Denník dodal, že v stredu by do Moskvy mala pricestovať delegácia PYD, ktorá chce túto záležitosť prerokovať na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Ruský diplomatický rezort zatiaľ tieto správy nepotvrdil.
Kommersant súčasne upozorňuje na varovanie nemenovaného tureckého diplomatického zdroja, že otvorenie kancelárie kurdskej autonómnej správy v Moskve vyvolá ostrú reakciu Ankary. Postoj tureckej vlády ku konfliktu v Sýrii a spôsobom jeho riešenia sa totiž diametrálne líši od pozícií prezentovaných Moskvou. Turecko okrem toho podozrieva Rusko z dodávok zbraní sýrskym Kurdom a varuje, že nebude tolerovať žiadne územné zisky Kurdov na severozápade Sýrie, v blízkosti svojich hraníc.
Turecký veľvyslanec v Rusku Ümit Yardim minulý týždeň vyhlásil, že Ankara je znepokojená správami o možnej spolupráci medzi vládami jednotlivých štátov so sýrskymi Kurdmi. “O tomto probléme rokujeme nielen s Ruskom,” poznamenal a varoval, že ak Kurdi získajú podporu týchto štátov, vrátane USA, Turecko bude okamžite reagovať.
Ostrá reakcia Ankary súvisí s jej postojom k Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku, ako aj v mnohých krajinách EÚ a v USA považovaná za teroristickú organizáciu.
Turecko v lete zachvátila vlna násilností a útokov, ktoré sa začali po teroristickom útoku v meste Suruč, čím sa aj skončilo krehké prímerie a mierový proces medzi PKK a tureckým štátom. Na násilnosti pripisované PKK reagovala turecká armáda náletmi na pozície kurdských povstalcov na juhovýchode Turecka aj v Iraku.
Dovtedy časť občanov Turecka, vrátane kurdskej menšiny, vyčítala vláde v Ankare nečinnosť voči extrémistickej organizácii Islamský štát (IS), ktorá vlani v lete obsadila veľké územia v Sýrii i Iraku. Vládu v Ankare obviňovali zo skrytej podpory IS, táto kritika bola najsilnejšia počas prudkých bojov o prevažne kurdské mesto Kobané na severe Sýrie ležiace pri hranici s Tureckom. Na pomoc sýrskym Kurdom vtedy prišli polovojenské ozbrojené milície péšmarga.
Moskva považuje sýrskych Kurdov za predstaviteľov tamojšej opozície, s ktorou chce viesť dialóg o urovnaní situácie v Sýrii i v jej Kurdmi obývanej časti.
Denník Kommersant v tejto súvislosti uviedol, že perspektíva účasti sýrskych Kurdov v ruských plánoch na vytvorenie širokého protiteroristického frontu proti IS je teraz nejasná. Moskva totiž ešte pred začatím svojej intervencie v Sýrii vyhlásila, že na porážku islamistov v Sýrii vzdušné údery nestačia, preto mala v úmysle vytvoriť spoločný front, ktorého členmi by boli “aj tí, čo teroristickej hrozbe čelia na zemi”, teda aj sýrska a iracká armáda aj Kurdi.
Oficiálny predstaviteľ PYD v Rusku Alí Muhammad Abd Salám pre ruský denník spresnil, že Moskva zatiaľ so sýrskymi Kurdmi nerokovala o ich pripojení sa do protiteroristickej koalície. Uviedol, že PYD podporuje všetky kroky Moskvy v boji proti IS, ale “bolo by lepšie, keby sa zameriavali aj na jednotky podriaďujúce sa teroristickej sieti al-Káida – Ahrár aš-Šám a Front an-Nusra, keďže pre Kurdov predstavujú rovnakú hrozbu”.
Rusko od začiatku svojej intervencie v Sýrii opakovane deklarovalo, že ruské lietadlá útočia nielen na pozície IS, ale bojujú proti všetkým teroristickým zoskupeniam.
