Analytička o problematike životného prostredia: Na okraji záujmu

27.11.2015 15:25

Ktorej problematike venuje vláda najmenej pozornosti? Prieskum na túto tému vykonali odborníci z Európskeho analytického centra (EAC). Asi nikoho neprekvapí, že respondenti za najviac zanedbanú oblasť označili práve životné prostredie. Ide pritom o mimoriadne závažnú problematiku, od ktorej doslova závisí budúcnosť celého ľudstva. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, prvé náznaky, kam až môže ignorovanie environmentálnych problémov viesť, nám ukazuje aj súčasná situácia v Sýrii či utečenecká kríza. Nad dôsledkami zanedbávania problematiky životného prostredia sa zamyslela analytička EAC Kristína Šabíková.

Analytička o problematike životného prostredia: Na okraji záujmu
Foto: SITA
Popis: Utečenci sa presúvajú po poli v Slovinsku.

Pred krátkym časom sme v EAC realizovali zaujímavý prieskum. Respondenti v ňom mohli označiť rezort, ktorý považujú za prioritu vlády. Následne si mohli vybrať ďalší rezort, ktorý súčasná vláda podľa nich zanedbáva. O prvých priečkach oboch rebríčkov by sa dali napísať tisíce článkov. A aj sa píšu. Ale čo tie posledné priečky?

Na chvoste oboch rebríčkov sa ocitlo životné prostredie. Environmentálna problematika sa podľa prieskumu nachádza na okraji záujmu väčšiny spoločnosti. Možno si poviete: No a? Ľudia dnes čelia omnoho dôležitejším problémom ako stav životného prostredia. A čiastočne máte pravdu. Väčšina spoločnosti rieši chlebové témy. Nezaoberá sa nimi preto, že chce, ale preto, že jednoducho musí. Témy z kultúrnej či environmentálnej sféry sa zvyknú stať predmetom verejnej diskusie až v čase, keď  si spoločnosť užíva ekonomickú prosperitu a keď väčšina jej členov žije v blahobyte. A dnes nežije (aspoň nie väčšina).    

V posledných mesiacoch nás zo zahľadenia sa do vlastných problémov vytrhla utečenecká kríza. Do Európy prišlo v roku 2015 viac imigrantov, ako bolo v minulosti bežné. Tento počet je však stále iba zlomkom v porovnaní s množstvom migrantov, ktorí sa podľa odborníkov dajú do pohybu v dôsledku klimatickej zmeny. Nedostatok vody a znížená schopnosť produkcie potravín bude mať veľmi pravdepodobne rozsiahle následky v podobe nezvratnej destabilizácie krajín. Do istej miery je problém klimatickej zmeny ako jednej z príčin destabilizácie krajiny pozorovateľný aj v Sýrii. Krajinu v rokoch 2006 – 2010 trápili obrovské suchá, ktoré zruinovali viac ako milión roľníkov, a v konečnom dôsledku prispeli k narušeniu stability regiónu. (Pozn.: Práve o vplyve klimatických zmien na spoločenskú dynamiku v Sýrií vzniklo zopár zaujímavých článkov, z ktorých sa postupne vyvinula pozoruhodná polemika na britskom The Guardian. Mimochodom, problematike klimatickej zmeny ako impulzu na zmenu spoločenskej paradigmy sa venuje v jednej odbornej štúdii aj EAC-čko, ale o tom inokedy).

Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) bude jedným z najvýznamnejších dôsledkov zmenených klimatických podmienok obrovský pohyb ľudí, zapríčinený eróziou, suchom, záplavou prímorských oblastí a kolapsom poľnohospodárstva. Medzinárodná organizácia pre migráciu vo svojej štúdii z roku 2008 predpokladá, že do roku 2050 sa v dôsledku environmentálnych zmien pokúsia emigrovať stovky miliónov ľudí. V procese environmentálnej migrácie sa pohnú masy ľudí z populačne silných krajín a starnúce krajiny „bohatého“ Severu sa stanú ich cieľovou destináciou. Už v súčasnosti sme svedkami toho, že cesta do Európy nepredstavuje pre ľudí z Blízkeho východu či Afriky veľký problém. V kontexte aktuálnej migračnej krízy zatiaľ počúvame o riešeniach typu: „veď ich postupne budeme posielať naspäť“. V poriadku, pripusťme, že nateraz je to jedno z čiastkových riešení. Ale kam budeme posielať „environmentálnych“ migrantov? Tí sa totiž nebudú mať kam vrátiť. A stanú sa „problémom“, ktorý sa nás bude veľmi týkať.

Logo EAC

Logo EAC

Problematiku životného prostredia dnes považuje veľká časť spoločnosti za marginálnu. Presahuje rámec bežného uvažovania. Ľudia ju vnímajú len fragmentárne – všimli sme si neštandardné novembrové teploty, extrémne horúce letné dni (o nociach nehovoriac) alebo rastúcu periodicitu záplav. Napriek tomu sa o téme životného prostredia diskutuje mimo odbornej verejnosti len veľmi sporadicky. Teraz to vyzerá, že prichádzame k moralizujúcemu záveru tejto krátkej úvahy. Ale nie. Len sa zamýšľame nad tým, či by nám širší záujem o environmentálnu problematiku nemohol pomôcť lepšie predvídať. Predvídať môže byť totiž výhodnejšie ako len reagovať  na vzniknuté problémy.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Medzinárodná skupina SYNOT má aj pre budúci rok ambiciózny plán

15:00 Medzinárodná skupina SYNOT má aj pre budúci rok ambiciózny plán

Management medzinárodnej skupiny SYNOT sa cez víkend opäť stretol na Cypre. V meste, kde sídli takme…