Pred krátkym časom sme v EAC realizovali zaujímavý prieskum. Respondenti v ňom mohli označiť rezort, ktorý považujú za prioritu vlády. Následne si mohli vybrať ďalší rezort, ktorý súčasná vláda podľa nich zanedbáva. O prvých priečkach oboch rebríčkov by sa dali napísať tisíce článkov. A aj sa píšu. Ale čo tie posledné priečky?
Na chvoste oboch rebríčkov sa ocitlo životné prostredie. Environmentálna problematika sa podľa prieskumu nachádza na okraji záujmu väčšiny spoločnosti. Možno si poviete: No a? Ľudia dnes čelia omnoho dôležitejším problémom ako stav životného prostredia. A čiastočne máte pravdu. Väčšina spoločnosti rieši chlebové témy. Nezaoberá sa nimi preto, že chce, ale preto, že jednoducho musí. Témy z kultúrnej či environmentálnej sféry sa zvyknú stať predmetom verejnej diskusie až v čase, keď si spoločnosť užíva ekonomickú prosperitu a keď väčšina jej členov žije v blahobyte. A dnes nežije (aspoň nie väčšina).
V posledných mesiacoch nás zo zahľadenia sa do vlastných problémov vytrhla utečenecká kríza. Do Európy prišlo v roku 2015 viac imigrantov, ako bolo v minulosti bežné. Tento počet je však stále iba zlomkom v porovnaní s množstvom migrantov, ktorí sa podľa odborníkov dajú do pohybu v dôsledku klimatickej zmeny. Nedostatok vody a znížená schopnosť produkcie potravín bude mať veľmi pravdepodobne rozsiahle následky v podobe nezvratnej destabilizácie krajín. Do istej miery je problém klimatickej zmeny ako jednej z príčin destabilizácie krajiny pozorovateľný aj v Sýrii. Krajinu v rokoch 2006 – 2010 trápili obrovské suchá, ktoré zruinovali viac ako milión roľníkov, a v konečnom dôsledku prispeli k narušeniu stability regiónu. (Pozn.: Práve o vplyve klimatických zmien na spoločenskú dynamiku v Sýrií vzniklo zopár zaujímavých článkov, z ktorých sa postupne vyvinula pozoruhodná polemika na britskom The Guardian. Mimochodom, problematike klimatickej zmeny ako impulzu na zmenu spoločenskej paradigmy sa venuje v jednej odbornej štúdii aj EAC-čko, ale o tom inokedy).
Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) bude jedným z najvýznamnejších dôsledkov zmenených klimatických podmienok obrovský pohyb ľudí, zapríčinený eróziou, suchom, záplavou prímorských oblastí a kolapsom poľnohospodárstva. Medzinárodná organizácia pre migráciu vo svojej štúdii z roku 2008 predpokladá, že do roku 2050 sa v dôsledku environmentálnych zmien pokúsia emigrovať stovky miliónov ľudí. V procese environmentálnej migrácie sa pohnú masy ľudí z populačne silných krajín a starnúce krajiny „bohatého“ Severu sa stanú ich cieľovou destináciou. Už v súčasnosti sme svedkami toho, že cesta do Európy nepredstavuje pre ľudí z Blízkeho východu či Afriky veľký problém. V kontexte aktuálnej migračnej krízy zatiaľ počúvame o riešeniach typu: „veď ich postupne budeme posielať naspäť“. V poriadku, pripusťme, že nateraz je to jedno z čiastkových riešení. Ale kam budeme posielať „environmentálnych“ migrantov? Tí sa totiž nebudú mať kam vrátiť. A stanú sa „problémom“, ktorý sa nás bude veľmi týkať.
Logo EAC
Problematiku životného prostredia dnes považuje veľká časť spoločnosti za marginálnu. Presahuje rámec bežného uvažovania. Ľudia ju vnímajú len fragmentárne – všimli sme si neštandardné novembrové teploty, extrémne horúce letné dni (o nociach nehovoriac) alebo rastúcu periodicitu záplav. Napriek tomu sa o téme životného prostredia diskutuje mimo odbornej verejnosti len veľmi sporadicky. Teraz to vyzerá, že prichádzame k moralizujúcemu záveru tejto krátkej úvahy. Ale nie. Len sa zamýšľame nad tým, či by nám širší záujem o environmentálnu problematiku nemohol pomôcť lepšie predvídať. Predvídať môže byť totiž výhodnejšie ako len reagovať na vzniknuté problémy.
