevytvára pracovné miesta, ba čo viac, že ich môže veľkolepo ničiť. Pretože to je ona „špecializácia a efektivita“, ktorú voľný obchod prináša. Na Detroit a ďalšie miesta sa jednoducho politici vykašľali a tu sú potom tie dôsledky. Ak krajina stratí priemyselnú chrbticu, t. j. prejde ako USA masívne dezindustrializáciou, potom hrozí, že sa rozloží na služby s vysokou pridanou hodnotou (napríklad finančné služby) a na atypickú prácu, rôzne atypické pracovné úväzky a dohody o vykonaní práce, z ktorých sa nedá uživiť. Keď chýba chrbtica, začne sa to rozbiehať, čo sa odrazí, samozrejme, aj na nerovnosti. USA majú navyše veľmi slabý sociálny systém, takže nie div, že hnev občanov sa nakoniec prejavil.
Návrat priemyslu do USA je teda požiadavka reflektujúca spoľahlivý hnev amerických pracovníkov, ale ťažko prinesie efekt, ktorý si od neho Trump sľubuje, a to práve v kontexte nástupu automatizácie, ktorá je v USA ako v najvyspelejšej krajine, samozrejme, rapídna. Je to taký pokus o návrat do 70. rokov minulého storočia vrátane tých úvah konkurovať si nízkymi daňami. Ale ono sa nejde vrátiť o dekády späť.
Čisto teoreticky: povedzme, že Číne by sa Trumpova línia nepáčila a protestovala by. Čo keby nová vláda USA začala pôsobiť na Čínu vojenským tlakom? Zvyšovaním vojenskej prítomnosti v Tichomorí a priamom okolí, umiestňovaním základní v okolitých štátoch, štvaním susedov proti Číne… Skrátka začala by Číne robiť to, čo Obamova administratíva robila voči Rusku. Fungoval by na Čínu taký tlak? Ublížilo by Číňanom, keby museli sypať viac peňazí do armády? Vynútil by si Trump tak od Číny poslušnosť?
To už sa ale deje teraz! Tlak v Tichomorí predsa už dlhšie prebieha, len teraz hru začali kaziť Filipíny. A spolu s tým aj Čína navyšuje svoj vojenský rozpočet. To je hra s ohňom, len by sa ohnisko prelialo napríklad z Ruska do Číny. Predstava, že by si Trump vynútil poslušnosť od Číny, je úplne mimo realitu, ale je možné, že niektorí blázni tak od republikánov, ako aj demokratov takto uvažujú a že je im bližšia vojenská konfrontácia než diplomatické riešenie sporov.
Vôbec, ak hovoríme o zavádzaní ochranárskych opatrení v USA… To znie ako zo sci-fi filmu. Posledné desiatky rokov vládlo presvedčenie, že globalizácia všetkým prospieva a úplne najviac Amerike. Budú obchodné bariéry a vysoké colné tarify prostriedkom, ako sa brániť konkurencii lacnejšej pracovnej sily? A môže to vlastne dlhodobo fungovať? Jedna vec je lokalizácia ekonomiky, druhá vec je ale už spomínaná nepotrebnosť ľudských rúk…
Zavádzanie protekcionistických opatrení je vskutku trošku snahou otočiť koleso času späť, ja tomu veľmi dobre rozumiem, pretože riziká úplne voľného obchodu (ale hlavne voľného pohybu kapitálu) sú už dobre známe. Lokalizáciu si skôr vynútia technologické zmeny od automatizácie po rozvoj 3D tlače, ale aj tak je veľmi pravdepodobné, že bude musieť dôjsť k razantnej zmene fungovania trhu práce a odmeňovania, t. j. aj redefinovať, čo vlastne práca je (pretože práca a zamestnanie nie je to isté a stále intenzívnejšie sa to prejavuje). Lenže tento štýl progresívnych politík by som čakala u Sandersa, ale nie u Trumpa. Ten mi skutočne príde okúzlený 80. rokmi, politikou znižovania daní.
Ako sa vlastne žije tým obyčajným Američanom, napr. z Pensylvánie či Ohia alebo i odinakiaľ? Jan Keller popísal ich situáciu tak, že síce majú prácu, ale tá práca napr. v McDonalde im generuje 1/3 toho, čo predtým zarábali napríklad v automobilke. Ako je to s tou prácou, s pracovnými úväzkami, s pracujúcou chudobou, s potravinovými poukážkami? Milovníci USA tvrdia, že je tam päťpercentná nezamestnanosť, takže sa vlastne nič nedeje…
Nežije sa im dobre, a preto tiež hlasovali za Trumpa a Sanders oslovil také obrovské množstvo mladých voličov. Spojené štáty dlhodobo trpia atypickou prácou, vysokým počtom nedobrovoľných čiastočných úväzkov či vyčlenením z trhu práce, čo potom koriguje tú na prvý pohľad optimistickú mieru nezamestnanosti. Tá už dnes, vo svete pracujúcej chudoby, vypovedá čoraz menej o tom, ako sa ľuďom naozaj žije. Tie časy, keď sa z práce muselo dať uživiť, už sú preč.
Dobre je to vidieť na klesajúcej miere participácie na trhu práce v USA, stále viac ľudí je mimo, a to aj mimo štatistiku. Asi 44 miliónov Američanov poberá potravinové poukážky. Dôležitá je aj vysoká nerovnosť, veľmi vysoká aj na tradične menej sociálne orientované USA, a tiež to, že ľuďom dochádza, že ten koncept selfmademana, teda ona sociálna mobilita, je jednoducho len mýtus a že je podstatne väčšia šanca, že ak sa v USA narodíte ako chudobný, zostanete chudobný.
Hovoriť, že sa nič nedeje, môže len ten, kto skutočne skalopevne verí establishmentu. Keby to tak bolo, tak ľudia ako Trump nikdy nemôžu uspieť.
Trump naznačil, že podporí obrovské stavebné investície v oblasti infraštruktúry. Bude fungovať hranie sa na druhého F. D. Roosevelta? Kde sa na to vezmú peniaze? Môže FED tlačiť ďalšie doláre? A, mimochodom, keď sa vrátime k tej zamestnanosti, niektorí experti tvrdia, že prácu v USA vlastne teda všetci majú, takže tie mosty, letiská a cesty nebude mať kto stavať. Okrem imigrantov, ktorých DJT nechce… Alebo také projekty spoločne s navráteným priemyslom dajú Američanom lepšie pracovné miesta, ako v tom Wall Marte alebo v „Mekáči“?
Veľké investície sľubovala aj Hillary Clintonová, pričom ani u nej nebolo celkom jasné, ako chce takýto projekt financovať (aj keď sa uvádzali napr. vyššie dane pre najbohatšie skupiny). O tom, že USA zúfalo potrebujú modernizovať zlyhávajúcu infraštruktúru, už skoro nikto nepochybuje a bezpochyby by takúto prácu ocenili mnohí tí s atypickými úväzkami, ktorí dnes pracujú 70 hodín týždenne a nemôžu sa z toho uživiť. Takéto projekty by mohli byť významným impulzom pre americkú ekonomiku i spoločnosť.
Čo dohoda TTIP, je s nástupom Trumpa už navždy na bode mrazu? Môžeme sa, naopak, dočkať toho, že protekcionistické opatrenia zameria Trump aj na Európu, čiže na nás?
Trump kriticky spomínal hlavne dohodu NAFTA a potom TPP, teda Transpacifickú. TTIP nie je v tejto fáze vyjednávania, takže nebola uvádzaná. Ak by sa Trump držal svojej línie odmietania tohto typu dohôd ako nevýhodných pre USA, tak TTIP tiež musí odmietnuť. Samozrejme, môže trebárs vnímať EÚ ako partnera iného typu než krajiny Pacifiku. To zatiaľ nevieme.
Posledná otázka sa týka faktora Wall Street. Je americký finančný systém stabilný alebo sa zase prifukuje nejaká bublina? Trump chce uvoľniť jeho regulácie, nebude z toho problém? A, mimochodom, budú mať tak Wall Street, ako aj dolár aj naďalej takú dôveru svetových investorov? Čo môže Trump urobiť pre to, aby sa ani nepriblížil jeho zosypaniu, čo by bola katastrofa?
Finančný systém vzhľadom na politiku kvantitatívneho uvoľňovania v mnohých krajinách záporných úrokových sadzieb, nehovoriac o nedostatočnej regulácii kapitálových tokov, ťažko môže byť stabilný. Trump sa hlási k deregulácii (to je zase také déja vu Reagana), ale neviem, ako by sa napr. vo finančnom sektore prejavila. Zatiaľ veľa hovoril o energetike. Dôvera v americký dolár je však pre americkú ekonomiku kľúčová, ale môže byť významnejšie ohrozená až vtedy, keď sa objaví dostatočne zaujímavá náhrada, ak teda neuvažujeme priamo o tom, že dôjde ku kolapsu, resp. obmedzeniu finančne kapitálových operácií, čo sa iste stať môže. Trump môže navýšiť už teraz značnú dynamiku systému a možno aj nechtiac otvoriť nové cesty vývoja.
Mária Ritomská: Výročie 17. novembra
Z dvoch medzinárodných konferencií, ktoré som organizovala v parlamente v minulom volebnom období, vzniklo poučenie: Prejavy násilia v zamestnaní sú vo svojej podstate takmer v každej krajine rovnaké, líšia sa len jazykom a niekedy tradičnými formami hierarchie. Legislatívne kroky požadované proti mobbingu sú v každom štáte Európskej únie rovnaké. Psychické násilie a tzv. vzťahová patológia vo firmách i v spoločnosti (mobbing, bossing, bullying) majú s ekonomickým násilím a šikanou (krádeže, korupcia, defraudácia) spoločné oveľa viac než je oficiálna prezentácia systému ochotná pripustiť.
Všetky poznatky z medzinárodných stretnutí a konferencií som chcela predniesť aj v politickom hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ale poslanci OĽaNO moje opakované ponuky odmietli. Očakávala som viac ústretovosti od hnutia, ktorému spočiatku fandilo veľa fanúšikov. Tiež som očakávala podporu v parlamentných výboroch, kde som chcela, aby sa venovali problematike násilia na pracoviskách, ale aj tam ma odmietli. Nemali záujem o občanov.
Aj v tomto volebnom období je Slovensko hlboko premorené pliagou pasívneho otroctva. Všetci tí, čo odmietajú aktívnu podporu etického a morálneho pracovného prostredia, tí všetci sú otroci. Mobbéri sú otrokmi zla. Či o tom vedia, alebo nevedia. To vieme podľa toho, že im stav, aký je, vyhovuje. Fenomén akčnej agresivity preniká z televíznej kultúry na pracoviská. Mnohí bossovia a mobbéri sa realizujú patologickou formou iba na pracovisku. Patologická kultúra má za následok patologické vzťahy. Zlá kultúra práce sa prejavuje mobbingovým syndrómom.
Aj na Slovensku občania hľadajú pomoc pred vytláčaním z pracoviska. Skúmali sme 4 roky, ako sa občania správajú, ak nájdu niekoho, kto im chce pomôcť. Dlhé hodiny rozhovorov, pri ktorých som počúvala problémy utláčaných zamestnancov alebo priamo nezamestnaných. Potrebovali všetku tú bezprávnosť osobne prežitú vypovedať niekomu. Postupne sa stávali náplňou práce psychológov, psychiatrov. Postupne sme zistili, že tento problém je v celej našej spoločnosti ďaleko hlbší než sa zdá na prvý pohľad. Prečo? Lebo ho stále nechceme vidieť a nechceme pomenovať. Vyskytuje sa všade bez ohľadu na elitné vzdelanie, každý zamestnanec môže byť otrokom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ má možnosť vyžadovať prácu nad čas bez honorovania, môže prepustiť otca rodiny bez udania dôvodu, môže zobrať príplatky, môže nedať odmeny, môže zobrať zamestnancovi všetko, čo je v súčasnosti cenené a čo je dôležité pre život. A hlavne môže zobrať prácu. Náš výskum priniesol definíciu súčasného otrokárstva.
Ďalšou etapou výskumu bolo podanie žalobných návrhov v mene našich týraných zamestnancov. Spolu s nimi sme skúmali cestu za spravodlivosťou. Začali sme robiť monitoring, dokumentovať práva zamestnancov, občanov, resp. voličov: prípad lekárky z Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre, učiteliek z Materskej škôlky z Petržalky, udržbára z Domova sociálnej starostlivosti v Petržalke, učiteľky zo Základnej školy Chminianske Jakubovany, inžiniera zo Stavebného bytového družstva v Žiline, odborového predáka zo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., Bratislava, inžinierky z Ministerstva spravodlivosti SR, inžinierky z Úradu zahraničných Slovákov, učiteľky z Gymnázia Janka Kráľa, Zlaté Moravce, zdravotnej sestry z Národného onkologického ústavu Bratislava, štátnej zamestnankyne z Úradu práce Dolný Kubín, zamestnancov z Ústavu pamäti národa, štátnej zamestnankyne z Úradu práce Nové Mesto nad Váhom, štátnej zamestnankyne zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva, štátneho zamestnanca z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, vychovávateľa z Reedukačného centra Vráble, štátnych zamestnancov z Inšpektorátov práce, riaditeľky z Centra sociálnej starostlivosti Budmerice, vychovávateľky z Centra voľného času Pezinok, zdravotnej sestry z Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Jedna pani docentka, naša zosnulá spolupracovníčka, bola doslova vymobbovaná zo sveta. Ako psychologička bola presvedčená, že to zvládne, ale zradilo ju telo, zomrela na rakovinu.
Všetci títo zamestnanci túžili vrátiť sa späť k svojej práci. Ale na súde postupne zistili, že táto cesta nebude rýchla. Aj tu je sudca, ktorý sa stal doménou úspechu či neúspechu vyhratého či prehratého sporu. Výskum pokračoval a obetí túžiacich po svojej práci pribúdalo. Kto je víťaz, ak poškodený zostane na pracovisku, ale musí užívať lieky na krvný tlak, na srdce, na cukrovku, na spanie, na celodenné upokojovanie nervov?
V našom výskume sa postupne premietla celá špirála sociálnej tragédie. Spoločnosť doposiaľ nemá právne vedomie o ľudských právach. Obeť psychoteroru nie je chránená nikým a ničím. Obete končia v invalidite, alebo užívajú nejaké drogy – alkohol, marihuanu, ťažké drogy a psychiatrické lieky vrátane. Mnohé obete si ukončia pozemské utrpenie. Kto je vinný? Sociopat, ktorý svoju obeť utýral? Určite nie. Zodpovedný je štát, ktorý tento stav ignoruje.Keby štát mal zodpovedné osobnosti v čele svojich rezortov, mali by sme zodpovedajúce zákony a tyrani by sa nemohli uplatňovať ani v súkromnom rezorte, nie to ešte v štátnom sektore!
Celosvetová globalizácia s nadnárodnou centralizáciou organizácie práce so sebou prináša nezamestnanosť, a pre niektoré vekové skupiny je to definitíva – po 50. roku života sa už nezamestnajú. Poškodení občania zostávajú na pracoviskách napriek kritickej vzťahovej situácii, dokonca sa súdia so zamestnávateľom, ale všetko je márnosť. Vyhráva zlo – zatiaľ skoro stále. Na našich pracoviskách zatiaľ neexistuje ani pomoc, ani poradenstvo, a vláda túto oblasť ignoruje napriek mojim štyri roky trvajúcim apeláciám, napriek mediálnym výzvam.
Inštitút ochrany ústavných práv prináša výsledky výskumu, dokonca sme zaregistrovali aj firmy, ktoré si zarábajú vyučovaním sebaobrany proti mobbingu, ale varujeme pred vierou v takéto postupy. Je to nezodpovedná zárobková činnosť.
NAKA sa zamerala na Kollára. Dôvodom sú kšefty so štátom
Vyšetrovatelia NAKA v Banskej Bystrici riešia podľa denníka podozrenie z trestného činu. Vyšetrujú predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, podozrivý je aj bývalý spolumajiteľ Fun rádia Peter Struhár a bývalý riaditeľ Slovenského rozvojového fondu, dnes už nebohý Oskar Soták. Podozriví sú z “porušovania pravidiel pri správe cudzieho majetku”.
Podľa uznesenia policajti skúmajú udalosti z roku 2009, keď na jednej strane štátny fond odkúpil od Kollára a Struhára približne štvrtinu Fun rádia a na druhej strane Kollár a Struhár získali od rádia peniaze na svoje ďalšie investície, napríklad do lyžiarskych stredísk.
Denník N pripomína, že štát v roku 2009 vložil do Fun rádia 2,6 milióna eur, za tie dostal 26 percent akcií média. Štátom vytvorený fond tento rok predal akcie naspäť a od Kollára za ne dostal 800.000 eur. Firma podľa denníka za celý čas nevyplácala dividendy, strata štátu na investícii tak bola 1,8 milióna eur.
Elitní policajti majú podľa denníka skúmať, či Kollár a Struhár rádio tunelovali, a poškodili tak aj štát, alebo štát prerobil na akciách Fun rádia vďaka iným okolnostiam a Kollár a Struhár sú v tom nevinne.
Polícia o detailoch vyšetrovania hovoriť nechce. Kollár o vyšetrovaní vie a považuje ho za účelové. “Od roku 2009 ubehlo sedem rokov. Za sedem rokov nikto nehlásil stratu či škodu. A zrazu niekto ide konať v roku 2016? Prečo? Lebo som v politike?” uviedol pre Denník N Kollár a ukázal dokumenty týkajúce sa transakcie. Kollár tiež hovorí, že cena 2,6 milióna eur za 26 percent akcií fondu bola legitímna, odkazuje na znalecké posudky.
Polícia v uznesení podľa denníka spochybňuje práve posudky. Zúčastneným vyčíta, že základné imanie Fun media group “účelovo nadhodnotili nepeňažným vkladom v podobe 49,3-percentného podielu akcií spoločnosti Patriol v hodnote 7,4 milióna eur”. Denník uvádza, že Fond podľa uznesenia poskytol peniaze “v rozpore s podmienkami poskytovania investícií”. Podiel Kollára a Struhára bol podľa polície “vysoko nadhodnotený”.
Šéf slovenských tajných odpovedal na otázky poslancov. Bezpečnostné záujmy Slovenska vraj nie sú ohrozené
“Riaditeľ SIS Anton Šafárik zodpovedal otázky poslancov. Všetci prítomní poslanci zobrali správu na vedomie,” povedal Grendel. Podľa jeho slov sú ešte niektoré otázky otvorené a Šafárik odpovede pripraví na ďalší riadny výbor. Konkrétnejší Grendel byť nechcel, keďže je viazaný mlčanlivosťou.
“Dozvedeli sme sa mnoho informácii, myslím si, že nám bolo dostatočne vysvetlené, či je alebo nie je niečo ohrozené. Myslím si, že riziko ohrozenia bezpečnosti neprevyšuje riziko ako v iných krajinách,” povedal člen výboru Juraj Droba (SaS). Na otázku, či je v poriadku, že SIS aj 20 rokov po únose Michala Kováča ml. používa tie isté organizácie, ktoré boli zapletené do tejto kauzy, odvetil, že sa tomu nedá v niektorých prípadoch vyhnúť. “Treba meniť aj legislatívu,” uzavrel Droba.
Poslanec Ján Marosz (OĽaNO-NOVA) je presvedčený, že novinári odviedli odhalením nehnuteľností a organizácií záslužnú prácu. “Je mi trochu smutno, že predstavitelia tajnej služby majú tendenciu skôr ísť proti novinárom. To ma mrzí. Mali by sme ísť po tom, čo bolo zverejnené a nie po tých, ktorí nám tieto informácie prinášajú. Toto mi pripadá ako návrat do smutných 90. rokov,” povedal Marosz, ktorého odpovede Šafárika uspokojili na 60 percent. Samotný šéf SIS sa pred novinármi vyjadriť nechcel a odkázal ich na Grendela.
Denník SME nedávno na základe voľne dostupných informácií našiel najmenej sedem rozpočtových organizácií a 22 nehnuteľností, ktoré sú blízke SIS. Denník ešte v januári adresoval vtedajšiemu riaditeľovi služby Jánovi Valkovi (nominant Smeru-SD) list, ktorý obsahoval zistené informácie vrátane presných adries nájdených nehnuteľností.
“Jedným zo základných princípov fungovania spravodajských služieb je ich práca utajovaným spôsobom, čo znamená, že spravodajské služby utajujú informácie, ktoré získajú spravodajskou činnosťou, metódy svojej práce, identitu príslušníkov a spolupracovníkov, využívané technické prostriedky vrátane objektov, ktoré využívajú na svoju činnosť,” odpovedal denníku SME hovorca SIS Branislav Zvara.
Podľa jeho slov “akákoľvek odpoveď na vaše otázky týkajúce sa využívania objektov na činnosť spravodajskej služby by bola zo strany spravodajskej služby jednoznačným porušením zákonných povinností pri ochrane utajovaných skutočností, a preto nerozumieme, čo ste položením týchto otázok sledovali”.
VZDOR-SP: Budú nás odnášať z práce rovno do rakvy?
Dnešní 30tnici by mali do dôchodku odchádzať vo veku skoro 67 rokov. Je to vraj preto, lebo slovenská populácia starne a ľudia sa dožívajú vyššieho veku a na dôchodcov nebude mať kto robiť.Odmietame tieto klamstvá, demagógiu a protiľudovosť súčasného systému. Kapitalistický politický systém, ktorý sa ujal moci v roku 89 cielene likviduje všetky sociálne práva, hodnoty a realizuje tvrdú protiľudovú politiku vo všetkých oblastiach spoločenského života. Celý politický systém, ktorý tu máme už 27 rokov je nehumánny, no to, čo je najviac zákerné a hyenistické, je neustále zvyšovanie hranice odchodu do dôchodku. Systém zámerne zamieňa príčinu s dôsledkom a predkladá „riešenia“ ktoré ešte viac utláčajú bežných pracujúcich. Už roky nám tvrdia, že populácia starne a do dôchodkového veku prichádzajú silné povojnové ročníky. Otázka tiež je, kto bude ochotní zamestnávať ľudí po 60-tke pri terajšej vysokej nezamestnanosti, keď už dnes mnohí analytici tvrdia, že vďaka digitálnej revolúcii a automatizácii príde v Európe do niekoľkých rokov o prácu pár miliónov ľudí. Niektorí analytici dokonca tvrdia, že vďaka tejto revolúcii, bude mať stále zamestnanie len okolo 40-50% Európanov a k tomu musíme pripočítať tlak miliónov migrantov z rozvojových krajín, pre ktorých vďaka kapitalizmu nebude práca v ich domovských štátoch a ktorí budú hľadať prácu v Európe…
Čo v tejto súvislosti teda stojí za povšimnutie a režim to nepriamo priznal, že najmä začiatok 50tych rokov, ktoré sú všade vykresľované iba v najčernejších farbách boli životné podmienky ľudí také dobré, že sa rodili silné populačné ročníky a naopak dnešná, vraj demokracia po roku 89 spôsobila výrazný pokles populačnej krivky.
To kedy pôjdete do dôchodku si môžete vyrátať tu
Teda ak hovoríme o silných populačných ročníkoch z 50tych rokov, tak by bolo potrebné, aby prorežimná propaganda povedala aj druhú polovicu pravdy. Teda tak ako sme už spomenuli, po roku 89 výrazne poklesla pôrodnosť a preto prichádza populačne veľmi slabá generácia. Čo sa samozrejme nestalo iba náhodou, ale je to dôsledok zlých podmienok na založenie si rodiny. Všetci veľmi dobre vieme, že ak sa chce dnes mladá rodina osamostatniť a postaviť sa na vlastné nohy ide to veľmi ťažko a väčšinou za cenu celoživotného zadlženia sa a celoživotného strachu z toho, že príde exekútor a zoberie človeku strechu nad hlavou, ak sa náhodou prepadne medzi nezamestnaných a nebude schopný splácať hypotéku.
Takže na jednej strane režim prestal stavať cenovo dostupné byty pre každého, nedokáže resp. nechce zabezpečiť plnú zamestnanosť a ďalšie sociálne práva, ktoré boli pred rokom 89 samozrejmosťou a následne keď súhrn týchto skutočností spôsobuje pokles pôrodnosti, spoločnosť dostáva ďalšiu ranu. Ranu v podobe neustáleho zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Lebo vraj nemá na dôchodky dnešných dôchodcov kto robiť. To že dnešní dôchodcovia, celý život poctivo odpracovali tento režim vôbec nezaujíma. A je jedno, či sú pri moci modrí, alebo oranžoví poplatní politici. Tomuto systému by najviac vyhovovalo, aby sa vek odchodu do dôchodku dostal na takú úroveň, aby človek po dovŕšení tohto veku ani neodchádzal z posledného zamestnania do Sociálnej poisťovne podať si žiadosť o dôchodok, ale išiel si hneď ľahnúť do truhly.
Odmietame takúto politiku a takýto prístup k ľudom, čo celý život tvorili hodnoty a v čase, keď dosiahnu jeseň svojho života, sa stavajú pre systém iba nepotrebnou príťažou, ktorej sa treba čím skôr zbaviť. Drahé lieky a nízke dôchodky sú iba zámernou kombináciu ktorá smeruje k tomu, aby sa spoločnosť starých, chorých a chudobných ľudí zbavovala.
Odmietame takúto protiľudovú politiku. Žiadame okamžité zastavenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Pretože zvyšovanie veku odchodu do dôchodku považujeme za nehumánne a protiľudové. Z tohto dôvodu žiadame , aby bol vek odchodu do starobného dôchodku vrátený na úroveň spred „dôchodkovej reformy“. Teda aby muži a ženy chodili do dôchodku pri dovŕšení veku do 60 rokov.
Odmietame akékoľvek výhovorky, že je to nemožné a nedá sa to. Pretože všetci ktorí majú aspoň 30 rokov(a viac) veľmi dobre vedia, že do roku 89 sa to dalo. A pred rokom 89 nikoho ani zo žartu nenapadlo, aby vek odchodu do dôchodku zvyšoval čo i len o jeden deň.
Ak to dokázal socializmus, mal by to dokázať aj tento režim, pretože všade sa hrdo pýši , že je lepší ako ten do roku 89. Je teda čas aby to v praxi po 27 rokoch aj začal dokazovať.
Vzdor- strana práce, je pripravená podporiť akékoľvek aktivity ktoré prinútia tento systém vrátiť vek odchodu do dôchodku na úroveň spred „reformy“ . V prípade, že takéto aktivity spoločnosti nebudú prebiehať, naša strana rozbehne vlastné aktivity a iniciatívy k dosiahnutiu toho cieľa.
Vyzývame najmä pracujúcich, ktorých sa táto téma bude v najbližších rokoch týkať, ale aj tých, ktorých sa táto téma bude týkať až o niekoľko desaťročí k aktívnemu zápasu za svoje práva. Pretože iba tak si ich môžeme vydobyť.
Vzdor – strana práce
Matovič sa do údajného kupovania rómskych hlasov poriadne zahryzol. Toto by podľa neho mala urobiť NAKA
Matovič, aj bývalý vládny splnomocnenec pre rómske menšiny Peter Pollák, dnes dopoludnia vypovedali na NAKA. “Na otázku vyšetrovateľky, či poznám ďalších svedkov, som povedal, že tých svedkov je 395 (toľko preferenčných hlasov získal v Lomničke Kubánek, pozn. TASR) a sú koncentrovaní v rómskej obci. Sú nezamestnaní a majú celý deň čas vypovedať. Nech si zriadia dočasnú pobočku NAKA v obci Lomnička a nech prípad vyšetrujú. Môžu osloviť obecný úrad a požiadať o zoznam voličov, ktorí boli voliť,” načrtol Matovič spôsob, ako získať v prípade ďalších svedkov.
Ak toto polícia urobí, môže sa Gašpar podľa Matoviča postaviť pred mikrofón a hovoriť, že urobil všetko pre to, aby bol tento volebný podvod vyšetrený. Matovič tiež pripomenul, že keď sa Peter Chudík stal prvý raz šéfom prešovského VÚC, vyhral len o 242 hlasov. “To je len polovica toho, čo získal v Lomničke a v Rakúsoch. Možno odvtedy si zapamätal, že každý hlas rozhoduje a takto sa chcel poistiť,” podotkol.
Záver pondelkovej (14. 11.) tlačovky Gašpara označil Matovič za typicky slovenský. “Skutok sa nestal. Policajný prezident v tomto jednoznačnom podvode povie, že skutok sa nestal a chce od nás, aby sme tomu všetci uverili, lebo to hovorí v uniforme. Pýtam sa Gašpara, prečo polícia vypočula iba piatich ľudí z tých 395 páchateľov? Prečo Gašpar nekoná aspoň štandardne, že by prišiel do dediny a snažil sa získať čo najviac svedkov? Prečo polícia oslovila len ľudí z reportáže RTVS? Prečo agilne nejde a nepátra?” pýtal sa šéf OĽaNO-NOVA.
Vypočuli 13 svedkov
Gašpar v pondelok povedal, že polícia dôsledne vyšetrila prípad volebnej korupcie v obci Lomnička (okres Stará Ľubovňa) a odmietol kritiku Polláka a Matoviča. “Vyšetrovateľ vyšetril prípad samostatne, bez akéhokoľvek ovplyvňovania,” uviedol s tým, že vyšetrovanie bolo pod dozorom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Na podozrenie z kupovania voličských hlasov v rómskych osadách počas tohtoročných parlamentných volieb upozornil dávnejšie RTVS. Podozriví boli poslanci Smeru-SD Stanislav Kubánek a Peter Chudík. Gašpar objasnil, že k volebnej korupcii nedošlo. “Neobhajujem to, ako kto v rámci volebnej kampane získal a koľko hlasov. Ja chcem povedať, že sa nestal trestný čin korupcie tak, ako bol oznámený a ako sme sa ním zaoberali my,” vysvetlil.
Vyšetrovateľ podľa Gašpara v prípade vypočul celkom 13 svedkov, vykonal šesť konfrontácií a následne sa zaoberal rozpormi vo výpovediach. Piati Rómovia, ktorí najprv svedčili o tom, že si ich hlas kúpili za krabičku cigariet, neskôr výpoveď zmenili. Policajný prezident pritom odmietol dnešné obvinenie opozičných politikov, že nijako neriešili zmenu výpovede. Vyšetrovateľ podľa Gašpara odstúpil vec na okresné policajné riaditeľstvo do Starej Ľubovne a Rómovia boli obvinení z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Štyria z nich pristúpili na uzatvorenie dohody o vine a treste, piaty je stále vyšetrovaný.
Poslancov Smeru-SD Kubáneka a Chudíka podľa Gašpara polícia nemohla obviniť, nakoľko nikto netvrdil, žeby o kupovaní hlasov komunikoval s nimi. Fakt, že v rómskej osade poslanci dokázali prekrúžkovať aj premiéra Roberta Fica, policajný prezident nekomentoval.
“Opozícia už zjavne spustila predvolebnú kampaň do VÚC. Nie po prvý raz vykonštruovanou témou, ktorú už aj polícia oficiálne uzavrela ako nepravdivú, útočí na regionálnych politikov. Strana Smer-SD sa do tejto neférovej hry nenechá vtiahnuť a jej kandidáti budú voličov oslovovať programom,” reagovala na vyjadrenia opozičných politikov hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová.
Nemecký šéf diplomacie kritizoval Turecko. Stále však podporuje rokovania s Ankarou o vstupe do EÚ
Šéf nemeckej diplomacie sa takto vyjadril počas dnešnej návštevy v Ankare. Ministri zahraničných vecí EÚ sa pritom iba deň pred Steinmeierovou cestou pokúšali zaujať spoločné stanovisko k Turecku v súvislosti s narastajúcimi obavami z porušovania ľudských práv v tejto krajine, doplnila AP.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zasa v pondelok naznačil, že by mohol v nasledujúcom roku vyhlásiť referendum o pokračovaní prístupových rokovaní s EÚ. “Či už sa Turecko rozhodne priblížiť, alebo sa bude dištancovať od EÚ, nie je rozhodnutie, ktoré by sa mohlo prijať v ktorejkoľvek európskej metropole. Je to rozhodnutie, ktoré sa musí prijať v Turecku,” povedal nemecký minister zahraničných vecí na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom.
Ten zdôraznil, že turecké obyvateľstvo je frustrované z toho, čo svojimi slovami pomenoval ako “pokrytectvo a dvojité štandardy” uplatňované EÚ voči Turecku. To je podľa neho dôvodom, prečo zvažujú vypísanie všeľudového hlasovania.
“Nezaslúžime si takéto zaobchádzanie. Preto sa opýtajme ľudí a nechajme ich rozhodnúť. Z tohto prístupu, ktorý ponižuje Turecko, sme už naozaj otrávení,” dodal.
Turecký prezident Erdogan v pondelok oznámil, že počká do konca roka, aby videl, či nastal pokrok v prístupových rokovaniach jeho krajiny s EÚ. Inak môže usporiadať referendum o tejto téme, teda o budúcom snažení svojej krajiny o členstvo v EÚ. Reagoval tak na správy, že podľa slov predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza by malo Turecko čeliť ekonomickým sankciám za to, že čoraz tvrdšie zasahuje proti opozičným hlasom.
