Rusi zabránili násilnostiam. Umiernená opozícia? Nie. Neziskovkár otvorene prehovoril o Sýrii dneška

27.10.2018 17:05

REPORTÁŽ V Sýrii je prakticky rozhodnuté o výsledku vojny – v prospech Asada. Do krajiny sa síce vracajú tisíce ľudí, ale z iných oblastí uteká ešte väčší počet obyvateľov. Aj Kurdi robia etnické čistky, len ich marxisticko-feministický prístup je asi najprijateľnejší. „Rozumná“ opozícia už vlastne neexistuje, sú to len fúzatí islamskí radikáli. To okrem iného zaznelo na besede s vedúcim sýrskej misie v rámci organizácie Člověk v tísni Tomášom Kociánom v Plzni. Mnohých prekvapí, že za svoj postoj v Aleppe bolo pochválené Rusko, ktoré udržalo „na uzde“ všetky strany konfliktu...

Rusi zabránili násilnostiam. Umiernená opozícia? Nie. Neziskovkár otvorene prehovoril o Sýrii dneška
Foto: Tereza Spencerová
Popis: Ulica v Damasku

Beseda sa uskutočnila bezprostredne po zhliadnutí dokumentu o sýrskom meste Rakká Mesto duchov a zúčastnilo sa na nej niečo vyše desať prevažne mladých ľudí.

Pomoc takmer za miliardu

„V Sýrii je to náš najväčší projekt v histórii v objeme trištvrte miliardy ročne,“ povedal na úvod Kocián. „Pomáhame desaťtisícom ľudí. Snažíme sa prinášať a sprostredkovávať pokiaľ možno nezaujaté informácie. Väčšina mojich kolegov, cudzincov, teda našich sýrskych spolupracovníkov, sa snaží mať od veci trochu odstup, čo nie je v takej zložitej situácii, ako je vojna, vždy jednoduché, ale pre nás veľmi potrebné. Pomáhame a máme pomáhať bez ohľadu na to, čo si o tom politicky myslíme,“ opísal pôsobenie organizácie.

Situácia v Sýrii je podľa Kociána určite lepšia. „Islamský štát vyhnalo z Rakky masívne bombardovanie, ktoré zapríčinilo obrovské utrpenie obyvateľstva. Mesto je teraz hromada trosiek. Naposledy som tam bol v júli. Zomreli tam tisíce civilistov, ktorých držali v podstate ako živé štíty, pretože v poslednej fáze kampane spojeneckých vojsk, bombardovania a útoku kurdských vojsk a koaličných jednotiek sa z Rakky nedalo veľmi utiecť a situácia bola podobná ako napríklad v irackom Mosule, kde zomrelo podľa odhadov až 40 000 obyvateľov. V Rakká bol ten počet menší, ale je ťažké hodnotiť, čo je lepšie – či ten šialený život pod IS, alebo ešte deštruktívnejšie bombardovanie a ničenie, ktoré toto mesto poznamenalo na minimálne roky,“ konštatoval Kocián. „Z môjho pohľadu pokoja strednej Európy je jasne život bez IS lepší a vyhliadka je jednoznačne pozitívnejšia, ale ja som si neprešiel tým, čím si prešli miestni obyvatelia, a nie všetci na to majú rovnaký názor. Hovoril som aj s pár ľuďmi, ktorí sa nebáli povedať, že to bolo pre nich horšie ako IS,“ prekvapil prítomných vedúci misie.

Vojna sa ešte nekončí – odvody regrútov pokračujú

Otázka mladíka potom znela: „Ako vidíte smerovanie Sýrie do budúcna a budú mať tí ľudia vôbec nádej, keď bojovali proti Asadovi, sa vrátiť?“

„Nedávno som hovoril s kolegom, ktorý bol na tých zoznamoch len preto, že emigroval do Turecka a zúčastnil sa niektorých demonštrácií. Hovorí, že sa nemôže vrátiť, má strach z toho, že bude perzekvovaný. Mnoho ľudí, ktorí sa nemôžu vrátiť, má strach z toho, že ich naverbujú do armády. Vojna sa neskončila, aj keď sa tu hovorí o tom, že je hotovo. Napriek určitému upokojeniu hlavne v oblasti Idlibu a potom čiastočne na východe krajiny je krajina vo vojnovom stave. Armáda regrutuje, stratila obrovské množstvo vojakov, takže teraz berie ročníky 1984 až 1986, to znamená ľudí, ktorí majú viac ako tridsať rokov,“ informoval Kocián.

Veľa ľudí sa nevracia z politických dôvodov. To sú najväčšie motívy zostávať v zahraničí. „Pár ľudí sa vracia. Nie je to veľké množstvo, hoci propaganda hovorí o tom, že vojna sa skončila a vracajú sa státisíce ľudí, tak to nie je úplne pravda,“ prekvapil opäť Kocián. „Čísla OSN síce hovoria o státisícoch navrátilcov, ale v ten istý moment, napríklad v roku 2017, sa vrátilo 200 000 ľudí, ale 700 000 ľudí muselo utiecť zo svojich domovov. V roku 2018 sú čísla 300 000 návrat a okolo 700 000 ľudí, ktorí utekajú. Konflikt, hoci v menšej intenzite, pokračuje, núti ľudí sa vysťahovať a premiestňovať sa. Sú uzavretí v Sýrii. Pre tých šťastnejších, ktorým sa podarilo utiecť za hranice, je situácia jednoduchšia, ale pre mnoho ľudí návrat neprichádza do úvahy,“ pokračoval.

Bašár Asad

Baššár Asad  Zdroj: TASR

Sektársky konflikt

„Čo sa týka budúcnosti Sýrie, tak vám to nedokážem po tých zvratoch povedať,“ priznal sa Kocián. „Aby sme strategicky plánovali, tak nás, samozrejme, zaujíma politický aj spoločenský vývoj. Hoci sa na tom pracuje s expertmi, tak prognóza je iná, pretože sa tam ukazujú veci, že sú inak, alebo sa zmenia v tom, že do ,hry‘ vstúpi ďalší aktér, ktorý dovtedy nebol známy. Spoločnosť je však rozdelená. Konflikt nadobudol aspekt sektárskej vojny,“ vysvetľoval. „Sunniti so šiítmi, respektíve alavitmi, sa dostali do ostrého sporu. Časť emigrácie je sunnitská a tá má veľké výhrady voči politicky dominantnej menšine. Asad a jeho rodina sú alaviti. Situácia je dosť chúlostivá, nie je príliš politická vôľa na zmeny, pretože Asad sa cíti na koni a veľmi pravdepodobne vojnu zo svojej strany dotiahne do úspešného konca,“ konštatoval Kocián.

Myšlienka IS nie je podľa vedúceho misie Člověka v tísni nová, „radikálny islamizmus má v tomto svete podhubie“. „Veľmi jednoducho dokáže mobilizovať ľudí v spoločnosti, ktorá nemá slobodu. Bezpečie aspoň pre niektorých ľudí tam panovať nebude, aspoň pre tých, ktorí môžu byť spojení s tou revolúciou. Viem z rozprávania, že sa dlhoročné spory o pôdu alebo medzi rodinami, ktoré boli po generácie v nepriateľstve, a klanmi, ako ich poznáme z rozprávania o krvnej pomste, teraz riešia tak, že sa povie – to je revolucionár, kritizoval Asada. Človek zmizne a problém je vyriešený,“ opísal údajný stav Tomáš Kocián.

Neradostná budúcnosť

„Ekonomická prosperita tú krajinu tiež nečaká. Odhady škôd sa pohybujú v stovkách miliárd dolárov. Tá krajina sa nepostaví na nohy v priebehu niekoľkých rokov. Je paradoxné, napríklad v kurdskom meste Kobani, ktoré bolo z dvoch tretín zničené a ja tam teraz chodím, že tam prakticky nevidíte stopy po vojne. Rekonštrukcia môže prebiehať pomerne rýchlo, ale rekonštrukcia vzťahov ľudskej spoločnosti, to bude trvať dlho,“ uviedol.

„Oblasť je stále pod kontrolou radikálnych islamistov, hoci nie všetci ľudia, ktorí to územie obývajú, sú radikálni islamisti. Moc tam však držia skupiny, ktoré sa hlásia k radikálnemu islamizmu. To je provincia Idlib, ktorá bola nedávno predmetom diskusie medzi Ruskom, Iránom a Tureckom. Tam pravdepodobne došlo ku krátkodobej dohode, že tam bude pokoj. V každom prípade Idlib je jednou z posledných bášt opozície, ktorá sa v priebehu vojny veľmi zvrátila, z pomerne neideologických sociálnych protestov sa radikalizovali. Umiernení v radikálnom prostredí, ako je vojna, odpadajú, umierajú alebo sa odsťahujú. Takže teraz môžeme hovoriť o radikálnej opozícii,“ vysvetľoval Kocián a pokračoval: „Oblasť hostí zhruba tri milióny ľudí. Nikto z nich nechce ísť do teritória pod správu režimu. Politicky však táto opozícia neponúka žiadnu alternatívu. Radikálny islamizmus nie je alternatívou asadovskej politiky. Je to tam zložité, pretože oblasť je plná ľudí, z ktorých dosť žije v kempoch, je obývaný každý dom, každý príbytok, kde sa dá prebývať. Pomoc tam prúdi cez Turecko.“

Prísne výberová pomoc

Následne sa vyjadril k aktivitám Člověka v tísni. „My pomáhame rôznymi spôsobmi, predovšetkým v potravinovej bezpečnosti. Zaisťujeme teda potraviny, orientujeme sa len na vdovy a ich deti. Zo začiatku sme mali kritériá výberu naozaj sofistikované. Ale pretože núdznych je toľko, tak sme to museli zúžiť na najnúdznejších a dávame pomoc len matkám s deťmi, čo možno nemusí byť úplne fér voči niektorým rodinám, ktoré sú na tom veľmi zle, ale tak to je, nemôžeme pomôcť úplne všetkým. Pomáhame financovať školy, aby deti chodili do škôl. Opravujeme, respektíve pomáhame miestnym s opravou infraštruktúry, predovšetkým ide o dodávky pitnej vody a sanitačné upratovanie, čo je napríklad upratovanie odpadov. Vďaka tomu sa tam nešíria choroby. To robíme v Idlibe. Potom pracujeme v Rakká. Tretí rok sa snažíme pomáhať aj na územiach, ktoré sú pod kontrolou Damasku. Tam nás dôsledne odmietajú,“ povzdychol si Kocián. „Aj napriek asistencii alebo snahe pomôcť českej ambasády sa nám nedarí tam registrovať. Často nás obviňujú, že sme len proopoziční. Ja si o Asadovi nemyslím vôbec nič pekné, ale o opozičníkoch tiež nie. Na tej strane asi nie sú také veľké potreby, pretože tam štát do istej miery nejako fungoval. Na rozdiel od toho, kde skolaboval celý systém a riadia to tam fúzači, radikálni islamisti, tak to nefunguje ani zďaleka ako na vládnych územiach. Ale tam sme teda persona non grata.“

„Spolupracujete aj s ďalšími organizáciami?“ znela otázka mladej ženy. Ku koordinácii pomoci podľa Kociána musí dochádzať. „Funguje to cez OSN. Každý sektor, či už v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, potravinovej bezpečnosti a ďalšie, tak sa všetci aktéri dohodujú, kto čo pokrýva, kde sú potreby. Inštitúcie, ktoré nám dávajú peniaze, čo sú primárne britská a americká vláda, Európska komisia, nemecká vláda, švajčiarska vláda, všetci tlačia na to, aby sme boli súčasťou tejto koordinácie. Člověk v tísni v tejto oblasti patrí do prvej ligy a je vnímaný ako jeden z dôležitých aktérov,“ pochválil sa.

Problematickí Kurdi alebo Turci majú pravdu...

Ďalšia otázka sa týkala Kurdov, o ktorých sa v poslednom čase veľmi nehovorí. „Často sa hovorí o tom, že Idlib je posledným opozičným územím,“ odpovedal Kocián. „Kurdi v zásade majú autonómiu. Damask tam nemá vplyv, je tam niekoľko dohôd o tom, ako sa Kurdi starajú o ropné polia, dodávajú ropu do Damasku a majú z toho nejaký podiel. Politicky je riadená a definovaná Stranou kurdských pracujúcich, PKK. Takže Turci majú pravdu, keď hovoria, že YPG alebo politická sekcia je riadená PKK. Je to tak. Všetko je riadené ideológiou, ktorá je zmesou marxizmu a feminizmu,“ pripomenul kurdského vodcu. „Takže tam na všetkých úradoch zažívam pomerne vtipné historky, keď okrem prezidenta je tam napríklad viceprezidentkou nejaká pani, často neskúsená dievčina, ktorá tam je len preto, aby bolo vidieť, že tam majú muža a ženu. Je to zvláštna hra, na ktorú náš svet celkom skočil. Jednoducho sa im mediálna prezentácia celkom podarila,“ pochválil Kurdov Kocián.

Je to podľa neho slobodný režim, ktorý ponúka ďalšiu alternatívu smerom k prosperite a budúcnosti Sýrie. „Rovnako ako kritici asadovského režimu, miznú aj kritici YPG alebo kurdských krokov. Je to jednoducho krajina rozdelená vojnou a iný názor sa tam veľmi neakceptuje. Kurdi po svojich skúsenostiach s arabskými susedmi aplikujú politiku etnických čistiek. Ja sám som mal celkom veľký problém s kurdskými predstaviteľmi, keď som jeden deň hovoril s utečencami z Aleppa, Rakky a Kobani a potom z jednej oblasti, kde je skupina dedín, kde žilo spolu asi 20 000 Arabov. Pekné dedinky, ale boli úplne prázdne. Kurdi len konštatovali, že sú arabské. Hovoril som s nejakou utečenkou, ktorá hovorila, že už je v škole tri roky s ôsmimi deťmi, že nemôže ísť domov a že je práve z tejto oblasti. Druhý deň si ma pozvali vyšetrovatelia kurdských tajných služieb, prečo som sa na to pýtal a prečo hľadám tých utečencov,“ pridal svoju živú spomienku Kocián.

„Jednoducho nič nie je ideálne. Na druhej strane na obranu Kurdov musím povedať, že je to najumiernenejšia skupina v Sýrii a pre nás najakceptovateľnejšia. Jednoducho je najľahšie sa s nimi dohodnúť.“

Otázka ďalšej slečny znela, ako sa rozdávajú potraviny. Kocián na to odpovedal: „My nepracujeme v utečeneckých táboroch, ale v dedinách a v spolupráci s miestnou radou alebo úradom identifikujeme prípady, ktoré zodpovedajú našim výberovým kritériám. Nie je to úplne jednoduché, v každej situácii je skupina ľudí, ktorí sa to snažia ovplyvniť, ktorí sa na tom snažia zarobiť a pomoc zneužiť. Veľmi často sa stretávame so snahou o manipuláciu, privedenie príbuzných, odklon k vojenským skupinám, ale máme nastavené mechanizmy, ktorými tieto riziká znižujeme. To, že nám tam niekto dá falošný podpis, to neovplyvníte. Inak my nedávame jedlo, fyzické balíky s jedlom.“ Väčšina pomoci ide podľa vedúceho misie Tomáša Kociána v Sýrii formou potravinových lístkov. Ľudia potom chodia do obchodov. „S tými máme zmluvy a kupujú si presne to, čo potrebujú. Nevýhoda klasického balíka je tá, že vám niekto dá tri litre oleja, päť kíl cukru, desať kíl šošovice a desať kíl múky a vy napríklad šošovicu nejete a nechcete ju. Tak sa to potom zbytočne rozpredáva za oveľa menšiu cenu na bazároch. Do balíkov navyše môžete zabaliť len trvanlivé veci, takže nemáte prístup k čerstvým potravinám. A odpadá vám rozvážanie, skladovanie a podobne. Volíme teda efektívnejšiu formu pomoci, ktorá navyše podporuje miestny trh. Či už produkciu, alebo obchod. Tým, že nezaplavujeme trh tovarom z Turecka, ale snažíme sa podporiť miestnu ekonomiku,“ konštatoval Kocián.

Rusi zabodovali

Potom hovoril o historickom Aleppe. „Ja do neho nemám prístup, pretože je na vládnom území. Naposledy som tam bol v roku 2013, keď bolo už čiastočne rozbombardované staré trhovisko. Mnoho pamiatok, mešity, knižnica, archív boli zničené. Starobylá, niekoľko tisíc rokov stará pevnosť zostala, ale bola poničená. Centrum, kde prebiehali hlavné boje a pretínala ho bojová línia, bolo veľmi poničené. Naši sýrski kolegovia tam chodia na víkend a hovoria, že to tam zase začína prekvitať, že je tam rušno a mesto začína žiť. Mám teda radosť, že to tam začína oživovať, ale máme málo informácií, ako sa tam žije, ako boli prenasledovaní napríklad v tej opozičnej časti, ktorú potom čiastočne evakuovali. Nepočul som, že by tam dochádzalo k silným perzekúciám, hlavne po obsadení v roku 2016. Hoci nie som ani trochu priateľ ruskej politiky všeobecne a ruského pôsobenia v Sýrii, tak musím povedať fakt, že Rusi tam pôsobili veľmi pozitívne a držali nielen republikánske gardy, ale aj sýrsku armádu a Hizballáh od toho, aby sa mstili a masovo rabovali alebo zabíjali,“ prekvapil mnohých Kocián.

Kšefty s pamiatkami alebo fake news à la IS

A Palmýra? „Tú dvakrát dobyl Islamský štát. Časti boli poničené. Zaujímavá vec je, o ktorej sa vôbec nehovorí, že v mnohých prípadoch bolo to ničenie pamiatok nafejkované, jednoducho IS odpálili plastiky a to natočili. Pretože oni tie originály predávali. To je veľmi drahý a zaujímavý tovar na svetovom trhu. A len tak to zničiť, tak takí tupci neboli. V mnohých prípadoch, čo mi hovoril kolega archeológ, sa tie pamiatky vo svete potom objavili, čo bol teda dôkaz, že neboli zničené, že išlo len o kópie. Jednoducho vytvorili repliku a niekde ju odpálili. Samozrejme, veľké štruktúry ničili, ale keď sa bavíme o menších artefaktoch, sochách a podobne. To sa týkalo aj Iraku,“ vysvetlil na záver besedy Tomáš Kocián.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Václav Fiala
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Rusi zabránili násilnostiam. Umiernená opozícia? Nie. Neziskovkár otvorene prehovoril o Sýrii dneška

17:05 Rusi zabránili násilnostiam. Umiernená opozícia? Nie. Neziskovkár otvorene prehovoril o Sýrii dneška

REPORTÁŽ V Sýrii je prakticky rozhodnuté o výsledku vojny – v prospech Asada. Do krajiny sa síce vra…