Boli ste inšpektor Hlavného banského úradu, ktorý upozornil na chyby, pre ktoré výbuch v Bani Handlová zabil 20 baníkov. Aké boli podľa vašich zistení dôvody výbuchu?
Že baníkov zabil výbuch, to je verzia, ktorá sa o handlovskom nešťastí prezentuje ako oficiálna verzia. Avšak dôkazy z vyšetrovacieho spisu poukazujú na to, že samotný výbuch v podzemí Bane Handlová nebol tou kľúčovou udalosťou – teda pokiaľ ide o bezprostrednú príčinu smrteľných pracovných úrazov 20 baníkov. Dovoľte mi to trocha priblížiť. Ak niekde v médiách zachytíte správu o banskom nešťastí, spravidla počujete, že životy obetí idú na vrub buď závalu, alebo výbuchu.
V Handlovej k žiadnemu závalu nedošlo. No a ja som upozornil práve na to, že skutočnou príčinou úmrtia týchto chlapov nemusel byť ani výbuch. Procesy, ktoré v bani prebiehajú pri takýchto mimoriadnych udalostiach, sú príliš zložité, aby sa dali nejako stručne vysvetliť. Je to zložitý komplex fyzikálnych a chemických dejov o teple, vztlaku, prúdení banských vetrov. Paradoxne, dá sa v nich napokon vysledovať pomerne jasná kauzálna reťaz udalostí vedúcich ku katastrofe.
V princípe išlo jednoznačne o zlyhanie človeka, určite nebola na vine príroda. Ako uviedli českí aj slovenskí odborníci vo svojich odborných správach, príčinou celého tohto nešťastia bolo nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane. Povaha týchto zistení je – povedané diplomaticky – nesmierne chúlostivá. Len málokoho zrejme prekvapí, že týmto záverom sa v oficiálnom vyšetrovaní nikto nechcel ďalej zaoberať a jednoducho bol pri vyšetrovaní ignorovaný. Povedané tým úplne najjednoduchším spôsobom, v bani vznikol požiar, ktorý nebolo čím uhasiť. Odpoveď na vašu otázku teda je, že príčinou výbuchu bol nezvládnutý postup pri hasení požiaru.
O probléme, že niektoré skutočnosti v záverečnej správe v oblasti vyšetrovania výbuchu boli vypustené, informovala pani poslankyňa Zemanová. Aké sú vaše závery z vyšetrovania? Prečo bola správa pozmenená?
V posledných dňoch sa verejnosť mohla dočítať, že niečo bolo sfalšované. Rád by som to uviedol na pravú mieru. Falšovaním sa rozumie, že niečo sa oficiálne vydalo a niekto toto oficiálne vydanie pozmenil. Do správy poradnej komisie predsedu HBÚ, ktorá bola zriadená na podnet vtedajšieho ministra hospodárstva na účel kontroly postupu vyšetrovania, bolo zasiahnuté ešte pred jej oficiálnym vydaním, a preto sa v nej to podstatné ani nikdy neobjavilo. Z tohto pohľadu by som povedal, že obsah tejto správy bol skôr zmanipulovaný než sfalšovaný. To len aby nedochádzalo k prípadnému nedorozumeniu.
V podstate je ale výsledok rovnaký – oficiálne vlastne nikto nič nezavinil, za všetko mohla „matka“ príroda. Tým sa zabezpečilo to, aby zistenia poradnej komisie predsedu HBÚ boli plne v súlade s odborným posudkom, ktorý predtým vyhotovil Obvodný banský úrad v Prievidzi. Podotýkam, že práve za jeho obsah, výsledky a závery bol na návrh vtedajšieho ministra hospodárstva vtedajší predseda prievidzského banského úradu odvolaný, a to práve predsedom HBÚ.
Podľa ministra Miškova bol totiž tento odborný posudok doslova výsmechom spravodlivosti a záver, že nikto za nič nemohol, považoval za absolútne neprijateľný. Keď to tak s odstupom času vezmem, tak to, že OBÚ v Prievidzi nemohol uviesť skutočné príčiny tohto banského nešťastia vo svojom odbornom posudku, je úplne totožné s tým, čo sa udialo so správou našej poradnej komisie. Žeby to bola náhoda?
Závery môjho preskúmania vyšetrovacieho spisu (poznámka: vyšetrovať môže len miestne príslušný obvodný banský úrad) sú také, že všetko bolo napokon inak, než sa o tom oficiálne hovorí a píše. Všetky zistenia poradnej komisie boli pre ich závažnosť do správy poradnej komisie predsedu HBÚ, samozrejme, zapracované.
Prečo boli napokon tieto závažné zistenia vypustené? Legitímna odpoveď je, že preto, že na jej pozmenenie dal priamy príkaz predseda HBÚ. O jeho motivácii však môžeme iba špekulovať. Asi na túto osobu by mala smerovať táto otázka. Podľa vyjadrenia Hlavného banského úradu poradná komisia predsedu HBÚ sa údajne nemala príčinami tohto banského nešťastia vôbec zaoberať. Dokonca sa nemala zaoberať ani tým, ako postupoval OBÚ v Prievidzi pri vyšetrovaní, a jeho odborným posudkom. Význam zriadenia takejto „bezvýznamnej“ komisie, ktorá vlastne nemala nič dôležité preskúmavať, mi potom ale úplne uniká.
Bez ohľadu na to, čo bolo náplňou tejto poradnej komisie, čo správa mala či mohla alebo nemala a nemohla obsahovať, je nepochybné, že zistenia uvedené v pôvodnom znení tejto správy nemali nikdy zapadnúť prachom. Hlavný banský úrad sa mal nimi jednoznačne zaoberať a vyrovnať sa s nimi, nie nariadiť ich vypustenie, aby sa o nich nikto nedozvedel.
Aký je dôvod, že sa vyšetrovanie výbuchu naťahuje osem rokov?
Tu by som si dovolil tiež malé vysvetlenie. Je totiž potrebné rozlíšiť, o ktorom vyšetrovaní je reč – či o tom, ktoré viedol OBÚ, alebo o tom policajnom. Jediným kompetentným podľa zákona na vyšetrovanie takejto mimoriadnej udalosti je, ako som uviedol, miestne príslušný obvodný banský úrad, ktorým bol v danom prípade OBÚ v Prievidzi. Určený vedúci vyšetrovania svoje vyšetrovanie ukončil a vyhotovil zápisnicu o vyšetrovaní. OBÚ v Prievidzi potom výsledky vyšetrovania vyhodnotil a vyhotovil o tom odborný posudok. Všetko sa to ukončilo začiatkom roku 2011, teda zhruba do roka a pol od nešťastia. Preto nesúhlasím, že to bolo dlho.
Oveľa podstatnejšie však je, ako toto vyšetrovanie prebiehalo a k akým výsledkom a záverom viedlo. Keďže bolo poukázané na to, že bolo zmanipulované, neprebiehalo korektne a skutočné príčiny a dôkazy o nich boli interpretované účelovo, v súvislosti s tým sa okolnosti okolo tohto banského nešťastia ,pochopiteľne, začali preverovať. Ako bolo uvedené v médiách, v súvislosti s tým sa začalo trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti. Nejde teda o vyšetrovanie príčin vzniku samotného banského nešťastia.
V prípade viedla svoje vyšetrovanie aj polícia a prokuratúra, pretože sa preverovalo aj podozrenie zo spáchania trestného činu. K tomu sa neviem a ani by som sa nemohol vyjadriť. Známy je však výsledok vyšetrovania, pretože z neho vyplynulo obvinenie proti konkrétnym osobám z Bane Handlová, ktoré viedlo k súdnemu konaniu. To stále pokračuje, ako je známe a medializované, odvolacím konaním.
Rozumiem tomu, že celý proces sa zdá byť nekonečný, ale ide o veľmi závažnú vec a aj úplne banálne veci sa neúmerne naťahujú – veď sme predsa na Slovensku.
Vykonali ste podanie na Úrad špeciálnej prokuratúry a o týchto skutočnostiach ste vypovedali aj na polícii. Následne vás vyhodili z práce. Aký bol konkrétny dôvod vášho prepustenia z banského úradu?
Názory na to, čo som urobil a čo sa potom udialo, sú, samozrejme, rôzne, pretože ide o výklad práva. A ako sa u nás hovorí, traja právnici majú päť právnych názorov. Ja si myslím, že som konal v súlade so zákonom, keď som oznámil podozrenia z kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, a protistrana má názor, že som zákon porušil. Ide totiž o to, že podľa zákona o štátnej službe je štátny zamestnanec síce povinný zachovávať mlčanlivosť, ale povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na oznamovanie kriminality a protispoločenskej činnosti.
Napokon aj prokurátor, ktorý nariadil vyšetrovateľovi pokračovať vo vyšetrovaní možného marenia spravodlivosti, vo svojom uznesení zdôraznil, že je povinnosťou každého oznamovať takéto konanie. Na riešenie pracovnoprávnych sporov je však príslušný jedine súd. Vzhľadom na to, že môj pracovnoprávny spor sa v súčasnosti rieši na súde, nie je možné v tejto veci podávať žiadne informácie.
Premiér Robert Fico prišiel v septembri 2009 povzbudiť baníkov po veľkej banskej tragédii, Zdroj: TASR
Podali ste aj podnet terajšiemu ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi. Čo konkrétne ste mu napísali a aká bola reakcia?
Pána ministra som stručne oboznámil s tým, čo sa stalo v Bani Handlová, vo veci vyšetrovania, vo veci mojej výpovede a čo sa na HBÚ dlhé roky deje. Poprosil som ho o pomoc v boji za pravdu a spravodlivosť. Na základe tohto listu ma vyzvalo MH SR na doplnenie môjho podania, aby som čo najpodrobnejšie popísal, čo sa vlastne stalo, a uviedol čo možno najviac dôkazov, ktoré tieto moje tvrdenia potvrdzujú, aby bolo možné všetko čo najspoľahlivejšie a najsvedomitejšie preveriť.
Toto som urobil ešte koncom septembra 2016. Vo veci mojej výpovede mi MH SR poslalo výsledky preverenia môjho podania, kde však konštatovalo, že HBÚ postupoval v súlade so zákonom. Žiaľ, samotnou podstatou a okolnosťami, ktoré k mojej výpovedi viedli, sa vôbec nezaoberalo.
Neviem, ako MH SR konalo alebo koná v ostatných veciach uvedených v podaní, pretože do dnešného dňa som žiadnu odpoveď nedostal.
Aké „ostatné“ veci máte na mysli?
Tie, ktoré boli uvedené aj v tých iných podaniach na MH SR či, ako som sa dozvedel, tak dokonca aj priamo pánovi prezidentovi. Kauza Handlová je naozaj len povestná „špička ľadovca“. Nehovorí sa takmer nič o Bani Nováky, kde ešte v roku 2006 zomreli 4 baníci. Nedávno bolo publikované, že aj v tomto prípade bol niekto obvinený z marenia spravodlivosti.
Mne osobne je dosť ľúto, že tie ostatné veci, ktoré poukazujú na minimálne zvláštne správanie a konanie najvyššieho vedenia HBÚ, ktoré veľmi dobre poznajú, a najmä pociťujú práve samotné organizácie pod dozorom, akosi ušli pozornosti a všetci akoby sa sústredili len na Handlovú. Pritom ide z môjho pohľadu o konanie, ktoré priamo útočí na samotné meno, nezávislé postavenie a dobrú povesť banských úradov. Nielen ja sa pýtam, ako je to možné, že si to niekto môže beztrestne dovoliť?
Keďže sa vám doteraz neozvali z ministerstva, uvažujete aj o ďalšom tlaku na ministra hospodárstva?
Touto otázkou ste ma poriadne zaskočili. Ako by som ja sám mohol vyvíjať tlak na pána ministra? Ja som už len „obyčajný“ občan a nie som už ani štátny zamestnanec. Myslíte napríklad sťažovať sa? Som presvedčený, že to vôbec nie je potrebné, pretože každý úradník na svojom mieste v štátnej službe vie, aké sú jeho práva a aj povinnosti, takže nemám dôvod pochybovať, že je to tak aj na MH SR.
Ja si uvedomujem, že veci, na ktoré som poukázal, sú nesmierne citlivé a nie je jednoduché sa s nimi vyrovnať. Svoje podanie som doplnil naozaj podrobne a prirodzene, je potrebné poskytnúť ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby bolo detailne preverené. Keďže som všetky svoje tvrdenia detailne zdokumentoval, ostáva mi len pevne veriť, že aj budú objektívne a zodpovedne posúdené. Je pravda, že podľa zákona o sťažnostiach by mal byť postup trochu iný, ale to nepovažujem za podstatné. Minister hospodárstva je zo zákona najvyšším predstaviteľom štátnej banskej správy, a preto verím, že má dostatok možností a kompetencií na to, aby v nej nastolil poriadok a zákonnosť.
Napokon, ako som sa neskôr dozvedel, po mojom podaní boli na MH SR doručené ďalšie podania, ktoré poukazovali na to, čo sa na banských úradoch deje. Takže konanie súčasného najvyššieho vedenia HBÚ je minimálne na zamyslenie.
Pri svojom podnete na ministerstvo hospodárstva som vychádzal z toho, že mnohé veci nemusia byť preverované orgánmi činnými v trestnom konaní a postačujú na to iné kontrolné mechanizmy. Veď aj minister vnútra nedávno uviedol, že vyšetrovacie orgány sú zahltené mnohými zbytočnými podnetmi, pritom ich riešenie je v kompetencii iných orgánov.
Spomienka na záchranárov a baníkov, ktorí zahynuli v roku 2009, Zdroj: TASR
Hornonitrianske bane Prievidza odmietajú kritiku a považujú ju za lož. Majiteľ je Peter Čičmanec. Dostali ste sa aj do osobnej konfrontácie s ním a aký je váš názor na ich reakciu?
Nie, ja som sa s pánom Čičmancom vlastne nikdy nestretol a nebol som v situácii, aby som sa s ním vôbec niekedy mohol rozprávať. Preto k osobnej konfrontácii ani nikdy nemohlo dôjsť.
Pod kritikou zrejme máte na mysli vyjadrenia pani poslankyne Zemanovej. Osobne ma veľmi mrzí „neotesaná“ reakcia organizácie HBP, a. s., a osočovanie na jej adresu. Ona využila svoje postavenie poslanca NR SR a na pôde parlamentu poukázala na skutočnosti, ktoré sa HBP, a. s., dotýkali – napríklad prevádzkovanie III. bloku Elektrárne Nováky. Dá sa pochopiť, že s prednesenými faktami nesúhlasia a súhlasiť principiálne ani nemôžu. Ako by to asi vyzeralo, keby súhlasili, že? Ale označiť tieto fakty za lož je podľa mňa poriadna trúfalosť. Úplne iné by bolo, keby pri tom aspoň povedali, čo považujú za klamstvo, a hlavne, na základe čoho a na základe akých dôkazov si toto dovolili vyhlásiť.
Ja som doteraz tvrdil a stále budem tvrdiť, že vo vyšetrovacom spise je dostatok dôkazov na to, aby sa dalo povedať, čo sa vtedy v Bani Handlová stalo a aká je vlastne pravda. Žiaľ, stretol som sa len s úplným zahmlievaním, zavádzaním a manipulovaním. Všetko, čo som pri tom zažil, len poukazuje na to, že pravda je skôr inde než na strane HBP, a. s.
Čo ma však trápi najviac a je mi z toho nesmierne smutno, je fakt, že dodnes nikto nedokázal povedať vdovám a pozostalým, prečo o svojich blízkych prišli, a aspoň sa im za to ospravedlniť. Ja som pre to urobil všetko, čo som mohol, a obetoval som tak aj svoju pracovnú kariéru. Teraz už nepochybujem, že keby som bol ticho a zabudol na všetky tie dôkazy, ktoré som vo vyšetrovacom spise videl, dodnes by som mohol byť šéf bezpečnosti v slovenskom baníctve.
Zverejnili ste aj nejaké konkrétne dokumenty v súvislosti s vyšetrovaním, na ktorom ste sa podieľali?
Pri svojich podaniach orgánom činným v trestnom konaní a na MH SR som použil všetky dôkazy, ktoré som mal k dispozícii, a poukázal som na skutočnosti, o ktoré sa opieram pri svojom názore na priebeh celého banského nešťastia.
Je veľmi problematické niečo zverejňovať, pretože niektoré vyšetrovania stále prebiehajú a, ako býva zvykom, počas vyšetrovania sa nikto k ničomu, pochopiteľne, nechce vyjadrovať. Ja len pevne verím, že pri tom bude jediným kritériom pravda, dôkazy a fakty a nie ich zakrývanie. Ak ani toto nepovedie k tomu, aby sa všetko dalo do poriadku, tak už nebudem brať ohľad na nič a nikoho a zverejním všetko, čo viem. Vo svojom rezignačnom liste som jednoznačne uviedol, že ja už ticho nebudem.
To je naozaj až také nelegitímne sa pýtať a dovoliť si zaujímať sa o to, čím bolo motivované konanie predsedu HBÚ, keď nariadil vynechať zistenia komisie zo správy? V čom záujme konal? V čom záujme bola ťažba na miestach, kde nemala byť? Ako spáva človek, ktorý vie, čo sa stalo, a nič s tým neurobil, aj keď to bola jeho povinnosť? Aká je cena za jeho mlčanie a lojalitu? Čo treba vôbec dokazovať, keď sa zistí, že požiarny vodovod nebol funkčný, nebolo ďalšie protipožiarne zabezpečenie a postup likvidácie zápary a požiaru bol taký, aký bol? Veď to nie sú okolnosti, ktoré by pripúšťali rôzne právne výklady.
Uviedol som už, že je mi nesmierne smutno, že dodnes nikto nedokázal pozostalým povedať pravdu. Asi by bolo správnejšie uviesť, že nieže nedokázal, ale skôr nechcel, a hlavne nesmel. Podľa mňa je však smutné aj to, že tu sa pravda hovoriť už ani nesmie, že tu sa klame do „nepríčetna“, že za pravdu sú ľudia perzekvovaní a za lož odmeňovaní. Že paragrafy sa používajú na to, aby sme zločincov ochránili a nie potrestali. Že otrasné kauzy upadajú do zabudnutia, lebo ich prekrývajú stále nové a nové kauzy, ktorých jediným spoločným menovateľom je neukojiteľná túžba pár jednotlivcov po majetku a moci. Veď Slovensko je naše, všetkých občanov, nie len pár vyvolených jedincov či skupín.
Stále však verím a pevne dúfam, že napokon predsa len zvíťazí pravda.
