Ako priznala pracovníčka, zo začiatku zdieľala samé nadšenie. „Uchádzala som sa o túto prácu, lebo to bolo presne to, čo som chcela robiť,“ povedala pre nemecký spravodajský kanál N24. Naň sa odvoláva server Breitbart. Nadšenie však rýchlo opadlo a namiesto neho nastala krutá realita.
Generalizovať nechce
Pracovníčka ďalej dodala, že keď dostala pozitívnu správu o prijatí, tešila sa ako blázon. Jej úlohou bolo napríklad pomáhať 1 500 imigrantom so žiadosťami o azyl. „Potom však prišli do mojej kancelárie prví utečenci. Po pár počiatočných návštevách som si uvedomila, že moje idealistické a pozitívne predstavy o nich a ich správaní boli veľmi odlišné od reality,“ opísala, ako veľmi rýchlo sa vrátila do nepríjemnej reality.
Sama však dodala, že v žiadnom prípade nemôže generalizovať a veľa utečencov je podľa jej slov priateľských a ochotných sa integrovať. Bohužiaľ, len asi 10 percent. Zvyšných 90, s ktorými sa stretáva, je vraj dosť nepríjemných. Sťažuje sa najmä na agresívne správanie a ozajstné maniere. „Mnoho z nich je extrémne náročných. Prišli za mnou a žiadali, aby som im okamžite dala apartmán, luxusné auto a naozaj dobrú prácu. Keď som im povedala, že to nie je možné, stali sa agresívnymi. Afganec sa napríklad vyhrážal, že sa zabije,“ opísala nepríjemnosti. Iný muž, Arab, sa vraj vyhrážal jej kolegovi, že mu zotne hlavu. Pre takéto situácie tam s nimi vraj bola niekoľkokrát do týždňa aj polícia.
Ženy nerešpektujú
Ďalším neduhom, ktorý sa objavuje v azylových zariadeniach, sú falošné pasy. Tie sa začali rozmáhať vo veľkom najmä po tom, keď sa k imigrantom dostali informácie, že azyl môžu najistejšie dostať len utečenci z istých krajín, napríklad zo Sýrie. Aj pracovníčka spomínaného zariadenia tvrdí, že za ňou prišli a hovorili príbehy, ktoré sa však nezhodovali s dokladmi.
Najväčším problémom je ale podľa nej postoj imigrantov voči ženám. Sama preto zmenila svoje správanie, aby nepútala zbytočnú pozornosť. „Je dobre známe, že k nám prichádzajú najmä slobodní muži – prinajmenšom 65 alebo 70 percent,“ dodala. Niektorí z nich pritom majú len 20 alebo maximálne 25 rokov. „Ženy jednoducho vôbec nerešpektujú. Neberú nás vážne. Ak im ja ako žena niečo hovorím alebo chcem od nich nejaké údaje, sotva ma počúvajú alebo sa dožadujú, aby s nimi hovoril kolega,“ posťažovala sa.
V azylovom zariadení sa ženám-pracovníčkam často ujdú aj opovržlivé pohľady, popiskovanie a komentáre v ich rodnom jazyku, ktoré sprevádza smiech. „Je to veľmi nepríjemné,“ okomentovala situáciu. Šokovala aj tým, že si ich fotia na svoje smartfóny, len tak, aj napriek protestovaniu. Hoci sa najprv snažila toto všetko ignorovať, teraz si povedala dosť. Správanie mužov najmä z Maroka, Líbye či Tuniska sa totiž stáva čoraz agresívnejšie. „Nemohla som to dlhšie ignorovať. Musela som reagovať,“ uviedla.
Za zmenu postoja sa hanbí
Pracovníčka musela zmeniť aj štýl svojho obliekania a namiesto obtiahnutých vecí nosí voľné oblečenie a takmer vôbec nepoužíva mejkap. Ak má ísť niekam, kde je veľa slobodných mužov, snaží sa čo najrýchlejšie vybaviť, čo treba, a bez toho, aby sa na nich usmievala. Tak si nemôžu zle vysvetliť jej úmysly. „Väčšinou však ostávam v mojej kancelárii, pokiaľ je to možné.“ Nepoužíva už ani verejnú dopravu po tom, čo jej kolegyňu jeden z mužov prenasledoval do stanice metra a obťažoval. „Rada by som samu seba od toho ušetrila, preto používam radšej auto,“ vysvetlila.
Pracovníčka nie je zo situácie vôbec nadšená a trápi ju, ako zmenila svoj postoj voči imigrantom. Dokonca sa za to hanbí. „Viem, že je to všetko hrozné aj to, čo teraz robím, ale čo mám robiť?“ Trápi ju aj to, že pomoci od vyšších miest sa nedočká, naopak, často sa stretne s neodpovedaním na telefonáty.
