Pravdepodobne rasistické motívy stoja za útokom švédskeho mladíka Antona Lundin-Pettersona, ktorý v maske pripomínajúcej Darth Vadera z Hviezdnych vojen vo štvrtok mečom zabil učiteľa a študenta na škole vo švédskom Trollhättane. Na jeho sympatie k neonacistickým a krajnepravicovým hnutiam poukazuje jeho aktivita na internete. Na svojom profile na You Tube lajkol niekoľko videí istého vplyvného švédskeho neonacistického blogera a komentátora, ktorý v nich hovorí o „pekelnom multikultúrnom projekte” a zdôrazňuje dôležitosť rasy v spoločnosti. Facebookový profil Lundin-Pettersona zas ukazuje, že sympatizoval s protiimigrantskou stranou Švédski demokrati a s jej kampaňou za národné referendum o imigrácii. „Sme presvedčení, že útočník mal rasistické motívy,“ povedal švédsky policajný riaditeľ.
V rovnaký deň nemecká polícia zasiahla v bavorskom meste Berg proti neonacistickej skupine, ktorá plánovala útoky proti imigrantom. Pri zásahu sa našli zakázané silné petardy, strelná zbraň, munícia, bejzbalové pálky a nože. Podľa prokurátora Erika Ohlenschlagera chceli neonacisti koncom októbra použiť výbušniny pri útokoch na domovy pre utečencov. Experti na výbušniny tvrdia, že nájdené „guľové bomby“ mohli v prípade použitia spôsobiť vážne zranenia či dokonca smrť.
Iba špička ľadovca
Švédsky „Darth Vader“ a nemeckí „bomboví“ neonacisti sú však len poslednými z dlhého radu prejavov protiimigrantsky motivovaného násilia (či už plánovaného alebo vykonaného) vo Švédsku a v Nemecku. Len za prvých šesť mesiacov tohto roka došlo v Nemecku k 150 podpaľačským alebo iným útokom, ktoré poškodili či zničili ubytovne pre utečencov a zranili desiatky ľudí. Násilie voči utečencom eskaluje aj vo Švédsku, pričom cieľom nie sú iba ľudia z Blízkeho východu, ale aj Rómovia z Rumunska a Bulharska, ktorí v minulom roku čelili aspoň 300 rasovo motivovaným útokom. Terčom švédskych krajnepravicových extrémistov sa stávaju aj mešity. Vlani ich vo Švédsku vypálili minimálne tucet.
„Saláfistov je už v súčasnej dobe v Nemecku takmer 8 000 a pritom nedávno ich bolo okolo 400. Ak sa nimi zverbovaní mladí moslimovia aj z radov utečencov rozhodnú počúvať nenávisť, ktorá ovplyvňuje úsudok a začnú zabíjať ľudí odpálenými náložami alebo surovými vraždami ako novinárov v redakcii Charlie Hebdo v Paríži, tak vôbec sa nečudujem, že na druhej strane sa začne vytvárať akási protiváha, ktorá má práve korene v pôde krajnej pravice alebo extrémizmu,“ povedal pre ParlamentnéListy.sk bezpečnostný expert Juraj Zábojník.
Nemecké Švédsko či švédske Nemecko?
Švédsko a Nemecko toho majú veľa spoločného. Švédi aj Nemci sa hrdia svojou toleranciou, ktorú si kladú za vzor liberáli, socialisti, ale aj mnohí kresťanskí demokrati po celom svete. Ide o krajiny, ktoré utečencov vítajú s otvorenou náručou, so štedrým sociálnym systémom a verejnou mienkou, ktorá prijímaniu utečencov bola dlho, a do istej miery stále je, naklonená. Vlády oboch krajín oznámili, že poskytnú azyl všetkým Sýrčanom, ktorým sa do bezpečia ich hraníc podarí dostať.
Ako dlho im to však vydrží, keď moslimovia v oboch krajinách čelia podpaľačským útokom na dennom poriadku? O tom, že nemecká a švédska ústretovosť môže veľmi rýchlo ľahnúť popolom, svedčia aj politické procesy v oboch krajinách. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky v Nemecku súhlasí len 32% Nemcov s názorom Angely Merkelovej, že krajina je pripravená zvládnuť nápor stoviek tisíc sýrskych a irackých moslimov. Opraty Angely Merkelovej teraz, zdá sa, drží drží šéf koaličnej bavorskej CSU Horst Seehofer. „Kedykoľvek môže so svojou stranou odísť z vlády a spôsobiť tak pád kabinetu. Podľa niektorých zdrojov už dal Merkelovej týždeň na to, aby sa všetko posunulo iným smerom, inak vo svojej funkcii skončí,“ konštatuje publicista Alex Görlach a dodáva, že osud nemeckej kancelárky skutočne visí na vlásku.
„Politika nemeckej kancelárky Merkelovej, chaos, neprehľadnosť v osobách medzi utečencami, prílišná ústretovosť voči nim, vynakladané nemalé finančné prostriedky.“ To všetko podľa Zábojníka stojí za tým, čo už môžeme označiť ako „protiutečenecký terorizmus.“
Švédski demokrati na koni
Dramatickejšie ako v Nemecku však vyzerá situácia vo Švédsku, kde niekedy nepredstaviteľné čísla v prieskumoch verejnej mienky dosahujú Švédski demokrati, strana s neonacistickými koreňmi. Keď sa Švédski demokrati, ktorých cieľom je obmedziť prijímanie žiadateľov o azyl až o 90 percent, prebojovali v roku 2010 so ziskom 5,7 percenta hlasov do parlamentu, štandardné švédske strany bili na poplach. To ešte netušili, že v budúcnosti by sa z takého výsledku Švédskych demokratov mohli tešiť. Vo voľbách, ktoré sa konali vlani, získala strana takmer 13 percent hlasov a stala sa tak tretím najsilnejším hráčom v parlamente. Odvtedy iba naďalej rastie, pričom podľa posledných prieskumov sú Švédski demokrati najpopulárnejšou švédskou politickou stranou. Volil by ich každý štvrtý Švéd.
„Bolo to práve vo Švédsku, kde viacerí utečenci v tábore znásilňovali mladú Švédku niekoľko hodín a všetci sa na to pozerali. Je to zákerný spúšťač, ktorý môže priniesť tragické následky a tie budú vykonané práve ľuďmi z takého prostredia, že nemusí ísť ani o krajnú pravicu alebo iný subjekt,“ dodáva Zábojník.
