piatok, 19 apríla, 2024
11.8 C
Bratislava
Úvod Blog Strana 2214

Minister Gajdoš uviedol v pléne NR SR novelu zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave

0
Minister obrany Peter Gajdoš (Autor: Ministerstvo obrany SR)

Rezort obrany chce projekt čo najviac skvalitniť a ďalších dobrovoľných vojakov vycvičiť už za lepších podmienok. Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine je plne pripravená. S výcvikom ďalších dobrovoľných vojakov rezort obrany začne ihneď po účinnosti novely zákona, ktorá je navrhovaná od 1. júla 2017. Rezort obrany chce ročne vycvičiť cca 150 dobrovoľných vojakov.

Projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy je určený pre ľudí, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti potrebné pre plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu. V rámci výcviku získa absolvent základné vedomosti a zručnosti napríklad z taktiky, streľby z ručných zbraní, orientácie v teréne, zdravotníckej prípravy, topografickej prípravy. Zároveň tiež dosiahne vyššiu fyzickú a psychickú pripravenosť, sebadisciplínu a lepšie zvládne stresové a záťažové situácie. Počas odborného výcviku získa absolvent vedomosti z jednej z odborností strelec, ženista, odmorovač a spojár.

Občania Slovenskej republiky považujú dobrovoľnú vojenskú prípravu za významnú formu prípravy obyvateľstva na obranu vlasti. Vyplynulo to z výskumu verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil na prelome októbra a novembra minulého roka na reprezentatívnej vzorke 1247 respondentov. Až 72,4 % opýtaných považuje za dôležité, aby táto forma dobrovoľného vojenského výcviku občanov pokračovala aj v budúcnosti.

Ivanka Trumpová plánuje cestu do Nemecka. Merkelová ju pozvala na summit

0
Ivanka Trumpová (Autor: TASR)

Vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy, ktorý si neželal byť menovaný, v nedeľu oznámil, že Trumpovu dcéru na summit pozvala priamo nemecká kancelárka Angela Merkelová počas svojej nedávnej návštevy v Bielom dome.

Na ženy orientované fórum v rámci skupiny 20 krajín – Summit W20 – sa koná koncom apríla v Berlíne. Program návštevy Ivanky Trumpovej v Nemecku je ešte v štádiu prípravy.

Ivanka Trumpová sa venovala Merkelovej počas jej návštevy v Bielom dome zo 17. marca, počas ktorej sa kancelárka prvýkrát stretla s prezidentom Trumpom.

Na žiadosť nemeckých predstaviteľov tiež Trumpova dcéra sprostredkovala stretnutie medzi americkými a nemeckými podnikateľmi. Ivanka Trumpová sa taktiež zaviazala pracovať na posilnení ekonomických príležitostí pre ženy v USA.

Irán sa nemieni podvoliť ani náhodou. Američanom vytrhol bič z rúk a obrátil ho proti nim

0
Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí (Autor: SITA)

Iránska tlačová agentúra IRNA priniesla v nedeľu stanovisko iránskeho ministerstva zahraničných vecí, v ktorom sa píše, že vybrané americké spoločnosti nemôžu uzatvárať dohody s iránskymi firmami.

Bývalí i súčasní riaditelia týchto firiem navyše nebudú mať nárok na získanie iránskych víz.

Tento krok je vnímaný ako reakcia na sankcie zo strany USA, ktoré boli vo februári uvalené na niekoľko desiatok iránskych spoločností v súvislosti s iránskym raketovým testom. 

Iránske sankcie však budú mať zrejme len minimálny vplyv na chod dotknutých amerických spoločností, keďže nie je známe, že by niektorá z nich podnikala v Iráne.

Medzi dotknuté americké spoločnosti patrí napríklad Bent Tal, United Technologies Products, ITT Corporation, Raytheon, Re/Max Real Estate, Magnum Research, Oshkosh Corporation, Kahr Arms či Elbit Systems.

Prezident si pripomenul 75. výročie transportu do koncentračného tábora

0
Andrej Kiska (Autor: TASR)

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý sa na odhalení pamätnej tabule zúčastnil, vyjadril vďaku, že stretol jednu z preživších, ktorou je dnes už 92-ročná Edita Grosmanová z Humenného.

„Dievčatá nevedeli, čo ich čaká. Z tých 1000 dievčat prežilo 20. Dnes bolo pre mňa veľkou cťou, že som sa mohol stretnúť s jednou z tých, ktoré prežili. Ide o Editu Grosmanovú. Vtedy mala 17 rokov. Keď som sa s ňou dnes rozprával, tak nás prosí o jedno. Chce, aby sme si uvedomili, že ľudia sa nedelia podľa náboženstva či podľa farby pleti. Nedelia sa na Židov, Rómov, moslimov, ale ľudia sú ľuďmi a vždy by sme sa mali pozerať na nich ako na ľudské bytosti,“ povedal prezident.

Podľa jeho ďalších slov v súčasnosti opäť ožívajú temní duchovia minulosti. „Ožívajú opäť extrémisti, protižidovské, protirómske nálady. Často si kladieme otázku, čo máme spraviť. Nepoznám presnú odpoveď, ale stará múdrosť hovorí, že nato, aby zlo mohlo zvíťaziť, stačí veľmi málo. Stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič,“ dodal Kiska.

Rúti sa Putinova popularita ku dnu? V Rusku protestovali tisícky ľudí, mnohí skončili v policajnej cele

0
Ruský právnik a opozičný aktivista Alexej Anatolievič Navaľnyj (Autor: SITA)

Najväčšia demonštrácia sa konala v centre Moskvy, kde podľa polície vyšlo do ulíc 7000-8000 ľudí. Samotná moskovská polícia odhadla počet zadržaných na približne 500. Podľa aktivistov z organizácie OVD-Info bolo v Moskve zaistených až vyše 900 osôb. 

V Petrohrade protestovalo voči korupcii približne 5000 demonštrantov požadujúcich odstúpenie prezidenta Vladimira Putina a odchod “zlodejov” z Kremľa. Polícia tam zadržala okolo 130 ľudí. 

Zatýkalo sa aj počas demonštrácií vo Vladivostoku a Chabarovsku na Ďalekom východe, kde policajti celkovo zaistili najmenej 37 osôb. Približne 40 protestujúcich zadržali v dagestanskej metropole Machačkala. 

Hromadné zatýkanie účastníkov pokojných protestov v Rusku odsúdilo americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré vyzvalo na ich okamžité prepustenie. Vyjadrilo pritom veľké znepokojenie nad zadržaním Alexeja Navaľného, ktorého policajti zaistili cestou na demonštráciu v Moskve. 

Nedeľňajšie protesty boli najväčším koordinovaným prejavom nespokojnosti v Rusku od mohutných demonštrácií z rokov 2011-2012. 

Miestne úrady mlčia, islamisti majú navrch. Reportáž zo „štvrte hrôzy“, kde promultikultúrna politika vraj zlyhala na celej čiare

0
Ilustračné foto: Moslimovia v Británii (Autor: ReproFoto: youtube)

Hoci v samotnom Sparkbrooku žije len asi tridsaťtisíc obyvateľov a štvrť má pár kilometrov štvorcových, pochádza odtiaľ 26 z 269 džihádistov odsúdených v uplynulých niekoľkých rokoch vo Veľkej Británii za plánovanie teroristického útoku alebo jeho spáchanie. „Táto skutočnosť spochybňuje prevládajúci názor liberálov, že Sparkbrook je symbolom úspešne fungujúcej multikultúrnej spoločnosti,“ konštatuje ironicky britský denník.

„V skutočnosti je Sparkbrook skôr symbolom paralelnej spoločnosti. V ulici s asi 150 bytmi by ste našli len zopár domácností, v ktorých žijú bieli Briti,“ referuje denník a pripomína nedávny škandál, ktorý v plnej nahote ukázal neschopnosť tamojších úradov. „Militantní moslimovia sa pokúsili infiltrovať do štátnych škôl a zaviesť v nich islamský program. Miestne úrady sa síce o celej záležitosti dozvedeli, ale z obáv, že ich obvinenia z rasizmu, radšej mlčali.“

Mnohí však tvrdia, že labouristickí úradníci nekonali z nemenej závažného dôvodu. „Všeobecne platí, že labouristov volia práve moslimovia a ďalší príslušníci etnických menšín. A to nie je všetko. Pred niekoľkými týždňami musel odstúpiť tunajší člen rady Waseem Zaffar, ktorý nútil katolícku školu, aby nechala štvorročné dievčatko nosiť v triede islamský závoj. Pravidlá školy to zakazovali, ale Zaffar obviňoval vedenie vzdelávacej inštitúcie z porušovania zákona o rovnoprávnosti náboženstva.“

Nakoniec sa však ukázalo, že štvorročné dievčatko pochádza zo Zaffarovej rodiny, a tridsaťpäťročný úradník musel odstúpiť zo svojej funkcie. „Nielen obyvatelia Birminghamu sa spätne čudujú, ako sa mohol tento človek vzhľadom na jeho kontroverznú minulosť vôbec dostať do tejto funkcie. V minulosti totiž označoval Izrael za teroristický štát a zúčastnil sa na propalestínskych demonštráciách. Ďalší člen rady zase v minulosti zorganizoval zhromaždenie, na ktorom sedeli moslimskí muži a ženy oddelene,“ píše Daily Mail.

„Značná časť obyvateľov Sparkbrooku nehovorí po anglicky a na to, aby ste zistili, že tu bieli Briti tvoria menšinu, vám stačí len krátka prechádzka po Ladypool Road. V priestore sa nachádza karí reštaurácia, moslimské obchody. V blízkom okolí funguje dvadsaťdva mešít. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov vyzeralo toto miesto úplne inak, vtedy tu žili vďaka lacnému nájmu a blízkemu zamestnaniu hlavne írske rodiny.“

Prví prisťahovalci z moslimského sveta začali prichádzať do Sparkbrooku v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa začal proces nekontrolovanej migrácie za vlády labouristov. Zmenu Sparkbrooku na vlastné oči sledoval podnikateľ Steve Mills, ktorý tam podniká od roku 1988. „Neďaleko sídlila firma, ktorá dodávala pivo do miestnych krčiem. O kúsok ďalej fungovalo mäsiarstvo a továreň, namiesto ktorej je dnes islamské komunitné centrum,“ pripomenul miestny podnikateľ.

„Myslím si, že som posledný tunajší nemoslimský majiteľ obchodu,“ konštatuje päťdesiatštyriročný otec dvoch detí. V pamäti zalovil aj o rok mladší Jones. „Akoby to bolo včera, keď sa tu pred asi sedemnástimi rokmi vyrojila polícia a prišla si pre mladého moslima. Bolo to skutočne veľmi desivé,“ cituje Daily Mail Jonesa, ktorý hovorí o dnes 42-ročnom smutne preslávenom teroristovi Moinalovi Abedinovi.

V roku 2002 bol tamojší obyvateľ Abedin odsúdený na dvadsať rokov väzenia. Podľa jedného jeho známeho ho teraz prepustili a pohybuje sa po uliciach Sparkbrooku. Abedin je jedným z dvadsiatich šiestich „sparkbrookovských“ teroristov. Ďalším je napríklad Irfan Khalid, ktorý bol v roku 2013 odsúdený na osemnásť rokov väzenia. V Sparkbrooku býval aj nezamestnaný otec štyroch detí a príjemca mesačných dávok vo výške 1 700 libier Parviz Khan, ktorý v roku 2007 sťal hlavu britskému vojakovi priamo na ulici.

Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.

Poučil sa pri Haberovi… Hrať pre nejakého Mečiara – to sa nesmie? Greksa aj o tom, že Sulík vždy bol diktátor

0
Marián Greksa (Autor: TASR)

V čase, keď mala vaša dcérka tri mesiace, ste hovorili, že máte citlivú dušu. Dnes má dva roky, aký ste?

Je to čoraz krajšie. Marianka je väčšia, už je to parťáčka, nie je to len krásny balíček, ale už je to krásne dievčatko, ktoré má vlastnú hlavu a čoraz viac ju zapája.

Takže v tejto pozícii otca sa stále cítite komfortne?

Veľmi šťastne.

Richard Sulík už nie je taký liberál, ako bol. Váš kolega Koňýk zo Zóny A už nie je taký punker ako kedysi, nejako nám prestúpil viac vpravo… Čo vy? Vám sa ako darí udržať toho rockera v manželstve s malým dieťaťom?

Najprv by sme si mali zadefinovať samotného rockera. U nás je toto slovo veľmi mylne definované. Habera je rocker, henten je rocker, už je to aj smiešne. Poďme si definovať pojem, čo to je.

Istý životný štýl.

Rocker pije, droguje, sexuje. Tak z toho všetkého mám ja len sex doma. A robím hudbu. A inak sa starám o ženu a dcéru. Ale to do toho nespadá. No taký som bol vždy. Na pódiu som rocker, ale doma som normálny.

Tak to skúsme definovať inak. Vzťah k establišmentu, rebélia, sloboda ducha…

Slobodnú myseľ som si zachoval stále. Čím je človek starší, tým je skúsenejší. Nehovorím, že múdrejší, ale skúsenejší. A čo sa týka mňa ako rockera a vzťah ku komunálnej politike alebo napríklad keď som bol v SaS, vždy som si držal svoj názor a nie názor predsedu.

Pred ôsmimi rokmi ste povedali, že nie ste za vodou, a tak nejako, že aj by ste váhali, či by ste nešli hrať politikom za peniaze. Povedali ste: „Darmo si teda budeme rozprávať, že se*iem na Mečiara, Slotu aj Fica. Možno keby došli a povedali: Milý Marián, teraz mi desaťkrát zaspievaš, ani nemusíš povedať svoj názor a dostaneš toľko a toľko miliónov,' tak netuším, čo spravím.“ Čo si o tom dnes myslíte?

Svojho času som bol presvedčený, že hrať pre nejakého Mečiara, Slotu či Fica – to sa nesmie, dnes si myslím, že som sa mýlil, a som muzikant, a ak ma niekto zavolá, pôjdem hrať. Veľmi som sa poučil vtedy, keď Paľo Habera v deň, keď s ním vyšiel rozhovor, ako by on nehral pre politickú stranu, vystupoval pre Rezeša. Potom sme ho všetci kamaráti a známi symbolicky poopľúvali, prestali sme sa s ním kamarátiť. O pol roka na to všetci zabudli a dnes je opäť jeden z najváženejších hudobníkov v branži a tie prachy, čo si zarobil u Rezeša a Mečiara, si užíva dodnes. Z tohto som vyrástol.

Čiže ani s Petrom Kočišom, ktorý začal moderovať mítingy Smeru po Martinovi Nikodýmovi, nemáte problém?

Nie, ani s Nikodýmom. Poznám ho dlho, nikdy som mu to nevyčítal, je to jeho práca. Je to moderátor, veľmi dobrý moderátor, a Kočiš je to isté. Zobral prácu za peniaze. Tí, ktorí ho kritizujú, ho neživia.

Vy máte podobnú skúsenosť?

Za Mečiara som zložil pesničku Dokedy, vy hajzli a žiadne početnejšie vystúpenia mi to neprinieslo. Dokonca istí pravicoví podnikatelia mi povedali, že som politicky aktívny, a prestali ma volávať.

Sme v roku 2017, vy ste poslanec v Bratislave, zákaz hazardu, respektíve všeobecne záväzné nariadenie neprešlo a hovorí sa o tom, že poslanci, z ktorých mnohí zrazu hlasovali možno inak, boli korumpovaní… Ako by ste sa v takejto situácii zachovali, keby vám niekto dával takéto návrhy?

Tak ako doteraz, nič by som nebral.

A prišiel niekto za vami?

Väčšina ľudí vie, aký som, a nikto za mnou nikdy nechodí.

Možno bol rozdiel aj v tom, že vy ste boli od začiatku proti plošnému zákazu hazardu…

Od začiatku si myslím, že je to nezmysel. Aj som o tom niečo písal do Bratislavských novín. Treba dať automaty preč z krčiem, z panelákov, ale prečo by nemohli byť kasína v hoteloch alebo napríklad v Eurovei? Navyše každý si je strojcom svojho šťastia. V tomto som naozaj liberál a nechcem zakazovať ľuďom niektoré veci. Je mi ľúto rodín, kde majú gamblera. Aj my máme v širšej rodine gamblera, ktorý spočiatku vyhrával, ale potom to všetko prehral a dostal celú rodinu do vážnych problémov, lebo mu museli požičiavať, lebo inak by ho mafia dolámala. On to ale neprehral na automatoch, v kasínach. On to prehral na stávkovaní v športe. Zdá sa mi trošku farizejské hovoriť o celoplošnom zrušení hazardu a ostali by Tipos, tipy na internete a podobne. Chcem ale ešte povedať jedno, vy ste povedali, že poslanci zrazu hlasovali inak. To nie je pravda. To o nás šíri primátor, ktorý je, aký je. Mám na neho veľmi zlý názor. Je to svinstvo, čo hovorí, že tí poslanci napľuli do tvárí 130-tisíc ľuďom… Čo sa stalo, že zrazu hlasovali inak… Nikto nehlasoval inak. To je celé zavádzanie. Na konci januára sme hlasovali za to, že berieme na vedomie petíciu, a plus sme zaviazali primátora, aby vypracoval VZN v zmysle petície. A keby sme za to nezahlasovali, vôbec by sme o nej nehovorili.

Už sme spomínali tú pesničku Dokedy, vy hajzli. Ale keď to zoberiem cez tú petíciu, za zákaz bolo 130-tisíc ľudí. Spýtam sa možno radikálne, ale načo sú nám politici, ktorí nerešpektujú vôľu ľudu – tí hajzli, o ktorých spievate?

Na to mám vyhranený názor. Petícii som povinný sa venovať od určitého počtu hlasov, ale nie som povinný ju akceptovať. Keby to bolo referendum, tak to musím akceptovať pri schválení tak, ako to je. Keďže si myslím, že tých 130-tisíc ľudí sa mýli, mne je jedno, či som sám, koľko je proti mne ľudí, tak nebudem za to hlasovať. Ako poslanec skladám sľub, že budem hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. A poviem vám ešte aj to, že som sa rozprával s každým poslancom a zo všetkých je naozaj úprimne o zákaze presvedčených možno päť – šesť. Zvyšok vrátane primátora vie, že to je hlúposť. Ale robia sa za pekných, predsa len je to vysoké číslo.

Sledujete dianie v SaS, kedysi ste tam boli. Čím je pre vás dnes táto strana?

Sledujem vývoj Richarda Sulíka, ktorý bol skryte diktátorom vždy, teraz sa to viac ukazuje. Napriek tomu si myslím, že by mali byť vo vláde. Je tam pár rozumných ľudí, aj keď pár ľudí už odtiaľ odišlo…

Je to dnes pre vás strana číslo jeden?

Nie, momentálne takú stranu nemám. Všade vidím plusy aj mínusy.

Okrem Sulíka zaznamenal vývoj aj Martin Poliačik. Ten nakoniec ostáva, je v republikovej rade. Je to okej?

Neviem. Myslím si, že je pragmatik. Matoviča neznáša. Keď na neho vysypal tie injekčné striekačky, to bolo nechutné, urážlivé. Matoviča nepoznám osobne, ale na sociálnej sieti som mu napísal, že sa môže hanbiť. Keď chcel ukázať nesúhlas voči Poliačikovým názorom na drogy, mohol mu položiť jednu na stôl a nie odzadu mu ich vysypať na hlavu.

On má rád tieto vizuálne prejavy…

Áno. Poliačik to nakoniec nejako spracoval a v záujme celku dokáže s ním nejakým spôsobom fungovať. Dúfa, že raz, keď sa s týmito ľuďmi ako Matovič a spol. dostane do vlády, bude môcť spraviť pár užitočných vecí. Bude musieť trpieť veľa hlúpostí, ale bez toho sa tam nedostane a nedosiahne nič. Aj ja, keď som chcel niečo zmeniť, rozhodol som sa v roku 2010 kandidovať napriek tomu, že mi to zobralo veľký počet známych a prestal som s hraním.

V minulosti ste chceli „rozbiť hubu“ šéfredaktorovi najčítanejšieho denníka. Dnes ako vychádzate s novinármi?

Rezervovane. Keď mi zavolajú, bavím sa s nimi, snažím sa to autorizovať. Ale práve s týmto hazardom sa mi nedávno stalo, že ma oslovil týždenník Život, redaktorka urobila článok, veľmi dobrý a korektný, ale na obálke niekto iný dal titulok Zákaz hazardu v Bratislave neprešiel, Greksa hlasoval proti vôli ľudu. Čo máte na to povedať? Väčšina ľudí číta len titulky, čo si mohli pomyslieť?

Ste poslanec za Petržalku. Ako ste spokojný sám so sebou v tomto parlamente? Čo ste presadili, vypracovali?

Podarilo sa mi vylobovať z mestského rozpočtu na rok 2016 50-tisíc na postavenie nového parkoviska na Röntgenovej ulici a tento rok sa mi podarilo vylobovať 150-tisíc na opravu terasových domov. Môžeme ale pomôcť len tým, ktoré patria mestu, nie Petržalke.

Čím okrem rodiny a politiky dnes žijete? Všade navôkol samý negativizmus. Tak sa spýtam opačne. Čo vás baví?

Najväčšiu radosť mám z dcéry, ďakujem svojmu povolaniu, že s ňou môžem byť cez deň. Manželka pracuje. Ja som s ňou stále. A ako očistený po spovedi sa cítim vtedy, keď si idem zahrať a dobre to dopadne.

Chceli by ste v komunále ešte ostať?

Zatiaľ napriek všetkým negatívnym veciam, ktoré vnímam, áno. Je veľký nepomer medzi námahou, ktorú na niečo vynaložíte, a tým, o koľko to posuniete. Ale keď to nerobíte, neposuniete sa ani o to.

Boli ste na Únose?

Bol.

Bavilo vás to?

Musím sa priznať, že to bolo až nepríjemné. Tie okolnosti som poznal, videl som tie bratislavské reálie, ktoré som zažíval. Priznám sa, že pre mňa to bol nepríjemný pocit. Ale je dobre, že taký film vznikol. Mne by sa teraz páčil film, čo za zverstvá stvárali slovenskí a nemeckí fašisti cez vojnu, pravdivý film o Tisovi, ale aby to nebolo čierne alebo biele.

Vy ste skončený právnik. Aký máte názor na zrušenie Mečiarových amnestií? Ako by ste hlasovali?

Doteraz som mal ako právnik, ktorý právo nerobí, názor, že sa to zrušiť nedá. Napriek tomu si prajem, aby to bolo zrušené a všetci aktéri, aby boli potrestaní. Lebo len zrušiť amnestie nestačí. Inak to bude o ničom.

Keď teraz poviem: Fico. Čo vám prvé napadne?

Jeden z najprefíkanejších a najschopnejších politikov od vzniku republiky, ktorý ale nevyužil dostatočne svoj potenciál pre republiku.

Keď pred troma rokmi Modus koncertoval, cítili ste sa podvedený, neboli ste v zostave, hoci ste turné vymysleli. Teraz bude jeho líder Janko Lehotský oslavovať 70 a vy ste medzi pozvanými – to si mám ako vysvetliť?

Hlavným strojcom toho podrazu bol  Lučenič, ktorý to spravil z pre mňa nepochopiteľných dôvodov. Dokonca to celé rozbil a ani on nemá z toho žiaden benefit. Jano Lehotský, ktorého si vážim ako hudobníka, ako skladateľa, mám k nemu výhrady ako k človeku, má 70 a pre mňa je to jeden z najväčších hudobníkov a osobne ma teší, že ma pozval. Mrzelo ma, keď ma nepozvali na oslavu Kamila Peteraja, spieval som veľa jeho textov. Ale toto pozvanie ma veľmi potešilo.

Kiska odletel na Blízky východ. Navštívi územia dvoch znepriatelených národov

0
Prezident SR Andrej Kiska (Autor: SITA)
V rámci oficiálneho programu bude prezident Kiska rokovať s izraelským prezidentom a s predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom o vzájomnej bilaterálnej spolupráci, ako aj o aktuálnych zahranično-politických témach. Počas návštevy Palestíny sa stretne v Ramalláhu s palestínskym predsedom vlády Ramim Hamdalláhom.
 
Slovenský prezident navštívi viaceré významné miesta vrátane pamätníka obetí holokaustu Jad Vašem. Počas návštevy bude okrem iného inaugurovaná Slovensko-izraelská vedecká a inovačná spoločnosť. 
 
Prezidenta SR bude na rokovaniach sprevádzať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). Ďalej ho bude počas cesty sprevádzať delegácia slovenských podnikateľov, zástupcovia slovenských univerzít, vedeckej obce a mimovládnych organizácií.
 
Hlavným zameraním jeho sprievodného programu je podpora vzájomných kontaktov a konkrétnej spolupráce v oblasti vedy, výskumu, vývoja a inovácií, v čom patrí Izrael medzi svetovú špičku.
 

Nekompromisný verdikt. Desiatky odsúdených za smrť stoviek migrantov pri potopení člna

0
Ilustračné foto: Záchrana migrantov v Stredozemnom mori (Autor: SITA)
Verdikt vydal súd v egyptskom pobrežnom meste ar-Rašíd (Rosetta), ktoré sa nachádza neďaleko miesta, kde pri vlaňajšej septembrovej tragédii zahynulo 202 ľudí.
 
Súd poslal 56 obžalovaných do väzenia na dva až 13 rokov pre obvinenia zo zabitia a podvodu, napísali médiá.
 
Jedného z obžalovaných zbavili obvinení.
 
Plavidlo sa 21. septembra 2016 prevrátilo v Stredozemnom mori, keď smerovalo s migrantmi do Talianska.
 
Celkovo bolo podľa oficiálnych údajov zachránených 164 ľudí.
 
Pasažiermi člna boli občania Eritrey, Somálska, Sýrie a Sudánu, ako aj egyptskí štátni príslušníci.
 
Egyptské úrady po tragédii zatkli majiteľa člna a ďalších podozrivých, vrátane členov posádky a sprostredkovateľov migrácie.
 
Egypt zažíva v posledných rokoch nárast v počte migrantov, ktorí sa z jeho územia pokúšajú preplaviť cez Stredozemné more do Európy.
 
Nepokoje v celom regióne a vysoká nezamestnanosť sú podľa odborníkov hlavnými motivačnými faktormi toho, že sa ľudia vydávajú na nebezpečné plavby do Európy.
 

Politológ odhalil, čo všetko sa môže stať, ak NATO bude pokračovať v rusofóbnom videní sveta

0
Oskar Krejčí (Autor: Hans Štembera)
Podľa neho má Turecko problémy s niektorými svojimi spojencami z Aliancie. Spolupráca s Ruskom Ankare pomáha v ekonomickom raste a výrazne pomáha upokojeniu situácie v Sýrii. Moskva aj Ankara po zákernom zostrelení ruského bombardéra a pokuse o prevrat v Turecku vidí, že ich spájajú dôležitejšie záujmy než urazená prestíž, podotýka Krejčí.
 
Podľa neho je smutnou ukážkou geopolitických stereotypov v uvažovaní časti západnej elity, že nie je schopná doceniť význam spoločného víťazstva nad islamskými teroristami v Sýrii. „Snahy Moskvy, Ankary a Teheránu vyriešiť situáciu nie sú len základom pre budúce usporiadanie vzťahov rozličných náboženských smerov a etník v tomto priestore. Mohli by tiež pomôcť skutočnému riešeniu problému migrantov prichádzajúcich balkánskou trasou. Týmto riešením nie je v konečnom dôsledku dohoda s Tureckom, ale zastavenie vojen a rekonštrukcia blízkovýchodného regiónu. Žiarlivé reagovanie na dohody Ruska, Turecka a Iránu zo strany Washingtonu a Bruselu je len pokračovaním sebadeštrukcie Západu,“ uvádza Krejčí.
 
Zdá sa mu spojenectvo Ruska a Turecka nebezpečné? Povedie k ďalšiemu tlaku proti Západu? „Povedie k tlaku na zmenu prístupu Západu. Tá môže byť k lepšiemu aj k horšiemu,“ myslí si Krejčí.
 
Vo vzťahoch s Tureckom nás vraj čaká zmena. „Turecko je dynamická regionálna mocnosť, ktorá bude ovplyvňovať svoje okolie. Teda aj Európu. Treba s tým počítať. Turecko môže byť partner, rovnocenný partner vo svete, ktorý je iný ako ten v prvých rokoch po studenej vojne. Partner, čo vôbec neznamená, že sa zabudne na Kurdov.“
 
„Možno ale postupovať aj inak. Ak Severoatlantická aliancia zostane uväznená v rusofóbnom videní sveta, potrebuje svoje južné krídlo, teda Turecko. Keď sa Turecko rusofóbii nepodriadi, bude pre Alianciu rušivým faktorom. To povedie k snahám Turecko ovplyvniť, alebo dokonca zmeniť. Pri pohľade na výsledky nedávnych pokusov tohto typu hrozí, že zatiaľ malý problém bude odstránený tým, že na jeho mieste bude vytvorený problém veľký,“ varuje Krejčí záverom.
 
Celý text nájdete TU.
 

Žilinský samosprávny kraj: Nemocnice hospodárili vyrovnane aj v minulom roku

0
Zdravotné sestry (Autor: SITA)

Za rok 2016 zaznamenali nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja opäť pozitívny výsledok hospodárenia, ktorý bol vo výške 656-tisíc eur. „V posledných rokoch hospodária naše nemocnice stabilne a vyrovnane a podarilo sa nám začať významný proces ich modernizácie. Keď sme ich preberali od štátu, boli vo veľmi zlom stave. Dnes otvárame nové oddelenia, špičkové operačné sály a budujeme moderné urgentné príjmy. Je to veľký posun v skvalitňovaní zdravotnej starostlivosti a aj vďaka úspešnému hospodáreniu nemocníc môžeme pokračovať v ich obnove a rozvoji,“ zdôraznil žilinský vicežupan Jozef Štrba. V minulom roku podľa jeho slov využili nemocnice 4,3 mil. eur z kapitálových výdavkov krajského rozpočtu. „Od roku 2003 sme tak do zdravotníctva v Žilinskom kraji investovali už viac ako 36,8 mil. eur,“ doplnil J. Štrba.

Oproti roku 2015 vzrástli výnosy župných nemocníc o päť mil. eur na 68,1 mil. Ako vysvetlila riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková, zdravotnícke zariadenia získavajú financie i prostredníctvom ich podnikateľskej činnosti. „Súčasťou výnosov sú aj prostriedky z prevádzkovania bufetov, prenájmov priestorov a taktiež z verejných lekární. Od roku 2012 sme otvorili už päť takýchto pracovísk. Pacienti nákupom v našich župných lekárňach podporujú konkrétne nemocnice, ktoré výnosy investujú späť do zdravotnej starostlivosti a nie do súkromných rúk,“ uviedla A. Majbíková. 

Podľa slov podpredsedu ŽSK bol však nárast výnosov vlani sprevádzaný aj stúpajúcimi nákladmi. Tie sa vyšplhali na 67,4 mil. eur. „Prirodzene sú najväčšou nákladovou časťou práve mzdové náklady a odvody. Rast je spôsobený tým, že zvyšujeme mzdy našich pracovníkov a ak porovnáme rok 2013 s rokom 2016, ide o navýšenie až o 8,6 mil. eur,“ priblížil J. Štrba. Okrem osobných nákladov stúpli aj náklady na lieky či špeciálny zdravotnícky materiál o šesť a štyri percentá. 

ŽSK je zriaďovateľom Kysuckej nemocnice v Čadci, Liptovskej nemocnice v Liptovskom Mikuláši, Hornooravskej nemocnice v Trstenej a Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne. Všetky štyri zariadenia poskytujú zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť 331-tisíc obyvateľov Žilinského kraja.

Lenka Záteková
hovorkyňa ŽSK

 

Volebný test pre Merkelovú dopadol vynikajúco

0
Angela Merkelová (Autor: TASR)

Podľa údajov verejnoprávnej televízie ZDF sa Kresťanskodemokratickej únii Nemecka (CDU) podarilo poraziť konkurenčnú Sociálnodemokratickú strany Nemecka (SPD) v pomere 40 ku 30 percentám odovzdaných hlasov. Nenapĺňajú sa tak nádeje sociálnych demokratov pod vedením nového predsedu Martina Schulza, že prostredníctvom krajinských volieb posilnia svoju pozíciu pred septembrovým rozhodovaním voličov o novom zložení Bundestagu.

Podľa prognózy ZDF budú výsledky dnešných krajinských volieb v Sársku úspechom aj pre pravicovo-populistickú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). S odhadovaným ziskom šiestich percent hlasov by totiž prekonala hranicu pre vstup do regionálneho parlamentu už v 11. zo 16 spolkových krajín Nemecka.

V súlade s očakávaniami zrejme z krajinského snemu vypadli Zelení, keďže tentoraz nemali vo voľbách potrebnú päťpercentnú podporu.

Sársko je s necelým miliónom obyvateľov jednou z najmenších spolkových krajín Nemecka.

Erdogan vie, že to prestrelil s obvinením z nacizmu, hovorí odborník na Nemecko. Bol by Schulz lepším kancelárom ako Merkelová?

0
Vladimír Bilčík (Autor: OS)

V stredu sa ujal svojej funkcie nový nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Čo môžeme od neho očakávať? Dajú  sa predpokladať nejaké zmeny oproti prechádzajúcemu prezidentovi Joachimovi Gauckovi?

Nemecko je, na rozdiel od drvivej väčšiny západných štátov, kde sa prekresľuje politická scéna, relatívne stabilným štátom. Samozrejme, aj tu prichádza k istým politickým posunom, avšak tie nie sú zďaleka také zásadné ako vo Francúzsku a vo Veľkej Británii.

Od prezidenta Steinmeiera očakávam veľkú mieru kontinuity s prezidentom Gauckom. Navyše prezident v ústavnom systéme Nemecka zohráva skôr ceremoniálnu úlohu. Podstatnejšiu rolu by hral iba v prípade, ak by sa krajina dostala do veľkej krízy, ale to bezprostredne nehrozí.

To, čo bude z pohľadu Nemecka zaujímavejšie, sú parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom septembra. Dnes je už v plnom prúde predvolebná kampaň, ktorá sa stala zaujímavá nástupom bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Je to hlavný vyzývateľ súčasnej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá neohrozene vládne už takmer dvanásť rokov. A hoci má Merkelová reálnu šancu, aby vládla ďalej, predpovedať výsledok volieb bude ťažké.

Po nástupe Martina Schulza ako predsedu SPD rastú preferencie strany. Niektoré prieskumy hovoria až o schopnosti získať 30 % hlasov vo voľbách. Je reálna schopnosť SPD, aby porazila Merkelovej CDU? V čom spočíva čaro Schulza?

Súboj je veľmi otvorený. Existuje možnosť, že CDU prehrá voľby. Stalo sa to naposledy, keď bol kancelárom Gerhard Schröder v rokoch 1998 a 2002. Prieskumy naznačujú, že SPD môže byť opäť najsilenejšou stranou vo voľbách. Druhá vec je, že voľby sú stále ďaleko. Veľa vecí sa do septembra môže udiať. Veľmi podstatné bude, okrem eufórie súvisiacej s nástupom Schulza, akým spôsobom Schulz zvládne kampaň a ako presvedčí svojím programom.

Nárast preferencií Schulza súvisí hlavne s jeho novotou v nemeckej domácej politike. Podarilo sa mu zjednotiť sociálnych demokratov, ktorí boli doteraz vnútorne rozdelení. Taktiež má veľmi silný osobný príbeh a svojím spôsobom je v nemeckej politike outsiderom, ktorého mnohí voliči nespájajú s establišmentom. Zdá sa, že toto je v demokratických voľbách podstatný faktor politického úspechu v ostatných rokoch.

Merkelová povedala, že konkurencia Martina Schulza ju neznervózňuje. Ak by ju však vystriedal, čo by sme mohli od neho očakávať?

Tu je viacero otáznikov a myslím si, že schopnosť Schulza zodpovedať ich bude v konečnom dôsledku rozhodovať aj v samotných voľbách. Schulz priniesol veľkú pozitívnu emóciu a náboj, avšak nepredstavil žiaden konkrétny program. Od Merkelovej, naopak, vieme, čo čakať, a to nielen v Nemecku, ale aj vo vzťahu k okolitému svetu. Hoci presne nevieme, akým by bol Schulz kancelárom, isté je, že tento súboj sa nedá porovnať napríklad so súbojom vo Francúzsku medzi Emmanuelom Macronom a Marine Le Penovou.

Čo už môžeme povedať, je, že ak by Schulz vyhral, tak by podstatné zmeny boli v štýle komunikácie a vystupovaní budúceho kancelára. Skoro určite by bol Schulz razantnejší ako Merkelová. Schulz napríklad už naznačil oveľa výraznejšiu kritiku voči stavu liberálnej demokracie v našom regióne. Viem si predstaviť, že by mal menej pochopenia a trpezlivosti vo vzťahu k strednej Európe. Museli by sme si zvyknúť na iný jazyk a určite aj niektoré nové priority zo strany Nemecka. Tu je na mieste napríklad aj istá obava zo zmeny vzťahu voči Rusku, ku ktorému by vláda SPD mohla byť ústretovejšia.

Dalo by sa očakávať, že by pokračovala veľká koalícia medzi SPD a CDU/CSU?

Takmer všetci v Nemecku hovoria, že si ju nevedia a nechcú predstaviť. Veľká koalícia bola už od 60. rokov minulého storočia spájaná s krízovým riešením a nástupom alternatívnych síl v nemeckej politike. Po jesenných voľbách je takmer isté, že v nemeckom parlamentne bude viac hráčov ako dnes. Ja osobne by som možnosť veľkej koalície nevylučoval, ale je to posledné možné riešenie.

Čo už vieme povedať s veľkou pravdepodobnosťou – okrem toho, že parlament bude rozdrobený a príde tam nový radikálny hráč Alternatíva pre Nemecko (AfD) – je, že povolebná koalícia sa bude skladať dlho. Aj nemecká politická scéna sa posúva k širšiemu trendu rozdrobenosti, ktorý pozorujeme v celej Európe.

Ak by vznikla veľká koalícia na čele s kancelárom Schulzom, je šanca, že by vo vláde zasadala aj Angela Merkelová?

Osobne si to neviem predstaviť, ale predbiehame tu veľa vecí. Každý scenár je otvorený. S určitosťou môžeme akurát povedať, že v ďalšej vláde nebude sedieť AfD.

Ako sa s nárastom strany AfD, ktorá chce uzavretie hraníc, zákaz moslimských šatiek a koniec migrácie, vyrovnáva vládna koalícia?

Vláda ponúka voči AfD alternatívu, ktorá je pozitívna a zároveň má väčšinovú podporu verejnosti. AfD sa pohybuje v prieskumoch v percentách, ktoré ju posúvajú do parlamentu, ale prieskumy zatiaľ nenaznačujú, že by mali byť skokanom volieb a získať, povedzme, viac ako 15 percent hlasov. Pomohla im najmä utečenecká kríza v čase, keď vrcholil príchod utečencov do Nemecka. Tá téma bude, samozrejme, žiť aj ďalej, pretože Nemecko dnes stojí pred úlohou, ako integrovať týchto utečencov. AfD však nie je iba o utečencoch, ale je aj hromozvodom nespokojnosti mnohých ľudí, ktorí majú pocit, že úspešný nemecký príbeh nie je ich príbehom. Týka sa to hlavne voličov z rôznych periférnych častí Nemecka, kde je horšia sociálna situácia.

Zvládajú Nemci integrovať utečencov?

Je to obrovská debata pre celé Nemecko a výsledky sú, pochopiteľne, zatiaľ zmiešané. Úspešné zvládanie integrácie je spojené s problémami. Napriek tomu v Nemecku prevláda pocit, že tento beh na dlhé trate sa dá zvládnuť. Bude si to však vyžadovať aj zmeny v prístupe k integračnej politike, ktoré vtiahnu úspešných uchádzačov o azyl do nemeckej spoločnosti.

Po masovej vlne príchodu utečencov z roku 2015 – 2016 nastal útlm počiatočného nadšenia z pomoci a sami Nemci si uvedomujú, že ich krajina má vnútorné spoločenské limity vo vzťahu k migrácii. Dnes je aj oveľa väčší dôraz na kontrolu ľudí, ktorí do Nemecka prichádzajú.

Migrácia vytvorila nápor na kapacity štátu a verejné služby. Zvládnutie integrácie utečencov si tak bude vyžadovať dodatočné výdavky a prekreslenie niektorých priorít v rámci nemeckej vnútornej politiky. Zásadným bude fakt, ako Nemecko zvládne svoju vlastnú prosperitu v budúcich rokoch. 

Nemecká kancelárka Angela Merkelová s tureckým premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom, Zdroj: TASR

Kľúčovým partnerom pri zvládaní migrácie pre Nemecko, ale aj pre celú Európu, je Turecko. Avšak vzťahy medzi Nemeckom a Tureckom sa v poslednom čase veľmi vyhrocujú.  Prečo?

Má to viacero dôvodov. Jeden je, že sa v Turecku v apríli koná podstatné referendum z pohľadu tureckého prezidenta Erdogana, ktorým si chce upevniť svoje mocenské postavenie. Do veľkej miery môže byť pri tomto referende rozhodujúci hlas zhruba 1,5 milióna tureckých občanov, ktorí žijú v Nemecku. Nie je žiadne tajomstvo, že väčšina z nich je naklonená prezidentovi Erdoganovi. Tento zápas o voliča však prerástol mantinely referenda, najmä spôsobom, ako o ňom turecký prezident komunikuje. Obvinenia, ktoré zazneli, napríklad z nacizmu, vnímajú Nemci veľmi citlivo. Aj sám Erdogan asi vie, že to prestrelil, keď upustil z pôvodnej snahy viesť priamu politickú kampaň pred referendom v Nemecku. Nemci teraz uvažujú, že sa voči výrokom tureckých politikov budú brániť právnou cestou a že by mohli v krajnom prípade zakázať tureckým občanom v Nemecku hlasovanie v spomínanom referende.

Napäté vzťahy medzi oboma krajinami súvisia taktiež s odklonom Turecka od cesty do EÚ. Keď Erdogan začínal svoju politickú kariéru, tak bol presvedčený o európskej budúcnosti Turecka. Dnes však vidí svoju politickú budúcnosť zviazanú s protieurópskym vymedzením sa voči EÚ.

Na druhej strane je Turecko členom NATO so silnou armádou a je kľúčom k riešeniu migrácie z Blízkeho východu, čiže Nemecko a Turecko musia spolu komunikovať.

Nemá vďaka tomuto Turecko príliš veľkú vydieraciu silu?

Nemyslím si to, pretože to nie je jednosmerná cesta. Turecko potrebuje finančnú pomoc, ktorú sa mu Európska únia zaviazala poskytovať pri dohode o migrácii. Taktiež potrebuje svojich spojencov pre nestabilné susedstvo a bezpečnostné problémy s krajinami ako Sýria, Irak a Irán. Turci nemajú všetky karty vo svojich rukách. Najväčšou prekážkou súčasných lepších vzťahov je turecké vnímanie politických mantinelov, hodnôt a priorít demokratického systému. V tomto sa Turecko rozchádza s drvivou väčšinou európskych krajín. Nemyslím si však, že by Turecko malo reálnu schopnosť vydierať EÚ. Má silnú verbálnu schopnosť stavať sa do pozície hlasného hráča, ktorý sa zdá byť silný.

Týždenník Der Spiegel ostro kritizoval Angelu Merkelovú za slabú rétoriku voči Turecku. Podľa neho by mala v rokovaniach pritvrdiť. Je Merkelová v pozícii, aby tvrdšie zareagovala na konanie Turecka, aj vzhľadom na to, že tam väznia novinára Die Welt, ktorého označujú za teroristu?

Pre Merkelovú nie je typický krikľúnsky štýl politiky, ktorý je dnes silne prítomný v mnohých členských štátoch EÚ či v Turecku. V európskej politike sa pohybuje dlhý čas a vyšla z politickej generácie, ktorá má jasno v tom, kde sú možnosti EÚ a jej červené línie. Ona nepôjde do otvoreného verbálneho konfliktu, ktorý by jej v jeden deň zabezpečil popularitu z hľadiska týždenníka, ale bude sa snažiť hľadať dlhodobé riešenia. Pre ňu je podstatné, že dohoda o migrácii s Tureckom stále funguje, napriek tomu, ako Erdogan komunikuje pred referendom. Ak by však napríklad Schulz bol kancelárom, pravdepodobne by reagoval ostrejším slovníkom.

Bolo by prekročením červenej línie, keby Turci schválili trest smrti?

Určite by to bolo prekročením červenej línie nielen pre Nemecko, ale pre celú EÚ. Zrušenie trestu smrti bola kľúčová vec, aby Turci nadobudli štatút kandidátskej krajiny. Jeho opätovné prijatie by znamenalo absolútny odklon od európskej cesty.

Pred pár dňami sa uskutočnilo aj stretnutie medzi Angelou Merkelovou a novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Nemecká kancelárka tam prišla brániť exportný model ekonomiky svojej krajiny. Ako to podľa vás dopadlo?

Myslím si, že Merkelová z neho vyšla veľmi sympaticky. Nemecko a celá Európa potrebuje Spojené štáty ako obranného garanta. Toto stretnutie bolo dôležité. Napriek tweetu Trumpa, že Nemci dlžia Američanom peniaze za bezpečnosť, zaznela ochota z obidvoch strán spolupracovať naďalej. Pri stretnutí išlo aj o vzájomný obchod. Nemecká ekonomika je založená na exporte a potrebuje Ameriku a Američanov, ktorí radi kupujú nemecké výrobky, najmä autá.

Počas stretnutia sme videli, že štýl komunikácie s novou americkou administratívou nebude jednoduchý. Treba sa však pozrieť za rámec symbolov na tlačových konferenciách. Pokiaľ bude Nemecko prakticky napĺňať svoje záväzky v obrane alebo v investíciách v USA, tak bezpečnostné a obchodné väzby medzi oboma krajinami sú udržateľné.

Vladimír Bilčík vedie výskumný program o EÚ v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a prednáša na Katedre politológie FiF UK. Od roku 2011 organizuje s berlínskym inštitútom Stifung Wissenschaft und Politik pravidelné stretnutia slovensko-nemeckej reflexnej skupiny o záujmoch Nemecka a Slovenska v európskej politike.

Demokracia v Grécku krachuje. Ľudia sú stále chudobnejší a na revolúciu vyzýva už aj biskup

0
Ilustračné foto: grécka vlajka a eurá (Autor: Hans Štembera)
Obrovské dlhy krajiny, migračná kríza a neustále uťahovanie si opaskov dohnali množstvo Grékov za uplynulé roky k chudobe. Politických káuz pribúda a dôvera vo vládu klesá. Euro zostáva stále gréckym platidlom, aj keď výkon ekonomiky ani zďaleka nezodpovedá štandardom krajín eurozóny. 
 
Grécka Finančná a priemyselná výskumná nadácia vo svojej najnovšej správe uvádza, že hnuteľnosť gréckych domácností sa medzi rokmi 2000 až 2015 znížila o 37,5 %. To sa odráža aj na stave spoločnosti. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) v inej správe uvádza, že Gréci sú najmenej šťastným národom v celej Európskej únii. 
 
Niet sa čomu čudovať. Nezamestnanosť v kolíske demokracie sa pohybuje na úrovni 25 % a patrí k najvyšším v eurozóne. Škandály sa nevyhýbajú ani tamojšej vláde. Jedným z najväčších je aféra okolo farmaceutickej spoločnosti Novartis. Tá mala údajne podplácať politikov, vládnych úradníkov, novinárov, vydavateľov aj lekárov, aby štátne nemocnice a zdravotnícke zariadenia používali jej výrobky. 
 
Škandál okolo farmaceutickej spoločnosti Novartis siaha do najvyšších sfér gréckej politiky. Do prípadu má byť zapletený aj grécky expremiér Dimitris Avramopoulos a spolu s ním niekoľko ministrov jeho bývalej vlády. 

Pre uvedené a ďalšie dôvody vyzýva na revoltu proti systému v Grécku aj biskup Ambrossios, ktorý o moslimských migrantoch prichádzajúcich do krajiny hovorí ako o „dobyvateľoch“. Grécky biskup varuje, že kresťanstvo v Európe čelí útoku, zatiaľ čo islam každý deň posilňuje. Ambrossios preto vyzýva ľudí, aby sa postavili proti takejto politike. Grécke ortodoxné chrámy sú podľa biskupa „znesväcované, vykrádané a vypaľované moslimskými migrantmi a štát sa na to iba prizerá“. 

 
Celý text v angličtine nájdete TU.
 

Ministerstvo vnútra: Parlament schválil návrh ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice s Maďarskom

0
Vlajka Slovenskej repubiky (Autor: SITA)

Zmeny priebehu štátnej hranice súvisia s vodohospodárskymi úpravami rieky Ipeľ a požiadavkou na preloženie hraničnej čiary do novovybudovaného koryta toku a s kompenzáciou úbytku štátneho územia vzniknutého týmito vodohospodárskymi úpravami. Výmena častí štátneho územia bude v pomere 1:1. Zamenených bude celkovo 17,8 hektára plochy, pričom nepôjde o trvalo osídlené územia. Veľká väčšina tejto plochy je pri rieke Ipeľ.  

V 2. polovici 20. storočia boli na rieke Ipeľ realizované vodohospodárske úpravy, ktorých cieľom bola protipovodňová ochrana priľahlých území, ako aj zabezpečenie vodohospodárskeho režimu na rieke Ipeľ v súvislosti s výstavbou sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a pod. Došlo tým k výraznejším zmenám polohy koryta.

V snahe upraviť priebeh štátnej hranice do koryta Ipľa bola väčšina týchto zmien zapracovaná do Zmluvy medzi SR a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych úpravách vykonaných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava, podpísanej v roku 1997. Niektoré ďalšie zmeny polohy koryta vzhľadom na rozpracovanosť jednotlivých úsekov však do tejto zmluvy zaradené neboli. Bolo dohodnuté, že preloženie štátnej hranice do regulovaného koryta Ipľa v týchto častiach bude riešené osobitnou medzištátnou zmluvou po ich doriešení a zdokumentovaní.

V roku 2008 začali expertné rokovania o návrhu novej zmluvy, ktorá má nahradiť zastaranú zmluvu z roku 1956 a ktorá zahŕňa i zmeny priebehu štátnej hranice vzniknuté zmenou polohy koryta rieky Ipeľ v okresoch Nové Zámky a Levice a stavebnými prácami v okrese Lučenec. Zmluvu schválila vláda SR 3. júna 2015.

Zmeny priebehu štátnej hranice nadobudnú účinnosť po ratifikácii zmluvy dňom nadobudnutia jej platnosti.

Hranice SR sa môžu meniť len ústavným zákonom. Schválenie ústavného zákona je predpokladom pre ratifikáciu zmluvy.

Predchádzajúce zmeny štátnych hraníc od vzniku Slovenskej republiky /1. január 1993/ riešené ústavným zákonom:

  • slovensko-česká štátna hranica v roku 1996 v súvislosti s výsledkami rozhraničovacích prác po generálnom vymedzení štátnych hraníc,

  • slovensko-maďarská štátna hranica v roku 1997 po vodohospodárskych úpravách na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava,

  • slovensko-poľská štátna hranica v roku 2003 v súvislosti s potrebou riešenia drobných úprav priebehu hraničnej čiary.

VIDEO Známy odporca Kremľa skončil v rukách polície. Rusko zasiahla vlna protestov

0
Ruský právnik a opozičný aktivista Alexej Anatolievič Navaľnyj (Autor: SITA)
Navaľnyj skončil druhý vo voľbách starostu Moskvy v roku 2013. Oznámil aj úmysel uchádzať sa o zvolenie v prezidentských voľbách v roku 2018, ale nedávne potvrdenie jeho rozsudku pre obvinenia z korupcie mu bráni kandidovať. Navaľného podporovatelia odsúdili obvinenia ako vyfabulované.
 
Na dnešné protesty vyzval Navaľnyj a jeho Nadácia na boj proti korupcii. Demonštrácie pritiahli státisícové davy ľudí vo väčšine ruských veľkých miest, od Vladivostoku na Ďalekom východe až európske mestá.
 
Tieto protesty sú najväčším koordinovaným prejavom nespokojnosti v Rusku od masívnych demonštrácií z rokov 2011-2012, ktoré nasledovali po parlamentných voľbách poznačených podvodmi.
 
Zatiaľ nie sú údaje o veľkosti demonštrácie v Moskve, ale jednohektárové Puškinovo námestie bolo husto zaplnené a rovnako aj chodníky na priľahlej Cverskej ulici. To znamená, že na proteste sa mohlo zúčastniť vyše 10.000 ľudí.
 
Občasne prepukali potýčky s políciou a niektorých demonštrantov zatkli, vrátane sivovlasého muža, ktorého polícia ťahala po chodníku.
 
“Je to desivé, ale keby sa každý bál, v uliciach by sa nikto neukázal, boli by prázdne,” povedala 19-ročná Jana Aksjonovová a vysvetlila tak, prečo prišla.
 
Dnešné protesty sa sústreďovali na správy Navaľného nadácie, že ruský premiér Dmitrij Medvedev si nahromadil celú zbierku sídiel, jácht a viníc. Tento luxus, vrátane domu na chov kačiek, sa odrazil aj na mnohých pútačoch na dnešných protestoch, na ktorých boli znázornené obrázky žltých kačičiek – detských hračiek.
 
“Ľudia sú nespokojní s tým, že neprebieha žiadne vyšetrovanie” korupčných obvinení, vyhlásil moskovský demonštrant Ivan Gronstein.
 
V prístavnom meste Vladivostok na pobreží Tichého oceánu polícia s použitím sily zadržala niekoľko demonštrantov, a to neďaleko mestskej železničnej stanice. V jednom prípade policajti spadli dolu malým trávnatým svahom, keď zápasili so zadržaným.
 
Spravodajské a sociálne médiá informovali, že sa konajú demonštrácie vo veľkých mestách po celej krajine, vrátane Novosibirska, Tomska a Krasnojarska. Najmenej 25 ľudí bolo zatknutých vo Vladivostoku a 12 v Chabarovsku.
 
Niektorí demonštranti sa ukázali v uliciach s tvárami pomaľovanými nazeleno, čo bola narážka na nedávny útok na Navaľného, keď mu útočník hodil do tváre zelený dezinfekčný tekutý prostriedok.
 

Kauza Bašternák nám škodí, priznal dlhoročný smerák

0
Poslanec Miroslav Číž za Smer- SD (Autor: TASR)
“Politicky sa o tom hovorí tak dlho, že moje ďalšie vyjadrenie k tomu potrebné nie je. Komplikovalo by nám to život zásadným spôsobom, keby opozičný boj bol vedený na základe elementárnych pravidiel politickej kultúry. Ale tu sa podozrenie vydáva za trestný čin. Keby to bolo na opozícii, ministrov by sme menili každý týždeň. Samozrejme, že nám to škodí, ale aj boj s korupciou má svoje pravidlá,” povedal Číž.
 
Podľa jeho slov sa o kauze Bašternák hovorí deväť mesiacov. “Na druhej strane, prezident Andrej Kiska porušuje Ústavu SR, keďže nevymenoval ústavných sudcov. Je kríza medzi parlamentom a prezidentom, ale k tomu nebol otvorený žiaden verený priestor, kde by odborníci o tomto konflikte diskutovali,” zdôraznil.
 
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) vyhlásila, že vláda okolnosti kauzy Bašternák popierala, ale aktuálne je podnikateľ obvinený. “Nie sú to vymyslené, ale reálne kauzy a my to máme vždy podopreté konkrétnymi faktami. Musíme tlačiť na vládu, aby tu kauzy neboli. Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa štylizuje do polohy bojovníka proti korupcii. Ale kľúčový problém Slovenska nie sú štyri kilá klobás, ale rozkrádanie verejných financií na najvyššej úrovni,” upozornila.
 
Podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak uviedol, že kritika opozície je ostrá, ale vecná. “Štandardní politici roky kašlú na ľudí. Najskôr myslia na seba, potom na oligarchov v pozadí a až potom na ľudí. Ak my dostaneme dôveru, vieme na základe súčasnej výkonnosti ekonomiky garantovať, že každý občan bude mať o 300 eur vyšší čistý plat. Sú to prepočty na základe výkonnosti ekonomiky,” deklaroval.
 
Milan Uhrík z ĽSNS tvrdí, že súčasná opozícia korupčné kauzy nikdy nevyšetrí. “Dôkazom je 23 rokov vlád, kde sa striedali všetci a nevyšetrili sa žiadne kauzy. Vždy sú to len koalično-opozičné hry, aby to vyzeralo, že idete proti sebe, ale keď príde na lámanie chleba, nikdy si neublížia, lebo všetci sú platení rovnakými pánmi. Treba ich vymeniť všetkých,” odkázal.
 
Podpredseda SaS Ľubomír Galko Uhríka vyzval, aby sa dištancoval od rasistických výrokov predstaviteľov ĽSNS a potom sa môže dožadovať, aby s ním iné politické strany spolupracovali. “Vaši voliči vás volili kvôli boju proti korupcii. Aké systémové opatrenia ste priniesli? Do parlamentu ste podávali bludy, ale žiadne pravidlo na boj proti korupcii. Dá sa robiť dobrá opozičná politika a dá sa bojovať proti korupcii aj z opozície, ale čo ste tu urobili vy? Neplníte svoje sľuby, neustále klamete voličov a šírite nenávisť,” vyhlásil.
 
Politici sa nevyhli ani aktuálnej téme rušenia amnestií Vladimíra Mečiara. Číž je presvedčený, že tlak na ich zrušenie bol efektívne organizovaný. “Je tu zásadný právny problém, právo nepozná rušenie amnestií. Obhajujeme tento názor dodnes, ale musím riešiť túto situáciu. V rámci politického realizmu treba hľadať riešenia, skúsme to urobiť. Rokujeme o tom na úrovni koalície a opozície dosť intenzívne, treba vytvoriť atmosféru hľadania konsenzu,” apeloval.
 
Galko zopakoval, že opozícia má päť podmienok, aby podporila koaličný návrh. “Vyzerá to, že so štyrmi koalícia nebude mať problémy,” podotkol. Remišová je presvedčená, že amnestie by nemali byť predmetom politikárčenia. “Koaličné strany mohli prísť so svojím návrhom kedykoľvek, ale prišli s tým až teraz a chcú to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia bola vždy za zrušenie amnestií. Ak koalícia ukáže dobrú vôľu a našich päť pripomienok bude zohľadnených, sme pripravení zahlasovať,” avizovala.
 
Na margo holokaustu a transportov do koncentračných táborov Uhrík vyhlásil, že je mu ľúto každého transportovaného človeka. “Ale neviem sa k tomu vyjadriť. Mám cítiť syndróm večnej viny? Naše oslavovanie slovenskej štátnosti 14. marca je kvôli tomu, že to bol náš prvý samostatný štát, nie preto, že bol fašistický,” konštatoval.
 
Do relácie RTVS mali prísť pôvodne aj zástupcovia koaličných strán SNS a Mosta-Híd. Podľa moderátora Martina Strižinca národniari na pozvanie nezareagovali, zástupca strany Bélu Bugára neprišiel, lebo v diskusii bol aj predstaviteľ ĽSNS, teda politického subjektu, “ktorý popiera základné demokratické princípy”.
 

Žiadna aféra nebola, pýtate sa tupotiny, zaútočil premiér. Kotleba vraj nikdy nevelebil Hitlera. Lídri koalície a opozície diskutovali oddelene

0
Richard Sulík a Robert Fico (Autor: SITA)
Ako sa politikom darí odpovedať na korupciu. To bola jedna z nosných tém relácie TA3 V Politike. Na začiatok nedeľnej diskusie pripomenula spravodajská televízia prieskum agentúry AKO, podľa ktorého je Béla Bugár najdôveryhodnejším straníckym predsedom na Slovensku. 
 
Premiér Robert Fico chcel odľahčiť atmosféru a na poďakovanie moderátora za to, že predsedovia koaličných strán prijali pozvanie do mimoriadnej relácie pri príležitosti jedného roka koaličnej vlády, odpovedal otázkou. „Prečo mimoriadne? Ak nás budete volať, my budeme radi chodiť,“ nadhodil predseda vlády. 
 
Prvý rok vo vysokej politike uplynul aj pre Slovenskú národnú stranu (SNS) pod vedením šéfa národnej rady Andreja Danka, ktorý skonštatoval, že to malo rýchly spád. „Za krátky čas sme dokázali určité priority, kompromisy. Nie je to vždy selanka, pretože každá vláda sa vyznačuje rivalitou,“ povedal na margo istých nezhôd v koalícii. 

Iná alternatíva neexistuje

To, že by niekedy pred vlaňajšími voľbami zvažoval prípadnú koalíciu so stranou Sloboda a Solidarita (SaS), Danko odmietol. „Je to klamstvo,“ skonštatoval. Vláda vraj stojí za svojimi hodnotovými prioritami. Predseda parlamentu a šéf SNS vyzdvihol vládnu pomoc pre dôchodcov, menšiny a sociálne slabých. „Neviem si predstaviť, aká iná vláda by mohla byť zostavená,“ dodal. 
 
Slová šéfa slovenských národniarov potvrdil aj premiér. „Táto trojica, čo tu sedí, teraz nemá alternatívu,“ povedal o sebe a svojich koaličných partneroch Fico. Predseda vlády odmietol výhrady k zostaveniu vlády, lebo je to podľa neho zrkadlo volieb a takto Slováci rozhodli. 
 
V koalícii vraj idú stranícke predsudky bokom. „Koho by napadlo, že dnes budú v jednej vláde sedieť predstavitelia Národnej strany (SNS) a Mosta-Híd,“ povedal Fico. Podľa premiéra potrebuje Slovensko stabilnú vládu, „lebo v Európe sa dejú vážne veci“, čím myslel finančné problémy niektorých krajín. 
 
Znova padli slová o tom, že Slovensko musí zostať v jadre EÚ, aj keby došlo k jej deleniu na výkonnejšie a menej výkonné ekonomiky. „Ak nebude mať Slovensko finančnú disciplínu, môže vypadnúť z kola von. Nech sa deje v EÚ čokoľvek, musíme byť súčasťou jej jadra,“ zdôraznil. 
 
Problémy v koalícii, ak nejaké nastali, si podľa Danka predsedovia vždy „vydebatovali v kuchyni“. Najviac trápia predsedu SNS „klamstvá z úst opozičných politikov“, proti ktorým je podľa Danka ťažké bojovať. 
 
Na otázku moderátora, či bolo spojenie so stranou Smer-SD po voľbách akýmsi podvodom na voličoch, ktorý sa odráža aj na preferenciách, predseda strany Most-Híd odpovedal vyhýbavo. „Nikdy som nepovedal, že so Smerom nie… Volili nás preto, aby sme splnili program. A ako máte plniť program, keď nie ste vo vláde,“ obhajoval Bugár koaličné spojenie so Smerom. 

Pýtate sa „tupotiny“ 

Prišlo aj na nepríjemné otázky, ktorým sa premiér bránil útokom na moderátora Nora Dolinského. „Vám evidentne chýbajú tie každodenné tlačovky za Ivety Radičovej,“ odpovedal Fico na otázku o údajných vnútrokoaličných sporoch. Pri tom však neostalo. 
 
Podľa premiéra ide v koaličnom programe všetko podľa plánu. „Programové vyhlásenie vlády sa napĺňa a napĺňa sa tak, že mám obavy, či nebudeme musieť prísť s niečím novým,“ povedal. 
 
Moderátor sa predsedu vlády pýtal aj na aféry, ktoré sa objavili v médiách v uplynulých mesiacoch, ako napríklad vlani údajné predraženie osláv predsedníctva Rady Európskej únie či kauza Bašternák. „Pýtate sa na tupotiny,“ zaútočil premiér a povedal, že to nemá nič spoločné s transparentnosťou a korupciou. Kauza okolo obvineného podnikateľa Ladislava Bašternáka sa podľa Fica ťahá už od roku 2010. 
 
Podľa premiéra táto vláda „nemala žiadnu inú aféru“, okrem udalostí na rezorte diplomacie, ktoré za žiadnu aféru nepovažuje.  
 
Predseda vlády sa v jednej chvíli posťažoval, že vraj „každý prehliada úspechy vlády“, ktorá je podľa neho pod tlakom opozície a „robí, čo robí“, ale to nechcel Robert Fico ďalej komentovať. 
 
Kritika na adresu moderátora za to, akým spôsobom kladie otázky, pokračovala a vyvolala reakciu. „Ja môžem aj odísť a vy môžete rozprávať,“ skonštatoval moderátor Noro Dolinský na prekrikovanie predsedov koaličných strán.  
 
„Veľmi mi vadí rozdielny meter, ktorý máte na vládu a na opozičných poslancov,“ povedal Fico všeobecne o novinároch. Na prepojenie ministra Roberta Kaliňáka a obvineného podnikateľa Ladislava Bašternáka reagoval premiér tvrdo a rázne. „Nerobte takéto jednoduché závery, že je to nejaká kauza,“ odpovedal Fico. 
 
Danko povedal, že by malo aj v tomto prípade platiť pravidlo „padni, komu padni“, a ak sa preukáže vina, mal by byť páchateľ, ktorého obvinili, potrestaný. 

Extrémizmus a rokovací poriadok 

Béla Bugár pochválil v boji proti extémizmu ministerstvo spravodlivosti, ktoré ovláda jeho strana, za vytvorenie špeciálneho útvaru na tento účel. Predseda Mosta-Híd priznal, že počet tých, ktorí vnímajú korupciu v politike, sa síce zvýšil, ale dodal, že počet reálne podaných sťažností na korupciu klesol o 18 %. Premiér zase skonštatoval, že nechápe, prečo médiá robia reklamu extrémistom. 
 
Na margo nového rokovacieho poriadku, ktorý je v platnosti len pár mesiacov, jeho najväčší zástanca a spoluautor Andrej Danko uviedol, že je efektívny a sú v ňom demokratické mechanizmy. Nie je preto podľa neho pravda, že by okliešťoval slobodu prejavu v parlamente tak, ako to tvrdí opozícia. 
 
„Keď dáte otázku, či je rokovací poriadok neefektívny, tak mi je do plaču,“ povedal moderátorovi Danko. Podľa predsedu NR SR vláde berie silu najmä „plytké vnímanie“ zo strany opozície. 
 
„Efektivita rokovania v NR SR, že sa vedie dialóg, je v podstate zákonná, ale už sa tam neosočujeme. Veď mne nadávali opoziční poslanci a urobili mi peklo, nadávali mi, že skapem, zhyniem,“ povedal šéf národniarov. 
 
Príkladom efektivity rokovacieho poriadku je podľa Bélu Bugára aj to, že sa podarilo prinútiť poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, aby na sebe nenosili do rokovacej sály odznaky so slovenským dvojkrížom.  

Mečiarove amnestie

„Amnestie sú dlhodobá spoločenská trauma, ktorá sa tu deje 20 rokov,“ povedal o amnestiách a ich rušení Danko. Rokovanie parlamentu o tejto kontroverznej téme sa podľa predsedu NR SR posunulo, pretože sa vraj čaká na opozíciu. 
 
Zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara považuje premiér za „riešenie na hrane ústavy, ktoré ale môže byť riešením“. 
 
O podpore rušenia amnestií zo strany kotlebovcov Béla Bugár uviedol, že nedošlo k žiadnym priamym rokovaniam a to iba ĽSNS vyjadrila podporu vládnemu návrhu rušenia amnestií. „My sme na rozdiel od opozície nerokovali s kotlebovcami. My nerokujeme s fašistami,“ povedal Bugár. 
 
Koaličný návrh na zrušenie amnestií navrhovaný poslancom Jánom Budajom by mohli podľa Bugára napadnúť tí, ktorých sa amnestie týkajú. 

Opozícia si berie slovo

V druhej časti relácie TA3 V Politike sa k slovu dostali opoziční predsedovia, ktorí reagovali na otázku, v akom stave je slovenská spoločnosť po prvom roku koaličnej vlády a či skutočne platí to, čo tvrdili predstavitelia koalície, že došlo k zvýšeniu výberu daní, zlepšeniu sociálnej situácie a zníženiu nezamestnanosti. 
 
„To, čo túto vládu najviac charakterizuje, je morálny úpadok,“ povedal na úvod šéf SaS a europoslanec Richard Sulík. Podľa neho boli hrubo porušené predvolebné sľuby. Sulík spomenul kauzu Bašternák, ktorá je vraj neodmysliteľná. „Množstvo iných káuz sa zametá pod koberec,“ skonštatoval.
 
„Nikdy neboli tak blízko daňové podvody k premiérovi ako dnes,“ povedal Sulík na margo kauzy Bašternák. 
 
Líder hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič uviedol, že v súvislosti s koalíciou súhlasí so spojením vláda kontinuity a pokroku. „Kontinuitu vidím v kšeftoch a rozkrádaní, v tom, že sa kryjú navzájom,“ povedal poslanec. 
 
Predseda ĽSNS Marian Kotleba priznal, že prišiel meniť štýl politiky na Slovensku, tak ako deklaroval pred voľbami. „Myslím, že sa nám to darí. Naši poslanci sa nezapájajú do toho cirkusu a tých škriepok, čo v parlamente vládnu,“ obhajoval politiku ľudákov ich predseda.
 
Boris Kollár z hnutia Sme rodina hneď na úvod povedal, že je v parlamente aj politike nováčikom. Slovo politik podľa neho zosobňovalo pri jeho vstupe do politiky klamára a zlodeja. „Keď som vošiel do politiky, zistil som, že je to skutočne tak,“ skonštatoval predseda Sme rodina. 
 
Štandardní politici fungujú podľa Kollára tak, že „najprv naplnia svoje vrecká, potom vrecká oligarchov, ktorí ich podporujú, a začínajú okrádať“ voličov. Líder hnutia Sme rodina uviedol, že jeho strana podporuje všetky zákony v prospech ľudí. „Prišli sme do politiky podporovať ľudí, nie oligarchov,“ uviedol. 

Útok na kotlebovcov 

Reč sa hneď v počiatku druhej časti relácie s opozičnými poslancami zvrtla na extrémizmus a terčom bol najmä Marian Kotleba, ktorý priznal, že sú to len kollárovci, ktorí ich návrhy zákonov podporia. 
 
Igor Matovič neoslovil predsedu ĽSNS inak ako „fašista Kotleba“ a pokračoval v tom až do skončenia vysielania. 
 
Aj Boris Kollár priznal, že na Slovensku bujnie extrémizmus, ale vidí ho v niečom úplne inom, ako v kotlebovcoch v parlamente. „Na Slovensku je silný extrémizmus. Na Slovensku sa extrémne kradne, extrémne sa okrádajú občania a toto vyvoláva tú nevôľu. Keby nebol tento extrémizmus, nebol by tu Kotleba v parlamente a nebol by tu ani Boris Kollár, pretože by do politiky nemusel ísť,“ povedal Kollár. 
 
Richard Sulík zase prirovnal Kotlebu k Robertovi Ficovi, čo si predseda ľudákov vyprosil. 
 
Obzvlášť ostrá bola výmena názorov medzi Igorom Matovičom a Marianom Kotlebom. Líder hnutia OĽaNO-NOVA vylúčil akúkoľvek spoluprácu s ĽSNS a opakovane nazýval Kotlebu fašistom. 
 
Odpoveď šéfa ľudákov bola však rovnako tvrdá, keď obvinil Matoviča z toho, že „dotiahol do NR SR registrovaného agenta ŠtB Jána Budaja“. Spojenie s ideálmi Adolfa Hitlera, ktoré naznačoval Igor Matovič, Kotleba odmietol. „S Hitlerom nemám nič spoločné. Nikdy som nechválil a nevelebil Hitlera. Dokonca som si nedovolil povedať ani to, čo premiér, že Hitler mal dobrý ekonomický program,“ povedal šéf ĽSNS. 
 
Boj proti extrémizmu, ktorý zvolila vláda, je podľa Matoviča „trápny“. 

Amnestie, EÚ a politická vražda 

Došlo aj na amnestie Vladimíra Mečiara. Boris Kollár chce zrušiť buď všetko, alebo nič. Teda aj Mečiarove amnestie, aj milosti exprezidenta Michala Kováča. Richard Sulík a SaS požaduje zrušenie amnestií. 
 
Marian Kotleba tvrdí, že jeho poslanci nepodporia vládou predkladaný návrh, ak v ňom nebude zahrnuté aj zrušenie milostí. Igor Matovič chce zabrániť premlčateľnosti aj po zrušení amnestií, aby boli zodpovední aj potrestaní a nielen usvedčení. 
 
Všetci opoziční lídri sa zhodli, že podporia odvolanie ministra sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ktoré chce opozícia vyvolať už nasledujúci týždeň. 
 
Premiér podľa Sulíka síce chce, aby sme boli v jadre EÚ, ale v skutočnosti to vraj znamená odovzdávanie viacerých kompetencií do Bruselu. 
 
Kotleba tvrdí, že EÚ sa nedá reformovať a budúcnosť Európy je v spoločenstve národov, ktoré by podľa neho mali spolupracovať ako rovný s rovným. Referendum o vystúpení z EÚ je stále cieľom ĽSNS. 
 
Matovič v závere vyzval, aby smrť exposlanca Františka Gauliedera dal policajný prezident prešetriť niekomu inému ako železničnej polícii, pretože podľa neho by mohlo ísť o „politickú vraždu“. 
 
Celú reláciu nájdete TU.
 

M. Lajčák v New Yorku o výzvach spojených s klimatickými zmenami

0
Miroslav Lajčák (Autor: SITA)

Cieľom podujatia, ktoré organizuje predseda 71. VZ OSN Peter Thomson, je posilniť synergiu oboch vzájomne prepojených tém: klimatických zmien a udržateľného rozvoja.

Klimatické zmeny majú devastujúci dopad nielen na životné prostredie, ale v priamej súvislosti zvyšujú aj rozvojové, humanitárne a bezpečnostné riziká: strata úrodnej pôdy v dôsledku záplav či extrémneho sucha, nedostatok zdrojov pitnej vody, prístup k nerastným bohatstvám a podobne. Tieto elementy, znásobené zlou ekonomickou a sociálnou situáciou obyvateľstva, predstavujú vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť celosvetového obyvateľstva. V neposlednom rade, podľa predpovedí odborných organizácií, do roku 2050 výrazne narastie problém migrácie, keď počet ľudí nútených opustiť svoje domovy kvôli klimatickým zmenám môže dosiahnuť až 1 miliardu.

„Každý z nás musí byť súčasťou riešenia. Musíme chápať a vysvetľovať občanom závažnosť a nástojčivosť súčasnej situácie, aby lepšie pochopili výzvy klimatických zmien a prispôsobili im svoje životy. Ak nebudeme dnes konať v otázke globálneho otepľovania, bude to pre ďalšie generácie katastrofou. Naše úsilie musí byť nezávislé od toho, kto je práve pri moci, ale musí sa zakladať na vedeckých údajoch,“ povedal vo svojom vystúpení M. Lajčák. Poukázal aj na potrebu pomoci najviac zraniteľným rozvojovým krajinám pri budovaní kapacít, zavádzaní nových technológií a vytváraní partnerstiev pri riešení negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.

Počas predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roka 2016 Slovenská republika presadila dokončenie ratifikácie Parížskej dohody o klimatických zmenách všetkými štátmi EÚ, čím sme významne prispeli k vstupu Dohody do platnosti v rekordne rýchlom čase, prakticky rok od jej prijatia. Slovensko ratifikovalo dohodu ako v poradí piaty štát EÚ – dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016. Bola zavŕšením náročných dlhoročných rokovaní, jej prijatím sa však otvára ďalšia úloha – zavádzanie dohodnutých záväzkov do praxe.

V New Yorku sa minister stretol aj s cyperským prezidentom N. Anastadsiadesom, s ktorým hovoril o súčasnom vývoji situácie na rozdelenom ostrove. Ako to M. Lajčák pripomenul, v poslednom období sme do procesu zmierenia a riešenia slepej uličky v rozhovoroch medzi cyperskými Grékmi a cyperskými Turkami vkladali veľké nádeje. „Osobitne sme boli potešení predložením návrhov a náčrtov možného federálneho usporiadania Cypru v januári tohto roka. Teraz sa však zdá, že celý proces je opäť zabrzdený, čo nepomáha nikomu a ničomu. Názorové rozdiely je potrebné riešiť za rokovacím stolom, pragmaticky a s chladnou hlavou,” povedal minister M. Lajčák a zopakoval, že pozitívny výsledok rozhovorov by bol výbornou správou nielen pre Cyperčanov, ale aj pre EÚ a celý región.

M. Lajčák sa v predvečer konania podujatia o klimatických zmenách stretol aj s predsedom 71. Valného zhromaždenia OSN Petrom Thomsonom, s ktorým hovoril o najväčších výzvach stojacich pred svetovou organizáciou v tomto období. Popoludní minister diskutoval so zástupcom generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Jeffreym Feltmanom najmä o medzinárodnopolitických otázkach vrátane Sýrie a blízkovýchodného mierového procesu a ich prepojenia na politickú agendu OSN.

 

Nemecké médiá dostali nový návod na to, ako informovať o etnickom a náboženskom pozadí páchateľov. Niektorým sa však vôbec nepáči

0
Demonštrácia proti imigrantom v Nemecku. S heslom: Rapefugees not welcome - znásilňovači-utečenci, nie ste vítaní (anglická slovná hračka) (Autor: SITA)

Pravidlá označovania náboženského či etnického pozadia podozrivých v médiách sa zmenili v Nemecku len nepatrne, ale téma je natoľko citlivá, že sa o nej živo diskutuje. Etické zásady Nemeckej tlačovej rady sú síce nezáväzné, ale riadia sa nimi takmer všetci nemeckí novinári. Doposiaľ platilo, že etnický pôvod a vierovyznanie mali žurnalisti uvádzať len v prípadoch, v ktorých sa dalo „preukázať, že je to pre čitateľa relevantné na pochopenie incidentu“.

Zmenu v tomto smere priniesli udalosti z Kolína na prelome rokov 2015 a 2016, keď počas silvestrovských osláv stovky žien nahlásili sexuálne obťažovanie. Médiá vtedy začali informovať až po niekoľkých dňoch o tom, že páchateľmi boli vo väčšine muži pôvodom zo severoafrických krajín.

Po udalostiach v Kolíne sa samotné médiá začali ozývať a volať po zmene pravidiel. Dočkali sa a novinári tak môžu písať o etnickom pôvode podozrivých či ich viere, ak je to vo verejnom záujme. Napriek tomu by však mali byť opatrní pri takýchto správach, aby „uvedenie týchto informácií nespôsobilo všeobecnú diskrimináciu založenú na základe činov jednotlivca“.

Správy o udalostiach z Nového roka 2015/2016 v Kolíne, v ktorých sa žurnalisti spočiatku zdráhali hovoriť o pôvode páchateľov, podlomili dôveru Nemcov vo verejnoprávne a mainstreamové médiá. Dokonca ich ľudia začali označovať nemeckým výrazom Lügenpresse, čo znamená lživé médiá. Aj na nové pravidlá sa zniesla kritika a našli sa redakcie, ktoré odmietli pracovať podľa nich. Sächsische Zeitung už vlani otvorene uviedli, že budú informovať o národnosti a vierovyznaní v každom jednom prípade.

Celý text v angličtine nájdete TU.

Konvoj vojakov NATO sa cez Česko presúva do Poľska. Toto je dôvod

0
Centrála NATO v Bruseli (Autor: SITA)
Citoval hovorcu Generálneho štábu Armády ČR Jana Šulca, podľa ktorého vojaci prenocovali v Jaselských kasárňach v Starej Boleslavi, odkiaľ dnes vyrazili po diaľnici smerom na Hradec Králové a k hraničnému priechodu v Náchode. Rovnako ako v sobotu ich sprevádza Polícia ČR a Vojenská polícia.
 
Prvá zo siedmich častí konvoja konvoja opustila české územie pred 11. hodinou a hovorca Šulc povedal, že ešte dnes prekročí hranice s Poľskom celý konvoj.
 
Jeho prejazd sledovali v Česku hlúčiky ľudí, bolo ich však menej ako pri prejazdoch podobných konvojov v minulosti. Za ostatné dva roky prekročili Česko tri podobné konvoje.
 

Ministerstvo obrany: Základom úspechu je ochota

0
Ministerstvo obrany SR (Autor: mod.gov.sk)

Ocenil, že 37-členná čata ženistov, ktorá je dislokovaná na veliteľstve misie v Nikózii, odvádza vynikajúcu prácu pre všetky tri sektory, to znamená pre prvý, v ktorom velia Argentínčania, pre druhý pod velením Britov, ako aj pre štvrtý, v ktorom pôsobia Maďari, Srbi a Ukrajinci, pričom veliacim národom sú Slováci (tretí sektor bol zrušený).

Zástupca náčelníka štábu UNFICYP pre podporu operácií britský podplukovník Julian Pemberton Piggot, ktorý sa v rámci rotačného týždňa stretol s veliteľom 169-členného kontingentu slovenských vojakov podplukovníkom Rudolfom Eštókom a s podplukovníkom Petrom Kovácsom z Generálneho štábu OS SR, vysoko ocenil aj práce, ktoré slovenskí ženisti odvádzajú na samotnom veliteľstve misie. Začínajúc vybudovaním úplne nových priestorov vstupnej brány na veliteľstvo aj s kontrolnými stanovišťami zo začiatku tohto roka, pokračujúc výstavbou ochranných oplotení až po bežnú údržbu objektov veliteľstva, kde boli desiatky objektov vybudované ešte v priebehu druhej svetovej vojny. „Základom úspechu slovenských ženistov je ochota, ktorá stojí na perfektnej profesionálnej príprave našich vojakov,“ konštatoval podplukovník Pavol Kobík, ktorý na veliteľstve UNFICYP zastáva pozíciu hlavného ženistu pre celú misiu a okrem slovenskej čaty koordinuje aj prácu menších ženijných družstiev pôsobiacich v rámci jednotlivých národných kontingentov.

Čata slovenských ženistov má na starosti aj 250 kilometrov patrolovacích ciest, pričom pod velením poručíka Martina Sekana v ostatnom období opravovala v argentínskom Sektore 1 horské cesty, ktoré boli po zosuvoch po jarných dažďoch neprejazdné. V britskom Sektore 2 realizovali sanačné práce na viacerých starších budovách, v rámci celej misie upravovali heliporty a budovali základové dosky pre prístrešky či budovy alebo osádzali osvetlenie perimetra veliteľstva. Čata 36 slovenských ženistov má o. i. k dispozícii 34 ženijných strojov, z ktorých 26 poskytuje misia. Minulú jeseň, keď minister obrany SR Peter Gajdoš vyšiel v ústrety požiadavke OSN a Slovensko navýšilo počet vojakov v UNFICYP o desať, slovenskí ženisti na jednej z pozícií nášho kontingentu dobudovali ubytovacie priestory a aktuálne v týchto dňoch dokončievajú servisné zázemie pozície.

Sobotka a Fico sa porozprávajú s Merkelovou. Nielen o EÚ

0
Premiér Robert Fico (vpravo) so svojím českým kolegom Bohuslavom Sobotkom (Autor: SITA)
Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, podpísaná 27. februára 1992, reflektovala nové podmienky vzájomných vzťahov po páde železnej opony. Nemecko sa zaviazalo okrem iného na podporu českého členstva v Európskych spoločenstvách (predchodca Európskej únie). Obe zmluvné strany sa dohodli na pravidelných konzultáciách na rôznych úrovniach, pripomína ČTK.
 
Sobotka a Fico by mali rokovania s Merkelovou začať rokovaním pri obede, kde sa budú venovať otázkam Európskej únie. Po spoločnej tlačovej konferencii zamieria na stretnutie s nemeckými, českými a slovenskými študentmi, s ktorými budú diskutovať na tému Príspevok stredoeurópskeho regiónu k budúcnosti Európy.
 
Prijatie zmluvy už tento rok v deň 25. výročia jej podpísania pripomenuli ministri zahraničia všetkých troch krajín, Lubomír Zaorálek, Miroslav Lajčák a Sigmar Gabriel. V dokumente uviedli, že Česko, Slovensko a Nemecko chcú vytvárať silnejšiu Európu, ktorá bude konkurencieschopná, zaistí bezpečnosť a obstojí v globalizovanom svete. Zmluva z roku 1992 podľa nich posilnila kontakty všetkých troch krajín a prispela k zlepšeniu ich vzťahov.
 

Britská polícia opakuje: Útočník z londýnskeho Westminsteru…

0
Útok autom na chodcov v londýnskej štvrti Westminster (Autor: TASR)

Polícia v sobotu večer oznámila, že nič nenaznačuje, že by boli plánované ďalšie útoky.

Asistent policajného komisára Neil Basu povedal, že sa možno nikdy nepodarí zistiť motívy konania Khalida Masooda, ktorý bol zastrelený v stredu po tom, ako s autom narážal do chodcov na Westminsterskom moste a pred parlamentom smrteľne pobodal neozbrojeného policajta.

Basu povedal, že “pochopenie (jeho činu) mohlo zomrieť s ním”. Polícia vyzvala ľudí, ktorí poznali Masooda alebo ho videli, aby sa spojili s vyšetrovateľmi.

V prípade zostáva vo väzbe už iba jediná osoba –  muž, ktorého totožnosť polícia neprezradila a zatiaľ nebol z ničoho obvinený.

Masood (52) bol v  minulosti odsúdený za násilné trestné činy a tresty si odpykal vo väzení. Pracoval tiež istý čas v Saudskej Arábii, kde vyučoval angličtinu.

Roman Bednár: Paríž a jeho hviezdy – autentický príbeh na pokračovanie; 200. pokračovanie

0
Roman Bednár (Autor: Roman Bednár)

Ak sa však aj napriek jeho dokonalým schopnostiam bezpečne riadiť nesmierne komplikovanú rímsku dopravu nakrátko zastavili prúdy aut pred ním, z dôvodu, že sa niekde mimo jeho dosahu odohralo niečo, čo to spôsobilo, tak potom prenechal slobodu rozhodovania sa všetkým bicyklistom, motorkárom i menším autám, aby sa pokúšali prepchávať okolo neho na vlastnú päsť.

Mal vo svojom dirigentskom repertoári ešte mnoho iných možností ako prstmi a rukami riadiť dopravu a jeho pohyby boli také úžasne estetické a dynamické, že bolo pre Ginette a Denisa vysloveným pôžitkom ho dlhú dobu sledovať.

Krásavec v policajnej uniforme si po čase všimol, že ho Ginette uprene pozoruje. A keď videl, že z neho nespúšťa oči a sa pritom aj usmieva, tak si to samozrejme vysvetlil po svojom (veľa Talianov by reagovalo podobne, ale ak tak urobí policajt v službe, tak to môže byť len rímsky policajt).

A poďme – už aj opustil svoje stanovište a prišiel na chodník, kde stál jeho kolege v blízkosti Ginette. Niečo mu povedal a ten sa hneď vybral na jeho miesto a „baletný majster“ začal bližšie sondovať situáciu a vyzývavo sa pozeral na ňu. Vôbec mu nevadilo, že bola v doprovode iného muža. Pre neho bolo celkom jasné, že keď mu nejaká žena tak jednoznačne dávala najavo, že má o neho záujem a podľa neho aj provokujúco, ako to robila Ginette, tak má na mysli len jedno, a to je zoznámenie sa (Rimanky sú v tomto smere veľmi opatrné a nedávajú najavo rímskym mužom ničím, že majú nejaký záujem, lebo by sa nemohli zbaviť dotierania rímskych mužov, ktorí okamžite využijú každú príležitosť) .

A preto tohto pekného šviháckeho policajta nemohlo ani vo sne napadnúť, že Ginette sa o neho a o jeho neobyčajný prejav pri riadení dopravy zaujímala len ako zvedavá psychologička a že aj keď mala erotiku a sex takpovediac v každej bunke svojho tela, tak nemala najmenší záujem isť do postele s každým pekným mužom, ktorý ju niečím zaujal.

Pokračovanie nasleduje.

Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.

Ako sa mohol niekto, kto pochyboval o svojom poslaní, stať lídrom českého disentu? Komentátor sa pozrel na slabé miesto exprezidenta Havla

0
Václav Havel (Autor: TASR)

Spisovateľ, dramatik a prezident Václav Havel bol počas svojho života viackrát uväznený. Ocitol sa v politickej represii, keď v roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi, pričom jeho činnosť vyvrcholila v roku 1977 publikovaním Charty 77. Havel bol jedným z jej troch hovorcov. Druhým bol Ján Patočka, o ktorého smrti sa Havel dozvedel vo väzení. Svoj pobyt medzi štyrmi stenami niesol ťažko. Vtedajší režim mal problém, síce bol Havel v marci 1977 vo väzení už dva mesiace, nemohli mu dokázať nič, čo by súviselo s Chartou, ktorú chceli rozdeliť, a ideálne zvnútra.

Ako však píše redaktor denníka Postoj Jaroslav Daniška, samotnú zámienku na rozdelenie Charty 77 im dal uväznený prezident. Krátko potom, ako sa Havel dozvedel, že mu pobyt vo väzení predĺžia o ďalší mesiac, začal hovoriť o pozadí samizdatovej práce, ktorá mala ostať v utajení. „Na pohľad vždy krehký Havel ukázal slabé miesto,“ opisuje redaktor. Podľa jeho slov bývalý prezident o sebe začal pochybovať a svojej manželke Oľge sa vyznal, že by sa chcel odsťahovať na vidiek, písať a venovať viac času jej. „ŠtB pochopila. Havel je slabší, než vyzerá, môžeme dosiahnuť nielen jeho dištanc od Charty, ale pokúsiť sa chartistov rozhádať,“ približuje Daniška.

Podľa jeho slov začal Havel rozprávať o všetkom možnom. Napríklad aj o tom, ako ho prekvapil úspech a popularita Charty v zahraničí a nezvládol záujem. „Keď človek dnes číta prepis jeho výpovedí, je v istom úžase. Ani nie tak kvôli tomu, že človeka je možné vo väzení zlomiť. Ale zakráda sa myšlienka, ako sa mohol niekto, kto v podstate po relatívne krátkom uväznení začal pochybovať o svojom poslaní, stať lídrom českého disentu,“ konštatuje Daniška. Eštebáci napokon s Havlom spísali desaťbodové vyhlásenie a po 4 mesiacoch sa dostal na slobodu. Vtedy ešte netušil, že v druhej polovici 80. rokov sa medzi väzenské múry ešte dvakrát vráti.

Celý článok nájdete TU.

Ministerstvo vnútra: Poslanci schválili zmeny v cudzineckom zákone

0
Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (Autor: SITA)

Novelou sa predovšetkým preberajú do slovenskej legislatívy  európske smernice o sezónnych pracovníkoch a vnútropodnikovom presune a zapracované sú v ňom aj požiadavky aplikačnej praxe zákona. Zjednodušuje sa ňou príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo Európskej únie na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov. Uľahčujú sa ďalej podmienky pre zamestnancov, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom.

Zároveň sa novelizuje aj zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

Sezónni pracovníci

Na základe smernice Európskeho parlamentu (EP) a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci sa upravuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín (mimo EÚ), ktorí budú na území SR vykonávať sezónne zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave, kedy sa môže vykonávať sezónne zamestnanie iba s udeleným prechodným pobytom, budú môcť štátni  príslušníci tretích krajín vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch.

Prvý režim predpokladá pobyt najviac do 90 dní od príchodu na územie SR, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, resp. len na základe povolenia na zamestnanie, ak ide o cudzinca, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti.

Umožnený bude aj pobyt na obdobie dlhšie ako 90 dní, najviac však na 180 dní, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Žiadosť o prechodný pobyt bude posudzovaná v rámci jednotného povolenia, čo znamená, že cudzinec dostane jeden doklad, ktorý ho bude oprávňovať na pobyt a zároveň na zamestnanie.

Umožňuje sa prepojenie oboch režimov sezónneho zamestnania v prípade, ak si bude chcieť štátny príslušník tretej krajiny predĺžiť pôvodný krátkodobý pobyt do 90 dní, pričom celková doba sezónneho zamestnania nesmie presiahnuť 180 dní; a to vrátene predchádzajúceho pobytu.

V súvislosti so sezónnym zamestnaním Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam odvetví sezónnych zamestnaní.

Vnútropodnikové presuny

Na základe smernice EP a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu sa ustanovujú podmienky vstupu a pobytu na území SR na obdobie dlhšie ako 90 dní štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu.  Ide o prípady, keď zamestnávateľ so sídlom mimo EÚ vyšle zamestnanca do svojho podniku v niektorom zo štátov únie a stadiaľ je ďalej presunutý do inej pobočky v EÚ.

Cieľom tejto úpravy je najmä uľahčenie mobility a zníženie administratívneho zaťaženia pre vymedzené kategórie zamestnancov (vedúci zamestnanec, odborník a stážista), ktorí sú presunutí v rámci podniku v Únii na územie SR.  Návrh rozlišuje dva režimy vykonávania zamestnania na území SR v rámci vnútropodnikového presunu, a to:

  • na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu (ak je SR prvou krajinou, kde bude štátny príslušník tretej krajiny presunutý z tretej krajiny) alebo

  • bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu (režim mobility). To znamená, že po príchode na územie SR si nemusia žiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt, čo podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné.

Práca pre centrum strategických služieb

Návrh zákona rieši aj iné kategórie zamestnancov, ktoré nesúvisia s transpozíciou smerníc. Zavádza sa napr. špecifická skupina zamestnancov; pôjde o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb. O ich žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa bude rozhodovať v skrátenej lehote do 30 dní.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude pre centrum strategických služieb poskytovať odborné školenia, bude sa môcť zdržiavať na území SR 90 dní bez povolenia na zamestnanie.

Centrum strategických služieb je podľa zákona o investičnej pomoci definované ako miesto, v ktorom prijímateľ investičnej pomoci poskytuje služby s vysokou pridanou hodnotou podporujúce zamestnanosť kvalifikovaných expertov v centrách pre vývoj počítačových programov, odborných riešiteľských centrách, centrách na prípravu modifikovaných špičkových technológií a centrách zákazníckej podpory. Predmetom činnosti sú najmä služby v oblasti financií, nákupu, informačných technológií, personalistiky a starostlivosti o zákazníkov. Zoznam vedie Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré ho bude zasielať ministerstvu vnútra.

Inovatívne podnikateľské projekty

Taktiež v oblasti podnikania novela prinesie pozitívne zmeny. Za zvýhodnených podmienok  budú môcť na Slovensko prísť podnikatelia, ktorých podnikateľský zámer posúdi Ministerstvo hospodárstva SR ako podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu. V prípade inovatívneho projektu sa zníži suma finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti pre cudzinca pri udelení prechodného pobytu (40x životné minimum namiesto 100x) a pri jeho obnovení (20x životné minimum namiesto 60x). Skráti sa tiež lehota na rozhodnutie policajného útvaru o prechodnom pobyte (30 dní namiesto 90 dní).

Ďalšie zmeny

  • Uľahčí sa situácia zamestnancov z tretích krajín, ktorí z rôznych dôvodov prídu o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave (30 dní) budú mať 60 dní na to, aby si našli nové zamestnanie.

  • Zamedzí sa vysielaniu zamestnancov z tretích krajín na naše územie, ak to nesúvisí priamo s dodávaným tovarom alebo službami.

  • Predlžuje sa platnosť tzv. modrej karty na účel vysokokvalifikovaného zamestnania z troch rokov na štyri roky.

  • Zrovnoprávňuje sa postavenie osôb s udeleným dlhodobým pobytom v SR s občanmi SR v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti, napr. bude možné ich zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 

  • Podmienky v zariadeniach pre zaistenie cudzincov budú priaznivejšie, a to najmä vo vzťahu k maloletým.

  • Rozšíria sa možnosti polície na snímanie identifikačných znakov cudzincom, čím sa predíde možnému zneužívaniu dokladov na preukázanie inej totožnosti.

Účinnosť by mal novelizovaný zákon nadobudnúť 1. mája 2017.

Soros nie je jediný, kto sponzoruje ľavicových aktivistov po celom svete. Má nasledovníka, ktorý nevidí rozdiel medzi biznisom a politikou

0
Paul Polman, riaditeľ spoločnosti Unilever (Autor: TASR)
Aktivity Sorosových nadácií a mimovládnych organizácií sú terčom kritiky nielen v susednom Maďarsku, kde sa na ne tvrdo zamerala vláda premiéra Viktora Orbána. Výhrady k pôsobeniu týchto organizácií v zahraničí sa objavujú aj v Spojených štátoch. Skupina tamojších senátorov v polovici marca požiadala v otvorenom liste šéfa americkej diplomacie, aby prešetril, či Sorosove mimovládky nepoužívajú na ovplyvňovanie politiky v Macedónsku štátne peniaze. 
 
George Soros niečo také popiera a vo svojich 86 rokoch zostáva jedným z najväčších podporovateľov mimovládnych organizácií na svete. Nie je však ani zďaleka jediný, kto svoje obrovské imanie investuje do podpory liberálnych a ľavicovo orientovaných zoskupení nielen v USA, ale aj v zahraničí. 
 
Portál Lifezette priniesol prednedávnom článok o tom, kto by mohol Sorosa po jeho smrti nahradiť na mieste mecenáša, ktorý štedro rozdáva tým mimovládnym organizáciám, ktoré vyhovujú jeho politickej orientácii na liberálne hodnoty. 

Druhý Soros je tu

Mužom, ktorý by mohol jedného dňa prevziať po Sorosovi prvenstvo v dotovaní mimovládok, je riaditeľ spoločnosti Unilever Paul Polman. Tento muž by po smrti amerického miliardára maďarského pôvodu mohol prevziať vedúcu úlohu miliardára, ktorý dotuje ľavicových aktivistov na globálnej úrovni. 
 
S výrobkami spoločnosti, ktorú má Polman pod palcom, ste sa mohli stretnúť aj vy. Britsko-holandská firma vyrába totiž obrovské množstvo tovaru od potravín po drogériu a má nemalé zisky.
 
Práve pre svoje postavenie a podobné zmýšľanie, ako má George Soros, je Polman označovaný za jeho možného nástupcu. Už teraz podporuje riaditeľ Unileveru viaceré mimovládne organizácie s ľavicovou agendou. 
 
Ovplyvňovanie politiky prostredníctvom mimovládnych organizácií a lobovanie v snahe usmerniť dianie žiadaným smerom nie je nič nové, ale na Sorosa sa už začínajú pre jeho štedré dotácie pre zahraničné pobočky svojich mimovládok pozerať cez prsty aj doma v USA. Polman však nie je až tak v centre záujmu, a tak sa mu doposiaľ médiá v tomto smere vyhýbali. 
 
Miliardár a šéf Unileveru si ale nerobí ťažkú hlavu z toho, že by ho niekto obvinil zo snáh ovplyvňovať politiku. On ich totiž otvorene priznáva. Vo februárovom rozhovore pre magazín Fortune odpovedal na otázku, koľko času venuje riadeniu spoločnosti a koľko lobovaniu v politike. Rozdiel medzi biznisom a politikou Polman nerobí. „Pre mňa je to to isté. Nedelím tieto dve veci. Myslím si, že je to súčasť toho, ako riadime náš biznis,“ otvorene priznal. 

Čo Polman dotuje?

Po získaní kontroly nasmeroval Polman spoločnosť jasným smerom. V roku 2012 pomáhal v Londýne organizovať konferenciu „Všeobecný kapitalizmus“ a v súčasnosti je členom Koalície pre všeobecný kapitalizmus (CIC), ktorá vznikla z konferencie. 
 
CIC je sponzorovaná okrem Unileveru aj Rockefellerovou, aj Fordovou nadáciou a rodinou Rothschildovcov. Polman sa podieľal aj na kampaniach, ktoré pred referendom o brexite varovali ľudí pred negatívnymi dôsledkami vystúpenia z Európskej únie. V roku 2014 uviedol, že cieľom CIC je redefinovať kapitalizmus a postaviť na ňom udržateľnú globálnu ekonomiku tak, aby sa ňou dali dosahovať politické ciele. 
 

Extrémistov loví aj Twitter. Toto je výsledok

0
Sídlo Twitteru v San Franciscu (Autor: SITA)

Akékoľvek radikálne prejavy na svojich stránkach nemilosrdne mažú sociálne siete Facebook aj Twitter. Tie sa vlani na podnet viacerých krajín podujali, že budú dôsledne vymazávať zo svojich stránok všetok obsah, ktorý by bol radikálny, nenávistný či extrémistický.

Spoločnosť Twitter, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť, uviedla, že od roku 2015 až doposiaľ zrušila viac ako pol milióna používateľských účtov. Všetky mali šíriť extrémizmus, čím sa previnili voči pravidlám používania sociálnej siete a boli preto odstránené zo siete.

Najviac zablokovaných, respektíve zrušených účtov na sociálnej sieti Twitter zaznamenala spoločnosť v posledných šiestich mesiacoch minulého roka. Za pol roka vlani vymazali takmer 380-tisíc účtov. Všetky v súvislosti s podnecovaním, propagáciou alebo výzvami na násilie podmienené extrémistickými názormi.

Okrem bežných používateľov Twitteru sa sociálna sieť chce najnovšie zamerať aj na médiá a novinárov, ktorých niekto nahlásil za šírenie extrémistického obsahu. Žiadne konkrétne kroky však firma zatiaľ neprijala.

Celý text v angličtine nájdete TU.

Vicepremiér Peter Pellegrini: Ďalšia riziková podmienka k čerpaniu fondov je splnená

0
Vicepremiér pre investície Peter Pellgrini (Autor: SITA)

Slovenská republika podpísala s Európskou komisiou v júni 2014 Partnerskú dohodu, ktorá určuje podmienky a  stratégiu čerpania fondov EÚ na programové obdobie 2014-2020. V rámci Partnerskej dohody boli uvedené aj určité oblasti, tzv. ex-ante kondicionality, v rámci ktorých Slovensko ako členský štát EÚ muselo prijať opatrenia, ktorými sa docieli harmonizácia s legislatívou európskeho spoločenstva.

Jednou z týchto oblastí je aj oblasť verejného obstarávania. Z pohľadu čerpania fondov EÚ išlo o jednu z rizikových podmienok. Aj preto bolo nevyhnutné vytvoriť akčný plán, ktorý jasne zadefinoval hlavné opatrenia, ktoré musela Slovenská republika v tejto oblasti plniť a týkali sa elektronizácie VO, zvýšenia kvality vzdelávania v oblasti VO, vyhotovenia vzorových dokumentov k VO, úpravy konfliktu záujmov, ako aj ďalších nástrojov na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti  verejného obstarávania. Gestormi ex ante kondicionality boli ÚPPVII, sekcia centrálny koordinačný orgán, Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo vnútra SR. Európskej komisii boli postupne predkladaná jednotlivé návrhy opatrení vo forme odpočtov k akčnému plánu na plnenie ex-ante kondicionality. Konečný termín na zaslanie finálneho odpočtu bol do konca uplynulého roka 2016 a v tomto termíne bol predložený finálny odpočet za Slovenskú republiku. Európska komisia vyhodnotila prijaté opatrenia pozitívne a  listom z 9. marca 2017 informovala Slovenskú republiku o splnení ex ante kondicionality v plnom rozsahu.

Ukázal svojský prístup. Francúzski moslimovia majú vlastnú cestu, ako bojovať s fanatikmi a šírením radikálneho islamu

0
Korán (Autor: pexels.com)
Vo francúzskom meste vína Bordeaux sa moslimská komunita spojila so samosprávou, aby spoločne predišli prípadnej radikalizácii mladých ľudí. Nemecký spravodajský kanál na svojom portáli píše o imámovi Fouadovi Saanadim, ktorý sa venuje rodinám v problémových štvrtiach mesta, kde je veľké nebezpečenstvo, že by sa mladí moslimovia mohli dostať do kontaktu s radikálnym islamom. 
 
„Mojou úlohou nie je hovoriť ľuďom, čo je dobrý alebo pravdivý islam, ale pomáhať im vzbudiť kritický prístup. Nie sme tu preto, aby sme sa konfrontovali, ale preto, aby sme vzbudili povedomie ľudí,“ tvrdí Saanadi z programu na prevenciu radikalizácie v Bordeaux. 
 
Práve francúzske Bordeaux patrí v uplynulých rokoch k mestám s pomerne rýchlo rastúcou moslimskou komunitou a podobne ako ďalšie takéto regióny v Európe hľadá riešenia, ako sa vyhnúť radikálizácii, extrémizmu a s nimi spojenému terorizmu hroziacemu od domáceho obyvateľstva. 
 
Prevencia šírenia myšlienok islamských radikálov vo Francúzsku je aj podľa moslimskej komunity stále aktuálna od chvíle, čo krajinu galského kohúta zasiahli tri teroristické útoky v priebehu dvoch rokov. 
 
Nedávna čiastočná správa senátu, na ktorej má špeciálna komisia pracovať do leta tohto roka, skonštatovala, že vládne snahy o „deradikalizáciu“ zlyhali napriek obrovským investíciám do najrôznejších centier. Z trinástich sľúbených zariadení pre celé Francúzsko stojí za rok od začiatku projektu len jediné a pri februárovej inšpekcii v ňom nebol ani jediný chovanec. 
 
Celý text v angličtine nájdete TU.
 

Britský server nahliadol do minulosti teroristu z Londýna. Toto zistil

0
Na snímke útočník počas ošetrenia (Autor: TASR)

Brit Khalid Masood sa príliš nelíši od iných páchateľov teroristických útokov. Je to človek s kriminálnou minulosťou, ktorý možno v novej viere hľadal spásu. Prestúpil na islam, to mu však nebránilo hrešiť. Jemu podobní teroristi často brali drogy a dopúšťali sa aj iných zločinov. Možno verili, že im to ich nový boh odpustí, ak zomrú v mene islamu.

Práve pôžitkárstvom, ktoré Islamský štát ponúkal, od finančných odmien až po sexuálne otrokyne sa odlišoval od iných radikálnych organizácií typu al-Káidy. Tie vyžadovali skôr asketický spôsob života.

Celý článok v angličtine nájdete TU.

V jednej veci však Adrian Russell Ajao vyniká nad inými šialencami vraždiacimi svojich spoluobčanov v mene viery. V čase, keď, našťastie neúspešne, zaútočil na britský parlament, mal už päťdesiatdva rokov. Štatistiky hovoria, že útočiaci radikáli spravidla zapadajú do vekového rozmedzia 23 až 28 rokov. Niektorí z nich boli dokonca násťroční. Russell, čiže Khalid Masood, navyše podľa všetkého sekal dobrotu. Vo väzení nebol podľa oficiálnych záznamov dlhšie ako desať rokov.

Medzi rokmi 2005 až 2009 pôsobil ako učiteľ v Saudskej Arábii. K jeho radikalizácii mohol prispieť tiež kontakt s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi skrze sociálne siete. Skutočné rozhodnutie o pristúpení k násiliu, zabíjaniu a k mučeníckej smrti mohlo prísť nečakane a celkom nedávno, píše server.

Zhrnutie krokov ministerky spravodlivosti L. Žitňanskej po roku od vymenovania vlády

0
Ministerka spravodlivosti za Most-Híd Lucia Žitňanská (Autor: SITA)

Doterajšie kroky:

Zmenili sme pravidlá pri výberových konaniach na miesta sudcov a zaviedli jednotné hodnotiace hárky aj pre ústnu časť výberového konania. Takto sme zobjektivizovali kritériá hodnotenia uchádzačov a tým pádom aj zvýšili nároky na ľudí, ktorí vstupujú do prostredia justície. Lebo práve kvalitní a dôveryhodní sudcovia dokážu naozaj naplniť ústavné právo na spravodlivý súdny proces.

>Programové vyhlásenie vlády (PVV): „Pre objektívnosť výberových konaní vláda zváži váhu subjektívneho hodnotenia (ústny pohovor ako súčasť výberového konania), vytvorí jednotný hodnotiaci hárok pre hodnotenie ústneho pohovoru,…“ 

Vyhláškou ustanovujúcou podrobnosti výkonov rozhodnutí vo veciach maloletých sme zaviedli nové podrobnejšie postupy v tak citlivej otázke, akou bezpochyby výkon rozhodnutí je.  Vyhláška zohľadňuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, princíp rešpektovania práv dieťaťa a princíp vypočutia názoru dieťaťa.

Nasledoval balíček 5 ťažkých a dôležitých zákonov:

Protischránkový zákon, ktorým odkrývame kto skutočne profituje z biznisu so štátom. Týmto zákonom sme dali verejnosti do rúk ďalší významný nástroj na kontrolu. Tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv na internete odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame to, s kým tento biznis štát robí.

>PVV: „Vláda prijme účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje,…“

Novela Exekučného poriadku, vďaka ktorej budú exekučné konania férovejšie. Dlžník získa väčšiu mieru ochrany a exekútor väčšiu zodpovednosť za výkon exekúcie. Zavádzame náhodný výber exekútora. Úpravou sme zároveň vytvorili podmienky na jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie. Agendu exekúcií sústredíme na jeden exekučný súd, čím podstatne odbremeníme ostatné súdy, ktoré tak získajú priestor potrebný na riešenie ostatných sporov.

>PVV: „Vláda pripraví novú komplexnú právnu úpravu exekučných konaní…“. „…vláda v novej právnej úprave ustanoví jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie…“. „Vláda … vytvorí podmienky na to, aby sa zásadne urýchlili konania na súdoch, a to s využitím špecializácie procesov, … (súd pre platobné rozkazy, exekučný súd).“

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii.  Ľuďom sme dali príležitosť dostať sa z dlhovej pasce cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Pomocná ruka štátu spočíva aj v tom, že nemajetným ľuďom pomôže s nákladmi na oddlženie štát. Novela je známa ako zákon o osobnom bankrote, ale má aj druhú dôležitú časť, ktorá sa týka tzv. veľkej reštrukturalizácie. Tu chránime práva veriteľov pred špekulatívnymi reštrukturalizáciami. Pokiaľ firma, ktorá je v reštrukturalizácii, neponúkne svojim veriteľom minimálne 50% uspokojenia pohľadávok, pôjde do konkurzu.

>PVV: „…vláda zavedie účinný inštitút osobného bankrotu (mechanizmus oddlženia fyzických osôb), aby sa zvýšila jeho reálna uplatniteľnosť s cieľom eliminovať dlhovú pascu,…“.  „Vláda bude riešiť možnosti skvalitnenia konkurzov, reštrukturalizácií a likvidácií s cieľom poskytnúť primeranú ochranu poctivých veriteľov, ako aj zvýšením osobnej zodpovednosti štatutárov a spoločníkov.“

Zákon o upomínacom konaní zaviedol plnohodnotnú elektronickú alternatívu klasického platobného rozkazu, čo môže zrýchliť a zefektívniť celý proces a v konečnom dôsledku skrátiť lehotu, v ktorej sa napr. podnikateľ dostane po svoje peniaze z pohľadávky. Elektronickú agendu platobných rozkazov sme tiež sústredili na jeden súd.

>PVV: „Vláda s cieľom zásadne zvýšiť vymáhateľnosť pohľadávok, najmä z faktúr, vytvorí podmienky na to, aby sa zásadne urýchlili konania na súdoch, a to s využitím špecializácie a elektronizácie procesov, vrátane prehodnotenia podaných opravných prostriedkov proti nim a vymáhania nezaplatených súdnych poplatkov a elektronického doručovania (súd pre platobné rozkazy, exekučný súd).“

Novela trestných kódexov. Nárast extrémizmu je sprevádzaný nárastom verbálnych aj fyzických útokov na národnostné, náboženské a etnické menšiny žijúce na Slovensku. V demokracii sme si rovní nielen v právach, ale aj v dôstojnosti. Je teda povinnosťou štátu chrániť dôstojnosť svojich občanov a preto sme predložili novelu trestných kódexov, ktorá napomôže účinnejšiemu postihovaniu trestných činov nenávisti. Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy prešla výlučne pod Špecializovaný trestný súd.

V nadväznosti na novelu trestných kódexov sme zriadili nový znalecký odbor. Súdni znalci v ňom zapísaní sa budú zaoberať charakteristikou skupín a hnutí, ktoré možno zaradiť pod pojem politický alebo náboženský extrémizmus a budú spolupracovať predovšetkým s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi pri prešetrovaní trestných činov extrémizmu.

Zákony, ktoré aktuálne pripravujeme, alebo sú v legislatívnom procese:

Novela sudcovských zákonov. Zavádzame hromadné výberové konania, ktoré spružnia obsadzovanie voľných miest sudcov. Vytvárame profesionálne hodnotiace komisie sudcov, pričom výsledky hodnotenia sudcov budú zverejňované. Usilujeme sa tiež o zvýšenie plynulosti disciplinárnych konaní, na ktoré má po novom dozerať Súdna rada SR.  

>PVV: „Vláda zváži  vytvorenie tzv. hodnotiacich senátov, ktoré budú tvoriť sudcovia, ktorí sa budú venovať len tejto činnosti. Pre zvýšenie verejnej kontroly vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa výsledky hodnotenia sudcov zverejňovali.“ „…vláda prijme legislatívne opatrenie, ktoré určí jednoznačný orgán dohľadu nad plynulosťou disciplinárnych konaní…“.

Novela infozákona. Do medzirezortného pripomienkovania by sme mali v krátkej dobe predložiť návrh novely infozákona, ktorou by sa okrem iného mal aj rozšíriť okruh povinne zverejňovaných informácií.

Už v najbližších týždňoch by mala byť v rámci pripomienkovacieho procesu zverejnená aj  novela obchodného zákonníka so zameraním na potieranie nečestných praktík pri likvidáciách a fúziách obchodných spoločností vrátane postihu tzv. bielych koní.

Aktuálne finišujú práce aj na návrhu zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov. Cieľom je vytvorenie fungujúceho modelu pre podporu a ochranu obetí trestných činov vrátane ich odškodnenia. Predpokladáme, že návrh by do medzirezortného pripomienkového konania mohol byť predložený v priebehu budúceho mesiaca. 

V rámci bilancovania nemožno vynechať predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Z tém, ktoré zastrešovalo ministerstvo spravodlivosti sa v rámci SK PRES podarilo dosiahnuť významný posun v rokovaní o európskom prokurátorovi a rovnako bol progres dosiahnutý v oblasti smernice o ochrane finančných záujmov EÚ prostredníctvom trestného práva, tzv. smernice PIF.

Londýn horko zaplače. Krajina sa už teraz pripravuje na odliv talentov. Na lepšie časy však svitá východnej Európe

0
Londýnsky Big Ben (Autor: SITA)

Uchádzači z Londýna sa podieľajú zhruba jednou tretinou na celkovom počte žiadostí o jedno z približne 500 miest v budapeštianskej pobočke, uviedla Melanie Seymourová, generálna riaditeľka BlackRock v Budapešti. Sú medzi nimi aj občania Maďarska, ktorí pracujú v londýnskej City.

A zatiaľ čo Londýn sa pripravuje na exodus talentov, štáty strednej a východnej Európy sa chystajú na ich návrat. Po rokoch, keď čelili odlevu “mozgov” a odchodu najtalentovanejších absolventov za lepšie platenou prácou na Západ, majú teraz postkomunistické štáty odborníkom čo ponúknuť.

Veľké nadnárodné spoločnosti ako sú Goldman Sachs Group, ktorá už pôsobí v Poľsku, či farmaceutický gigant Pfizer v Českej republike, sa budú podieľať na náraste pracovných miest v oblastiach ako sú finančníctvo, právo, výskum, dizajn a ďalšie v regióne strednej a východnej Európy. Podľa odhadu spoločnosti ABSL (Association of Business Service Leaders) do roku 2025 by sa počet týchto miest v regióne mohol zhruba strojnásobiť na 1 milión pozícií.

Aj Seymourová sa domnieva, že mnohí z odborníkov, ktorí odišli na Západ, v konečnom dôsledku snívajú o návrate domov. Hlavným dôvodom ich odchodu bol totiž nedostatok kvalitných pracovných príležitostí, ktoré by im umožnili rozvíjať schopnosti a budovať kariéru.

V centre rozmachu nových miest je sektor podnikateľských služieb. Globálne firmy sa výrazne podieľajú na “pozdvihnutí” východného krídla Európskej únie. No zatiaľ čo v prvom kole sa sústredili na menej platené pozície napríklad v tzv. call centrách, najnovšie už zamestnávajú aj vysokokvalifikovanú pracovnú silu na pozíciách, ktoré mali donedávna len v sídlach firiem na Západe.

Poľsko v tomto smere vedie. V najväčšej postkomunistickej ekonomike v EÚ už nadnárodné firmy zamestnávajú 212.000 ľudí. ABSL predpovedá, že do roku 2020 stúpne počet ich zamestnancov v Poľsku na 300.000. Vláda vo Varšave chce tento rok prilákať z Británie 30.000 pracovných miest v rámci sťahovania niektorých prevádzok v súvislosti s brexitom.

V oblasti finančných služieb má svoju centrálu v poľskom Krakove banka UBS. Goldman Sachs, ktorá plánuje znížiť počet zamestnancov v Londýne na polovicu, teda na 3000, oznámila, že v priebehu troch  rokov rozšíri pobočku vo Varšave a prijme niekoľko sto ľudí. JPMorgan Chase presunie do EÚ 2500 pracovných miest, a tiež uvažuje o Poľsku.

Ani ostatné štáty v regióne nezostávajú bokom. V Brne, druhom najväčšom meste v ČR, má kancelárie americká firma AT&T a v Rumunsku sa usídlila Hewlett Packard Enterprise.

Vďaka tomu aj mzdy v regióne rastú. A hoci vývojári softvéru v Prahe zarobia ročne v priemere 28.500 eur a v Budapešti 33.200 eur, čo je viac ako trojnásobok priemernej mzdy v oboch krajinách, stále sú ich príjmy podstatne nižšie ako v Dubline, kde expert na rovnakej pozícii zarobí ročne 65.000 eur.

Faktom je, že sektor týchto služieb v strednej a východnej Európe sa začal rozrastať nezávisle od brexitu, ale práve ten mu môže dať nový impulz. Zároveň však vyššie mzdy v západnej Európe stále lákajú ľudí z východu, len namiesto do Británie mieria napríklad do Nemecka.

Mihál sa obul do Richtera. Toto sú dôvody, prečo by mal byť minister odvolaný

0
Jozef Mihál. (Autor: TASR)

Aktuálne nezaradený poslanec a bývalý člen SaS Jozef Mihál napísal pre Hospodárske noviny komentár s názvom Richterova stupnica. Týkať sa to má osemnástich dôvodov, ktoré považuje Mihál za dôležité na odvolanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera.

Prvým z dôvodov má byť podozrenie z tunelovania eurofondov v kauze STAR EU. Kritika smerovala aj na vyplácanie príspevkov na tvorbu pracovných miest v exekútorských firmách.

Mihálovi sa nepáči ani zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera a zavedenie odvodov z dohôd, ktoré zvyšujú nárast byrokracie. Problémom sú pre opozičného politika aj „drakonické pokuty za neskoré prihlásenie zamestnanca“ a „zavedenie povinnosti rodičom hlásiť na úrade práce, ako sa budú starať o trojročné dieťa“.

Kritike sa nevyhlo ani zníženie príspevkov pre invalidov, ktorí pracujú v chránených dielňach a pracoviskách.

„V roku 2013 Richter zvýšil minimálny základ na odvody živnostníkov zo 44 percent na polovicu priemernej mzdy. V roku 2012 živnostníci platili najmenej 160 eur mesačne, v roku 2018 to bude už najmenej 215 eur. Za šesť rokov ide o zvýšenie o 34 percent,“ pokračuje Mihál s tým, že v tomto roku je taktiež nulová valorizácia minimálnych dôchodkov.

Medzi posledné Mihálove body, prečo by mal byť Richter odvolaný, patrí „zbabraný jasličkový zákon a kauza Čistý deň“.

Bývalý veliteľ elitnej jednotky vstáva zo stoličky: Ľudia musia byť pripravení sa brániť a žiadny bruselský mimoň nemá právo im pri tom prekážať

0
Lumír Němec (Autor: Archív: Lumír Němec)

Myslíte si, že má v dnešnom svete – navyše v štátoch, ktoré sú ako prvé v hľadáčiku teroristov – nejaký význam neozbrojený policajt, ochranca zákona, na ulici? Pripomínam, že moslimský terorista mal zaútočiť nožom a dobodať neozbrojeného londýnskeho bobbyho.

Všeobecne si myslím, že v súčasnej bezpečnostnej situácii by polícia mala byť ozbrojená vždy a všade. Neozbrojený policajt je, bohužiaľ, už minulosťou. Neozbrojený policajt v blízkosti objektu takej dôležitosti, ako je britský parlament, je podľa môjho názoru nezodpovednosť. Útočník zabíjal nožom, ale mohol byť ozbrojený strelnou zbraňou a tiež nemusel byť sám. Možno si len domýšľať, ako to ešte mohlo dopadnúť. Podľa posledných informácií teroristu zastrelil člen ochranky ministra. Terorista s tým mohol počítať – ak vedel, že parlament je chránený policajtmi bez zbrane, tak dúfal, že jeho šance na efektívny útok sú väčšie. Myslím, že už nie je priestor na skrytú ochranu alebo ochranu bez zbraní, ale je potrebné jasne demonštrovať silu a našu pripravenosť sa brániť.

To však nie je v poslednom čase jediný paradox. Experti upozornili na podceňovanie elementárnej policajnej a vojenskej taktiky pred niekoľkými dňami v Paríži, keď na letisku iný moslimský terorista prepadol a zajal osamotenú ozbrojenú policajtku. To sa predsa učí už aj na českých policajných prípravkách – ako je možné, že Francúzi, ktorí navyše majú v krajine stanné právo, toto podcenia?

Nepoznám presné podrobnosti tohto prípadu, ale pokiaľ viem, tak hliadky vo Francúzsku chodia minimálne vo dvojici, prípadne aj ako viacerí členovia. Mohlo tam dôjsť k nejakej súhre náhod, že policajtka zostala osamotená (možno si odskočila na toaletu) a útočník využil situáciu. Rozhodne by som z toho nerobil príklad, akí sú Francúzi nevycvičení alebo nepripravení. Nie je to pravda.

Moslimský starosta Londýna Sadiq Khan pred rokom vyhlásil, že hrozby terorizmu a teroristických útokov sú neoddeliteľnou súčasťou života vo veľkom meste. Čo na to hovoríte?

Má pravdu, teroristické útoky sa skutočne stávajú súčasťou nášho života a nemyslím si, že v dohľadnom čase sa to zmení, skôr naopak. Problém vidím v tom, že sa stále zaoberáme hasením požiarov a nehľadáme príčiny. Keď máte v dome zlú elektroinštaláciu, ktorá spôsobí požiar, tak keď požiar uhasíte, nestačí dúfať, že sa to už nestane. Je doslova životne nutné hľadať príčinu, nájsť ju a elektroinštaláciu opraviť. My sa tiež bránime proti konkrétnym teroristickým činom, ale minimálne sa zaoberáme príčinou, tým, čo všetky teroristické činy spája. Raz útočí migrant, inokedy človek, ktorý sa narodil v Európe. Čo ale majú všetky teroristické činy spoločné, je radikálny islamizmus. To je tá elektroinštalácia, ktorú je potrebné opraviť.

Bezpečnostný expert Lumír Němec, Zdroj: Archív LN

Možno sa vôbec nejako v dnešnej dobe efektívne brániť podobným teroristickým útokom v tzv. mestskej gerile?

Veľmi ťažko. Možností útoku je jednoducho toľko, že nie je možné efektívne zabezpečiť ochranu proti všetkým týmto zákerným útokom. Jediná možnosť je prevencia, teda potláčanie akýchkoľvek prejavov terorizmu už v zárodku, a občania si budú musieť zvyknúť, že musia byť pripravení brániť sa sami. Polícia ani armáda nemôže byť všade. Na to je však potrebné prijať príslušné legislatívne kroky, ktoré občanom Európy umožnia sa brániť.

V súvislosti s masakrom na londýnskom moste, ktorý predchádzal útoku na britský parlament, sa opäť hovorí o hlúposti a nebezpečnosti kroku Európskej únie, ktorá nedávno schválila prísnu reguláciu zbraní, mnohí kritici hovoria o nútenom odzbrojovaní ľudí. Bezpečnostní experti upozorňujú, že je to pre Európu krok do hrobu, presne proti duchu doby, a tvrdia, že v Izraeli, kde má zbraň väčšina populácie, by sa taký terorista z mosta už ďalej nedostal. Súhlasíte s nimi?

Nikto nemá toľko skúseností s bojom proti terorizmu ako Izrael a ak Izraelčania ozbrojujú populáciu, tak iste vedia prečo. Keby to nefungovalo a zistili by, že najlepšou obranou proti teroristickým útokom je prasačia noha na krku, tak by ju nosili. Prasačia noha zjavne nezaberá, ale ozbrojený občan, ktorý sa dokáže efektívne brániť, áno. Takže ak vieme, že sa niečo osvedčuje, nemá zmysel vymýšľať parný stroj, ale vziať funkčný model a začleniť ho do európskeho práva. Argumenty typu, že v Izraeli sú útoky takmer na dennom poriadku a v Európe je v porovnaní s Izraelom pokoj, neberiem. Je to len otázkou času. Včera Londýn, dnes Antverpy, čo bude zajtra… Ľudia musia byť pripravení sa brániť a žiadny bruselský mimoň“ nemá právo im pri tom prekážať.

Mali by sme v nadväznosti na situáciu v Európe odmietnuť diktát Európskej komisie aj za cenu súdneho procesu alebo uloženia pokuty, alebo iných sankcií, aby sa lepšie zabezpečila bezpečnosť?

Rozhodne áno, odzbrojovanie ľudí v čase, keď číslo spáchaných teroristických útokov rastie, je hanebné a z môjho pohľadu nepochopiteľné. Nie som vyznávačom konšpiračných teórií, ale niekedy sa skutočne sám seba pýtam, čo je za tým. Predsa nemôžu byť takí hlúpi… Takže by sme mali každopádne odmietnuť bruselský diktát a postaviť sa za svojich občanov a umožniť im držanie legálnych zbraní. Dúfam, že politická reprezentácia nájde toľko síl, aby sa Bruselu postavila. Ako hovorím, dúfam. Na tento krok sú potrebné silné osobnosti a ľudia schopní prijať rozhodnutie. Bohužiaľ, na českej politickej scéne je takýchto jedincov veľmi málo.

Napätie medzi Ankarou a Európou zrejme tak skoro nepoľaví. Erdogan zvažuje vypísanie referenda o prístupových rokovaniach s Úniou

0
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (Autor: SITA)

Počas vystúpenia v rámci turecko-britského fóra v meste Antalya na juhu Turecka povedal, že po referende s termínom 16. apríla, v ktorom budú Turci rozhodovať o rozšírení prezidentských právomocí, by “sa mohlo” konať aj referendum podobné vlaňajšiemu hlasovaniu Britov o ukončení členstva Spojeného kráľovstva v EÚ. Vyjadril sa tak v období, keď sa stupňuje napätie vo vzťahoch medzi Ankarou a európskymi vládami v súvislosti s kampaňou pred aprílovým referendom v Turecku.

“Potom môžeme rozhodnúť, či chceme aj referendum o prístupových rokovaniach, a nech už bude rozhodnutie ľudu akékoľvek, budeme sa ním riadiť,” avizoval turecký líder.

Ešte pred uvedeným vystúpením Erdogan odmietol tvrdenia, že v prípade úspechu referenda o zavedení prezidentského systému Turecko nebude môcť vstúpiť do EÚ. Priznal však, že takýto dôsledok by mohlo mať opätovné zavedenie trestu smrti, o ktorom sa v Turecku uvažuje po vlaňajšom pokuse o vojenský prevrat. Prezident vyhlásil, že napriek tomu by takéto rozhodnutie parlamentu podporil.

Prístupové rokovania medzi Tureckom a EÚ sa začali v roku 2005, pričom však boli často prerušované kvôli sporom. V marci 2016 lídri členských krajín EÚ súhlasili s oživením týchto rokovaní výmenou za ochotu Turecka pomôcť zastaviť prílev migrantov do EÚ cez turecké územie.

Kedysi teroristom stínali hlavy, dnes sa to rieši podmienkou. Dôvod je vraj jednoduchý: Mocným to vyhovuje

0
Jan Berwid-Buquoy (Autor: Jan Berwid-Buquoy)

Berwid-Buquoy na úvod pripomenul, že keď v roku 1894 hodil francúzsky anarchista Émile Henry ručne vyrobenú bombu do parížskej kaviarne a zabil jedného človeka, francúzska justícia nechala atentátnikovi doslova obratom odseknúť hlavu.

„Dnes by to v žiadnom prípade nešlo. Zločinec by si odsedel päť rokov vo fešáckom krimináli, keby ad hoc nedostal iba podmienku, pretože by svoj zločin náležite politicky zdôvodnil,“ kritizuje Berwid-Buquoy. V Nemecku by sa to vraj možno riešilo len vyhostením. Poukázal na islamských teroristov, ktorí znásilnili pred dvoma rokmi desiatky nemeckých žien a ktorých následne Nemci iba vykázali z krajiny.

„Štát na atentáty na bežných občanov takmer nereaguje, pretože tieto zločiny ani štát, ani vysokých pohlavárov moci vôbec neohrozujú. Niekedy sa dokonca zdá, že teroristov miernymi trestami priam ,nabádajú‘, aby v danej činnosti pokračovali. Tak sa automaticky odsúva pozornosť od držiteľov moci a štát zostáva nepostihnutý,“ podotýka Berwid-Buquoy.

Pôvodne sa teroristické útoky podľa jeho slov sústreďovali proti držiteľom moci. „To bol štát veľmi agilný a všetkých páchateľov zanedlho pochytal,“ tvrdí a vypočítava amerických prezidentov, ktorí sa stali obeťami teroru.

„Ak nejde o násilie na priamych držiteľoch moci, štát sa pri vyšetrovaní veľmi nenamáha,“ podotkol a spomenul Jacka Rozparovača s tým, že dodnes sa napriek mnohým jeho činom nezistilo, kto bol páchateľ.

„Britskí historici a autori vytvorili množstvo hypotéz. Ide o výsledky snaživých bádateľov, ktorí však zabúdajú na jeden základný stimul – účasť spravodajských služieb. Výzvedné služby môžu v relatívne krátkom čase urobiť z historických osobností, ako boli Hus, Žižka, Horáková, Havel atď., nebezpečných zločincov alebo príkladných hrdinov. Podľa toho, ako to momentálne vládnuca oligarchia potrebuje. Konzekvencia potom platí ako ,historická pravda‘ a vyučuje sa na všetkých stupňoch verejných škôl,“ napísal s tým, že Jack Rozparovač vraj bolo asi krycie meno pre niekoľkých páchateľov, riadených dôstojníkmi londýnskeho Scotland Yardu.

Na záver sa potom Berwid-Buquoy venuje útoku z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagón. „Usáma bin Ládin urobil zásadnú smrteľnú chybu – útokom na Pentagón ohrozil štát a vládnucu elitu. Keby sa sústredil iba na Svetové obchodné centrum, až také vážne by to zas nebolo. Zahynulo tam síce 3 000 nevinných ľudí, ale boli to ,len‘ bankoví úradníci. Vyšetrovacia služba FBI sa s vyriešením prípadu veľmi neponáhľa. Dodnes presne nevieme, kto konkrétne má útok na obchodné centrum na svedomí. Kto vybral tento cieľ a prečo. Kto financoval prípravu atentátu a z akých zdrojov,“ podotkol.

Dodal, že keby sa bin Ládin tak ako ostatní islamskí teroristi koncentroval len napríklad na narážanie motorovými vozidlami do davu ľudí na chodníku (Francúzsko, Nemecko, Anglicko), sem-tam by vyhodil do povetria vagón metra (Madrid 2007, Moskva 2010), prípadne by sa venoval explóziám náloží na letiskách, kde nie je široko-ďaleko žiadny vládny činiteľ (Brusel 2016), vyvražďovaniu redaktorov masmédií (Paríž 2015, časopis „Charlie Hebdo“) alebo znásilňovaniu desiatok nemeckých žien na hlavnej stanici v Kolíne nad Rýnom (Nemecko, Silvester 2015), vôbec sa nemusel ničoho obávať a mohol sa dožiť pokojnej staroby…

„Postup bezpečnostných a výzvedných orgánov v týchto prípadoch islamského zločinu v západných demokraciách je takmer nulový, takže nádej na to, že by sa to teroristické vyčíňanie jedného dňa skončilo, je takisto nulová,“ uzavrel so slovami, že štát je organizované násilie a chráni iba sám seba. Občan vraj hrá buď druhoradú rolu, alebo dokonca vôbec žiadnu.

Pôvodný text si môžete prečítať TU.

Mayovej muselo poriadne stiahnuť hrdlo. Odporcovia brexitu vyšli do ulíc. A boli ich tisíce

0
Tisíce demonštrantov protestovali. Ilustračná fotografia (Autor: TASR)

Účastníci londýnskej demonštrácie pod heslom “Spojte sa za Európu” pochodovali od Hyde Parku cez Trafalgarské námestie a centrum mesta až k sídlu britského parlamentu na brehu Temže.

Mnohí z nich niesli vlajky EÚ a transparenty s výzvami na ustúpenie od brexitu. Podľa britských médií sa iba na pochode v Londýne zúčastnilo viac ako 25.000 ľudí.

Demonštrácie v Británii sa konali v čase, keď si EÚ pripomína 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv, ktoré vytvorili jeden zo základov súčasného európskeho spoločenstva. Lídri členských krajín Únie s výnimkou Británie prijali dnes pri tejto príležitosti v Ríme spoločnú deklaráciu, ktorou potvrdili záujem pokračovať v európskom projekte.

O vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ rozhodli britskí voliči v referende z 23. júna 2016. Britská premiérka Theresa Mayová plánuje budúcu stredu formálne uplatniť článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím otvorí proces ukončenia členstva. Očakáva sa, že rokovania o brexite medzi Londýnom a Bruselom potrvajú najmenej dva roky.

Okrem Británie sa konali dnes masové demonštrácie na podporu európskej jednoty aj v Berlíne či vo Varšave. Súčasťou berlínskeho podujatia bolo zbúranie symbolického múru z kartónových škatúľ na mieste, kde kedysi rozdeľoval nemeckú metropolu skutočný múr.

Slová nemeckého šéfa diplomacie vás posadia na zadok A vlastne celú V4 a nielen ju

0
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel. (Autor: TASR)

V článku vydanom pri príležitosti 60. výročia EÚ, ktorý dnes prinieslo online vydanie týždenníka Spiegel, napísal, že “má ústredný význam, ako sa veľké krajiny ako Nemecko správajú k menším krajinám.”

Menšie krajiny EÚ by mali vnímať Nemecko, najľudnatejšiu krajinu bloku a jej najväčšiu ekonomiku a motor, ako krajinu, ktorá má o ne záujem, ale neškolí ich.

“Mali by sme odolať lákaniu Pekingu, Moskvy a Washingtonu, ktorí vždy chcú hovoriť s nami Nemcami – poznamenať, že s radosťou hráme významnú úlohu a chceme mať zodpovednosť – ale že Európa je oveľa väčšia ako Nemecko a môžu nás mať iba spolu,” zdôraznil.

“Nemecko je stabilná krajina a chceme byť tiež kotvou stability pre druhých,” dodal.