Vojenský analytik pre PL: Ruská invázia je absolútne fantazmagorický scenár. Keby však chceli, NATO ich nezastaví

5.11.2016 15:00

ROZHOVOR Vojenské napínanie svalov v pobaltskom regióne je skôr symbolický akt. Ozbrojený konflikt údajne vôbec nehrozí. Pre svetovú bezpečnosť by bol lepším prezidentom Trump, ktorý by sa snažil o spoluprácu s Ruskom. Vojenský analytik Lukáš Visingr rozobral v rozhovore pre Parlamentné listy aktuálne americko-ruské vzťahy, ako aj pôsobenie oboch veľmocí na globálnej geopolitickej mape.

Vojenský analytik pre PL: Ruská invázia je absolútne fantazmagorický scenár. Keby však chceli, NATO ich nezastaví
Foto: TASR
Popis: Tanky americkej armády
NATO aj Rusko posilňujú vojenskú prítomnosť na hraniciach pobaltských krajín. Je strach pobaltských štátov z možného napadnutia zo strany Ruska oprávnený? Aká reálna je možnosť otvoreného konfliktu?
 
Zobral by som to z iného uhla. Celkovo, čo sa teraz hovorí o plánoch Severoatlantickej aliancie, tak z väčšej časti je to symbolické. Pokiaľ by sa z nejakého absurdného, nepochopiteľného, nezmyselného, záhadného dôvodu rozhodli Rusi dobyť Pobaltie, tak skrátka Aliancia nemá možnosť ich zastaviť, to v podstate nejde. Pobaltské republiky sú príliš malé a ruská armáda by ich počas pár dní obsadila. NATO nemá kapacity, aby hypotetickú ruskú inváziu odrazilo. Opakujem však, ruskú inváziu považujem za absolútne ´fantazmagorický´ scenár.
 
Nemecko nedávno dokonca oznámilo, že do Pobaltia vyšle tanky. Ide o symbolický príspevok alebo významné zvýšenie vojenskej prítomnosti Nemcov?
 
To, čo sa tam deje, má dva významy. Prvý je symbolický. Je to akési uistenie spojencov a do určitej miery odstrašenie Ruska, je to taká hra. Aliancia vie, že nemôže Rusov zastaviť a aj Rusi vedia, že ich Aliancia nemôže zastaviť. A všetci vedia, že to je len hra. Teraz sa to napätie zvýšilo a vzťahy sa vyostrili a pobaltské republiky chcú nejaké konkrétne uistenie, slová im už nestačia. Chcú mať na očiach aliančných vojakov ako uistenie toho, že patria do NATO, ktoré je schopné ich brániť. Rusi to chápu rovnako. Bez ohľadu na to, čo „tliachajú“ politici a ako to interpretujú médiá, tak som si úplne istý, že profesionáli na oboch stranách (vojaci a civilní experti) dobre vedia, že to je len symbolická hra.
 
A druhý dôvod je, čo sa, samozrejme, hodí vojakom, že majú teraz možnosť cvičiť. Tieto presuny a cvičenia v Pobaltí sú dobrou možnosťou, ako si preveriť a zlepšiť bojové kapacity. Je to výcvik presunu na dlhé vzdialenosti, čo sa v minulosti príliš nedialo. Vo väčšine prípadov sa vojsko presúvalo po železnici, málokedy po ceste. To je dobrý nácvik pre prípad, že by to niekedy bolo potrebné.
 
Takže čierny scenár otvoreného konfliktu, chvalabohu, nehrozí?
 
Považujem to za takmer vylúčené. Maximálne, čo si dokážem predstaviť, je zvyšovanie nevojenského napätia zo strany Ruska. Takže skôr mediálno-informačná vojna. Pokiaľ budeme brať hybridnú ruskú stratégiu ako celok, tak teraz sa možno nachádzame v tej prvej fáze, teda v spomínanej mediálno-informačnej vojne. Podotýkam však, že tá medzi Ruskom a pobaltskými štátmi trvá už dlho. No považujem za veľmi, veľmi málo pravdepodobné, že by Rusi poslali do Pobaltia „zelených mužíčkov“.
 
Tým by sa Rusko jednak ocitlo vo vojne s NATO, čo je asi to posledné, čo chce, a hlavne je tu tiež veľký rozdiel medzi Ukrajinou a Pobaltím. Samozrejme, pobaltské republiky vedia, že by sa nemohli ubrániť. Ale bránili by sa a veľmi tvrdo. To Ukrajina bola vždy nešťastná, slabá, rozvrátená krajina, ktorá nemala možnosť sa niečomu takému brániť. Naopak, tieto krajiny sú síce malé, no ochota bojovať je 100-násobne väčšia. A Rusi to vedia. Ukrajina bola iná kategória, tú Rusko tradične považuje za „svoju“ a tú NATO nebude brániť. Ukrajina funguje ako nárazníkový štát. Rusi určite nechcú, aby na ich hranici s Poľskom (Kaliningrad) na seba „čumeli“ z jednej strany ich tanky a z druhej strany aliančné tanky.
 
Kaliningrad má špecifickú pozíciu, keďže je to ruská enkláva a na pomery, aké je to malé územie, tak je tam obrovská koncentrácia ozbrojených síl. Je však odrezané od hlavného ruského teritória a Rusi sa obávajú o bezpečnosť Kaliningradu, preto tá koncentrácia vojenských síl. Na druhej strane to ale znepokojuje pobaltské republiky, ktoré si prajú silnejšiu aliančnú vojenskú prítomnosť, čo zase znepokojuje Rusov a je to v rovine neustálej eskalácie. Čiže sa to dostalo na trajektóriu, ktorá nie je úplne ideálna.   
 
V Srbsku sa koná vojenské cvičenie Ruska, Bieloruska a Srbska s názvom Slovanské bratstvo. Aké má toto cvičenie spojitosť s tým, čo sa deje na Pobaltí?
 
Priama spojitosť tam, myslím, nie je. Skôr to je nepriama ukážka zo strany Ruska, že aj oni majú európskych spojencov a rovnako ako NATO v Pobaltí, aj Moskva bude brániť a chrániť svoje záujmy, respektíve záujmy týchto svojich spojencov a bude s nimi úzko spolupracovať.
 
Prejdime ešte k USA. Politický svet žije čoraz intenzívnejšie blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami. Ktorý z kandidátov by bol z hľadiska svetovej bezpečnosti vhodnejšou voľbou?
 
Už pred časom som dal jednoznačne najavo, že podporujem Donalda Trumpa. Spočiatku som ho podporoval ako menšie zlo, ale čím viac sa doňho obúvajú ´mainstreamové´ médiá, tým viac mi je sympatický už aj ako pozitívna voľba. Okrem toho aj preto, že si od neho sľubujem narovnanie vzťahov Západu s Ruskom. Vzájomné vzťahy sú mizerné, pričom Trump je asi jediný kandidát, ktorý dlhodobo a jasne hovorí, že tie vzťahy chce narovnať a dostať ich na úroveň nejakej kooperácie.
 
Iste, vždy bude medzi týmito krajinami prebiehať určité súperenie a budú tam isté trenice. Musí sa však nájsť akýsi menovateľ, kde majú obe veľmoci spoločné záujmy. Tých oblastí je veľa, pričom treba v týchto oblastiach spolupracovať: boj proti terorizmu, boj proti islamizmu, zbrane hromadného ničenia.
 
Tiež si viem predstaviť obnovenie spolupráce v rámci mierového využitia vesmíru, čiastočne by sa na stôl mohlo vrátiť riešenie o prepojení protiraketovej obrany, potom takisto Afganistan. Vždy budú aj odlišné názory, respektíve krajiny, kde budú USA aj Rusko bojovať o vplyv, no rozhodne by tie vzájomné vzťahy nemali vyzerať takto.
 
 
V prípade ruskej intervencie v Pobaltí by NATO podľa Visingra nedokázalo ochrániť napadnuté štáty. Foto: TASR
 
Ak by sa prezidentom stal Trump, verím, že bude chcieť buď okamžite pozvať Putina do Ameriky, alebo priletí za ním do Ruska a povie: ´Dobre, Voloďa. Tak sme si začali vzájomne merať, kto ho má väčšieho, no takto to už ďalej nejde. Musíme to znova celé trochu deeskalovať a aspoň neformálne sa dohodnúť, ako budeme jednotky v tomto problémovom regióne udržiavať. Ja nechcem vojnu, ty nechceš vojnu.´

Ale mohlo by sa stať, že vojna vypukne takpovediac náhodou, pred čím ja už roky varujem. Dochádza tam k neustálym preletom, robia sa tam pravidelné manévre, stretajú sa tam lietadlá oboch armád. Jednej strane „rupnú nervy“ a náhodou vystrelí, druhá strana si to zle vysvetlí a paľbu opätuje. A zrazu vypukne konflikt, ktorý nikto nechcel. Takže už v Pobaltí by si mali obe strany dohodnúť nejaké deeskalačné a koordinačné mechanizmy.    

Trump odmietol potvrdiť, že by uznal výsledok volieb, keby prehral. Objavili sa dokonca informácie, že niektoré americké milície sa pripravujú na možný chaos po voľbách. Niektoré z nich tvrdia, že zvažujú pochod na Washington, ak vyhrá Clintonová. Hrozí reálna hrozba násilného konfliktu v samotnom USA?

Myslím, že toto je dosť prehnané. Trumpovi sa podarilo ´vyluxovať´ takmer všetky antiestablišmentové hlasy a hlasy ľudí, ktorí predtým volili kandidátov buď nejakých okrajových strán, alebo nechodili k voľbám vôbec. Sú to ľudia, ktorí napríklad odmietajú federálnu vládu ako celok, prípadne odmietajú platiť federálne dane a sú naozaj antiestablišmentovo orientovaní. A títo ľudia, ktorí buď zvykli voliť nejakého iného kandidáta, alebo nevolili vôbec, sa teraz primkli k Trumpovi. Momentálne sa cítia vysoko a aj preto zaznievajú z ich tábora takéto ostré výroky. Trump povedal, že pokiaľ bude mať podozrenie, že voľby boli zmanipulované, neuzná ich výsledky.

Samozrejme, je otázka, nakoľko je toto myslené vážne a či to nie je len volebná rétorika, pričom práve pri Trumpovi si viem predstaviť, že to môže byť len veľmi dobre premyslený výrok, ktorý má za cieľ mobilizovať antiestablišmentových voličov. Takže nepredpokladám, že by v prípade Clintonovej víťazstva prepukla v USA nejaká druhá občianska vojna. Áno, dokážem si predstaviť nejaké demonštrácie, možno sa pár ľudí zoberie a pôjdu robiť neporiadok uprostred Washingtonu. Myslím, že to je dosť možné, keďže atmosféra je tam poriadne vyhrotená.

Na druhej strane, ak vyhrá Trump, môže nastať podobná situácia, keďže Clintonovej zástancovia pustili do sveta výroky porovnateľné s tými Trumpovými – to znamená, že jeho víťazstvu bude potrebné zabrániť za každú cenu, keďže predstavuje nebezpečenstvo. Preto si myslím, že nech už vyhrá ktorýkoľvek kandidát, bude chvíľu trvať, kým sa tie vášne upokoja, no väčšina Američanov nakoniec ten výsledok príjme a zmieri sa s tým, kto je novým prezidentom. Či už ale vyhrá Trump, alebo Clintonová, tak od začiatku bude musieť bojovať s veľkou nechuťou a odporom obyvateľov. Na začiatku rozhodne bude mať veľmi ťažkú pozíciu. 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr

Ďalšie články z rubriky

Opoziční labouristi zo strany dočasne vylúčili Corbynovho kritika

9:05 Opoziční labouristi zo strany dočasne vylúčili Corbynovho kritika

Poslanca britskej opozičnej Labouristickej strany Johna Woodcocka, kritika lídra labouristov Jeremyh…