Pedagóg a poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Zvolen Miroslav Gálik je kandidátom strany Národ a spravodlivosť – naša strana, ktorá sa profiluje ako proeurópska a národná. Za najväčší problém Banskobystrického kraja považuje nedostatočnú transparentnosť a treba sa podľa neho venovať hlavne nezamestnanosti v južných okresoch.
Lekár Milan Urbáni zo Strany moderného Slovenska okrem iného uviedol, že asi 30 percent ciest potrebuje nutné opravy, chýba cesta R2, treba integrovať dopravu, vytvoriť terminál kombinovanej dopravy a nadväznosť na spoje. Najväčším problémom je podľa neho chudoba.
Pavel Greksa, starosta obce Mýtna, sa predstavil ako odborník na rýchlostné cesty. Dobudovanie dopravnej infraštruktúry považuje za základ rozvoja kraja. Podľa neho je potrebná aj reforma územnej samosprávy a za najväčší problém kraja takisto považuje, že patrí medzi najchudobnejšie.
Prednosta Mestského úradu v Brezne Martin Juhaniak ako člen inšpekcie ministerstva vnútra odhaľoval trestné činy korupcie, je tiež spolumajiteľom cukrárenskej výrobne. Jeho cieľom je zvýšiť kvalitu života v kraji. V oblasti zamestnanosti by chcel dostať na pulty regionálne potraviny.
Vojtech Kökény zo Strany rómskej koalície je ako sociálny pracovník v kontakte s najchudobnejšími, stal sa aj obeťou útoku v roku 2011. Pripomenul, že rómska strana podala trestné oznámenie na predstaviteľov ĽSNS, čo vyústilo do uznesenia generálnej prokuratúry s návrhom na zrušenie tejto strany. Plánoval odstrániť rozdiely medzi severom a juhom kraja, zabezpečiť Rómom v kraji ochranu, prácu, bezpečnosť a pokoj a tiež mobilizovať rómske komunity k voľbám, hoci sa napokon kandidatúry vzdal v prospech Luntera.
Rómska otázka
Protikandidát Urbáni sa po predchádzajúcom vystúpení ohradil, že aj on má v programe riešenie rómskej otázky. Uviedol, že ak nepodporíme slovenských podnikateľov, nezamestnanosť sa nezlepší. Kraj potrebuje infraštruktúru a podporu poľnohospodárstva, hlavne okolo Rimavskej Soboty, Revúcej a Krtíša. „Nie som proti zahraničným podnikateľom,“ konštatoval Urbáni s tým, že v zákone o VÚC je bod, podľa ktorého VÚC môže zakladať podniky, môže podporovať podnikateľov a rozvoj.
„Mám pripravený program vytvárania aktívnych podnikov, kde budem zamestnávať spolu s lesmi a tak ďalej. Budem zamestnávať nielen Rómov, ale všetkých nezamestnaných,“ uviedol, pričom sa podľa neho nedá obísť spolupráca s vládou a obcami. Decentralizáciu však treba dotiahnuť do konca. Strana propaguje elektronické referendum, chce ním požiadať ľudí o regionálnu autonómiu. „Netlačím na to, ale to je krajné riešenie,“ pripustil Urbáni.
Environmentálny manažér Michal Kantor zo Strany zelených vidí potenciál zlepšenia situácie mladých v možnosti vybudovania internátnych škôl, čo by mohlo znížiť negatívny vplyv neperspektívneho domáceho prostredia. Počas debaty sa tiež vzdal svojej kandidatúry, ale v prospech Igora Kašpera.
Ďalší kandidát na župana Ivan Saktor je dlhoročným prezidentom odborov a bol 4 roky primátorom. Problém je podľa neho v tom, že politici z Bratislavy hodili Banskú Bystricu za hlavu a nemajú záujem o tento región. V spolupráci s ďalšími VÚC by chcel vytvoriť prierezovú dopravu, pretože priemysel je na západe. Ľudí je podľa neho možné voziť do práce, tak ako to bolo aj za socializmu. V závere debaty sa však vzdal kandidatúry.
Naším vodcom nie je Lenin, ale Kristus, hovorí kandidát
Kandidát na banskobystrického župana Igor Kašper sa obul do súčasného župana. „Pán Kotleba, vy ste povedali pred štyrmi rokmi v takejto televíznej debate, tiež pár dní pred voľbami, túto vetu: Po štyroch rokoch budú môcť ľudia povedať, že áno, Kotleba iba táral, alebo áno, zamestnal desať- až pätnásťtisíc nezamestnaných na pomocných prácach. A ja vám teraz hovorím, že ste tárali,“ uviedol Kašper.
K stavu ciest Kašper dodal, že najlepšie cesty v kraji sú v okrese Zvolen, lebo bol županom Maňka, a najhoršie sú v okresoch Revúca, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Za úplne najhoršie úseky považuje cesty medzi Malou Lehotou a Pílou v Žarnovickom okrese a medzi Sásou a Rybníkom v okrese Revúca.
„To ste nešli z Veľkého Lomu do Slovenských Kľačian,“ reagoval znalec v oblasti lesníctva a kandidát Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku Jozef Sásik. Najväčším problémom kraja sú podľa neho nedisponibilné zdroje, ktoré nie sú k dispozícii, keď ich treba. Celkovo zavedenie vyšších územných celkov v terajšej podobe považuje za nešťastné. „Zriadením VÚC sa mala deštruovať Slovenská republika,“ povedal a ako príklad uviedol, že na právo byť volený a právo voliť stačí pobyt na území Slovenska a netreba byť občanom štátu.
Sásik tvrdí, že v spolupráci s ďalšími županmi treba vyrokovať vyšším územným celkom právomoci, ktoré nemajú, a dokončiť tak reformu župy, aby fungovala ako pred tisíc rokmi. Inak to považuje len za hranie sa na kompetencie, pričom reálne nie sú žiadne. Vidiek by mal určite poskytovať lesné a poľnohospodárske prvovýrobky. „My máme jednoduchý plán, tak ako bol pred rokom 1945, zriadiť poľnohospodársku platobnú agentúru, ktorá bude vykupovať tieto produkty, zabezpečovať aj ich predaj,“ doplnil. „Naším vodcom nie je Lenin ako vaším, ale Kristus, a tam je všetko povedané v tej sociálnej oblasti,“ adresoval ostatným kandidátom, najmä v súvislosti s vystúpeniami Luntera a Kotlebu.
Ján Lunter: V Spišskom Hrhove to ide
Podnikateľ Ján Lunter podľa svojich vlastných slov kandidoval preto, lebo sa nemôže stotožniť s vývojom v kraji a zo svojej podnikateľskej praxe je zvyknutý, že veci sa dajú meniť. Kraj by mal využiť rozvoj turizmu, poľnohospodárskej pôdy na pestovanie potravín a zabezpečiť kvalitnú dopravu, najmä z Revúcej do Banskej Bystrice. Za hlavný problém považuje nedostatok pracovných príležitostí. Za dobré riešenie považuje to zo Spišského Hrhova, kde bola takmer 100-percentná nezamestnanosť a z 1 450 obyvateľov je polovica Rómov. „Aktivity, ktoré pán Ledecký spravil, sociálne podniky, vytvorili zamestnanosť na tej úrovni, že je tam 10-percentná nezamestnanosť v rómskej komunite. Dá sa to,“ podčiarkol.
Okrem toho podobne ako protikandidát Juhaniak ponúka regionálny distribučný systém. „My sme si to aj odskúšali. Vytvorili sme regionálne pulty, ktoré sme nosili so sebou pri predstavovaní sa v našom kraji, a predávali sme tam regionálne výrobky,“ priblížil.
„Chcem, aby to bol kraj, v ktorom sa dobre žije, aby sa z kraja neodchádzalo a aby sme sa mohli do kraja vrátiť naspäť. Chcem, aby moja voľba prispela k tomu, že ten náš kraj vyrieši problémy, minimálne pomôže vyriešiť problémy, ktoré v našom kraji sú, a to zamestnanosť, dobré cesty, dobrá dopravná štruktúra,“ predstavil Lunter v závere relácie svoju víziu kraja v roku 2022.
Kotleba: Pre vládu v Bratislave sa Slovensko končí v Trnave
Úradujúci župan Marian Kotleba uviedol, že jeho štyri roky práce prinášajú výsledky a napĺňajú ho hrdosťou. „Za 6 minút porozprávať o tom, čo sme spravili za 4 roky a aké máme plány na ďalších päť rokov, je naozaj nemožné,“ konštatoval.
„Pre vládu v Bratislave sa Slovensko končí v Trnave, za cenu politického boja a za cenu zničiť niekoho, kto im nevyhovuje, sú ochotní obetovať všetkých obyvateľov nášho kraja,“ priblížil župan, čo mu najviac prekáža, a doplnil, že napriek tomu je odhodlaný aj s podporou poslancov sa proti tomuto trendu postaviť a dotiahnuť do úspešného konca to, čo v poslednom období veľmi úspešne začali.
„Vráťme sa na zem, lebo stavať vzdušné zámky je pekné, ale realita je úplne iná. My sme aj prostredníctvom zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja opakovane vyzývali ministra dopravy, aby sa zúčastnil zastupiteľstva ohľadom riešenia dopravnej situácie v Banskobystrickom kraji a nedostavanej diaľnice smerom na Lučenec,“ komentoval predstavy Urbániho s tým, že minister všetkých ignoroval. „To znamená, tam končia vaše kompetencie,“ odkázal Urbánimu, ktorý však protestoval v zmysle, že veci sa vybaviť dajú a on sám „má prsty“ v dokončení cesty R1.
„Program zamestnanosti krompáča a lopaty, z ktorého sa mnohí na začiatku smiali, dokázal zamestnať 90 alebo 100 dlhodobo nezamestnaných ľudí, čo, samozrejme, nie je na pomery kraja ani štátu veľa, ale od štátu, od vlády sme na to nepotrebovali ani jedno euro,“ vysvetlil ďalej šéf ĽSNS. A konkretizoval, že do programu bolo zapojených 20 obcí, pričom tretina boli Rómovia. Kotleba konštatoval, že program chceli rozšíriť na 500 ľudí, ale vláda zmenila Zákonník práce a znemožnila im pokračovať, pretože obce by ich tri mesiace museli platiť z vlastných peňazí.
„Druhým spôsobom, ako sme reálne prispeli k zlepšeniu zamestnanosti a životnej úrovne ľudí, bolo výrazné zvýšenie platov na regionálnej správe ciest a zároveň zastabilizovanie pracovných miest všetkých vodičov prímestskej dopravy plus dohodnutie zvýšenia platov pre týchto vodičov,“ pochválil sa Kotleba. Zdôraznil, že zákonná podpora regionálnych výrobcov môže byť len nepriama, priamu doslova zakazuje súčasná verzia zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO môže za priamu podporu dať pokutu až do 200 000 eur. Preto aj ako strana predložili novelu, ale neprešla. „My narážame na legislatívne problémy každý jeden deň,“ posťažoval sa.
Na margo reklamácií vysúťažených opráv ciest konštatoval, že strana nemôže ručiť za kvalitu firiem, ktoré vyhrali verejné obstarávanie. Uviedol však, že bolo úplne obnovených 300 km ciest, ďalšie stovky kilometrov opravili a v rámci ďalšieho volebného obdobia by pri rovnakom nastavení mohli opraviť odhadom 700 kilometrov ciest.
„Za mňa hovoria činy. Prebral som kraj s dlhmi a záväzkami vo výške 71 miliónov eur. Za štyri roky práce sme dokázali tento dlh znížiť o polovicu. Popritom sme naštartovali nebývalé tempo opravy ciest a reformy stredného školstva. Ponúkam ľuďom perspektívu v týchto zmenách, jednoducho na to, aby som dokázal viac, potrebujem podporu poslancov. Takže voľte hlavne aj našich poslancov a kandidátov Ľudovej strany Naše Slovensko, spolu s poslancami v zastupiteľstve tie zmeny prídu,“ vyzval Kotleba.
