Nie všetci utečenci prichádzajú do Európy z oblastí zmietaných vojnou. Podľa názorov viacerých odborníkov a politikov prichádza na starý kontinent stále viac takzvaných ekonomických migrantov, ktorí hľadajú lepšie zárobky. Napríklad predseda SaS Richard Sulík vidí v príchode utečencov na starý kontinent hrozbu. V rozhovore pre DenníkN uviedol, že „bohato stačí, keď jedno-dve percentá budú robiť bordel“.
Prvé problémy už sú na svete
Napätie v spoločnosti na Slovensku spôsobil už fakt, že k nám majú prísť utečenci. Vláda síce súhlasila, že prijme len stovku z nich, ale ani to sa Slovákom nepáči. Ochrancovia ľudských práv naopak tvrdia, že vláda diskriminuje ostatných utečencov, keď chce prijať len kresťanské rodiny. Utečenci na Slovensko pritom celkom určite prídu. Podľa dohody medzi Bratislavou a Viedňou k nám má prísť 500 utečencov, ktorí v susednom Rakúsku čakajú na vybavenie žiadostí o azyl. Rakúske utečenecké tábory sú totiž preplnené, a preto sa časť utečencov z Rakúska presunie na základe medzivládnej dohody k nám, konkrétne do Gabčíkova. Obyvatelia malej obce neďaleko Bratislavy už v referende povedali jasné nie plánom vlády na ubytovanie piatich stoviek utečencov priamo v Gabčíkove. Kabinet premiéra Fica však výsledok referenda ignoroval a prví utečenci z Rakúska prídu na Slovensko už v auguste.
Jedni ich ľutujú, druhí varujú pred nebezpečenstvami
Utečenci názorovo rozdeľujú nielen spoločnosť, ale aj médiá. Kým jedni pristupujú k téme ako k humanitárnemu problému katastrofálnych rozmerov a ľutujú utečencov, druhí varujú pred nebezpečenstvami, ktoré so sebou migranti prinášajú. Denník N vo viacerých svojich článkoch píše o tom, že utečenci sú často len chudáci, ktorí utekajú pred vojnou a snažia sa zachrániť si holý život. Títo ľudia majú na základe medzinárodných zmlúv právo na ochranu a krajiny, do ktorých sa dostanú, im ju musia poskytnúť. Potom sú tu ale aj ekonomickí migranti, ktorí idú za lepšie platenou prácou. Oni však právo na azyl nemajú a krajiny ich môžu vyhostiť.
Napríklad portál Topky.sk prináša na utečeneckú krízu iný pohľad. V článku o tábore v českom meste Bělá pod Bezdězem odzneli informácie o migrantoch priamo od miestnych zamestnancov. Tí sa stále častejšie sťažujú, že utečenci prenášajú choroby, sú arogantní a vyhrážajú sa im. „Je tam celkom bežné, že nadávajú, pokúšajú sa skákať z okien, vyhrážajú sa zdravotníkom a komukoľvek v uniforme, že ho podrežú. Hlavne Afganci, ktorí sú väčšinou nevzdelaní a majú len predstavu o tom, že sa o nich v Nemecku všetci zadarmo postarajú, sa vyhrážajú: ,Počkajte, vy biele svine, až nás tu bude viac, všetkých vás podrežeme!‘“ uviedol zdroj, ktorý si neželal byť menovaný, aby neprišiel o prácu.
Žiadosti o azyl treba posúdiť
Ekonomickí migranti, ktorí hľadajú v Európe lepší život aj ľudia, ktorí utekajú pred vojnovými konfliktmi majú jedno spoločné. Pri ceste riskujú svoje životy a všetci musia prejsť azylovým procesom v krajine, ktorá ich prijme ako prvá. Tu nastáva problém, pretože desaťtisíce ľudí, ktorí zaplavili v uplynulom roku Európu, čakajú, kým sa o nich niekto postará alebo ich pošle naspäť domov. Vybavenie azylových žiadostí však zaberie more času najmä preto, že veľa utečencov nemá platné alebo vôbec žiadne doklady. Navyše je tu jazyková bariéra a problém tak predstavuje aj zistenie identity a pôvodu utečencov.
