„Som moslim a nič zlé nerobím. Odsudzujem to, čo sa stalo v piatok trinásteho. Zničilo to obraz islamu,“ hovorí imám jednej z parížskych mešít, ktorý prišiel aj s manželkou položiť kvety ku koncertnej sále Bataclan. Okamžite to naštartovalo veľmi vypätú debatu, pri ktorej lietali nelichotivé slová. V Paríži totiž vládne pokoj len zdanlivo.
Ticho a spev na námestí Republiky
Skoro všetky krvavé teroristické útoky sa v spomínaný piatok odohrali okolo námestia Republiky. Teraz tu prichádzajú ľudia uctiť pamiatku ich obetí. Niektorí doslova plačú na vlajku Francúzska. Pri minúte ticha, ktorú venoval zavraždeným snáď celý svet, bolo na námestí počuť len okoloidúce autá. Na tvárach ľudí sa zračil smútok a akési nervové vyčerpanie z nedávnych šokov. Potom začali všetci spievať hymnu La Marseillaise. Najprv veľmi tichúčko ako pri omši. Postupne však spev silnel ako pri vojnovom šturme.
„Do zbrane, občania! Vytvárajte pluky! Do boja! Do boja! Nech krv nečistá napojí brázdy našich polí,“ rozliehal sa jej refrén. Pieseň zložil v roku 1792 ženijný dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle ako pochod pre francúzske jednotky, ktoré hájili východné hranice krajiny proti Rakúšanom. Obľúbená revolučná pieseň teraz znie v krajine galského kohúta často, z čoho niektorí usudzujú, že Francúzi sú už naozaj nahnevaní a pripravení ísť do boja. Pri útokoch na redakciu Charlie Hebdo na začiatku roka totiž znela hymna len zriedka.
„Moje súčasné myšlienky sa uberajú dvoma smermi. Stále som šokovaný tým, čo sa stalo. Na druhej strane ma teší súcit celého sveta s nami Parížanmi. Musíme ísť ďalej. Aj keď je to pre nás ťažké, musíme ísť jednoducho ďalej,“ povedal Parlamentným Listom študent medicíny Valentín a doplnil: „Necítim nenávisť. V hlave mám len veľa pochybností. Chcel by som ich nejako ovládnuť a odpútať sa od nich. Dúfam, že teraz sa konečne dajú múdre hlavy dokopy a prídu na to, ako nás ochrániť.“
Po stopách teroristov
„Tu došlo k bombovému útoku,“ ukazuje na spálené motorky a zadebnené výklady lekárne mladík na začiatku ulice Albert Thomas. Ale na tejto ulici nikto nehlásil žiadny, ani neúspešný, útok. Nie sú tu ani žiadne kvety. Ťažko povedať, čo sa tu stalo, ale pubertiak sa potmehúdsky usmieva. Hneď za kanálom Saint-Martin však stoja davy ľudí. Postávajú okolo reštaurácie Le Carillon a protiľahlej Le Petit Cambodge, v ktorých pri útoku zahynulo dvanásť ľudí. Na stenách podnikov sú vidieť stopy po guľkách. Na jednom z výkladov visí tričko s výzvou, že je potrebné ochraňovať spolužitie kresťanstva, judaizmu a islamu.
Zhruba o pár desiatok metrov ďalej sa nachádza reštaurácia La Casa Nostra. Naproti v kvetinárstve kupujú ľudia kvety a ukladajú ich na chodník. Vo výklade je nespočetné množstvo dier po guľkách. Vnútri zrejme detektívi niečo riešia s majiteľom. Neďaleká práčovňa je úplne zdevastovaná. Na jednom zo stĺpov opravuje technik zdanlivú lampu. Ako lampy totiž vyzerajú niektoré kamerové systémy monitorujúce ulice a práve tento asi poskytol cenné zábery.
Na chodníku cestou ku klubu Bataclan je napísané: „Paríž je vždy silný, nikdy sa nevzdá. Paríž, milujem ťa. Sloboda, rovnosť, bratstvo.“ Zátarasy okolo klubu boli k večeru odstránené, takže ľudia sa mohli dostať na desať metrov od vchodu do koncertnej sály, kde zomrelo pri útokoch najviac ľudí. Špecializovaná jednotka začala čistiť priestranstvo pred klubom. „Našťastie som tu v piatok nebol, nemal som službu. Som moslim a môžem povedať, že tí vrahovia nemajú s islamom nič spoločné,“ povedal čašník v neďalekom bare Le Voltaire.
Hádky s moslimskými duchovnými
K Bataclanu prišli s kvetinami v rukách aj imámovia, teda moslimskí duchovní. „Moslimovia by mali z Európy odísť. Nechali sme vás sem naliezť, tak nás tu všetkých pozabíjate?“ spustil na jedného z duchovných muž v strednom veku. „Ste rasista. V Európe spolu žijú moslimovia a nemoslimovia v priateľstve. Váš syn by mohol byť mojím synom. Tiež sa cítim ako obeť. Teraz je dôležité správať sa súdržne a rozumne. Myslím to úprimne,“ povedal imám.
„Je potrebné začať hovoriť o všetkých mešitách a ich vplyve na mladých ľudí. V tej svojej hlásam úctu ku každému ľudskému životu,“ dodal. „Medzi kresťanmi sú tiež teroristi. Pozrite sa na organizácie ako ETA či IRA. Podobné sú bohužiaľ aj medzi moslimami. Islam je však mierumilovné náboženstvo,“ povedal ďalší a mával pri tom knihou Pravá tvár proroka Mohameda, v ktorej sa vraj každý môže dočítať o pravde. Prekrikovanie na chvíľu stíchlo. V blízkosti zaznela policajná húkačka, čo je dnes najfrekventovanejší zvuk v meste nad Seinou.
Situácia v metropole Francúzska
V Paríži funguje doprava, ale je potrebné počítať s nečakanými obmedzeniami. Hneď z rána bola neďaleko Námestia Bastily v priebehu troch minút prehradená ulica vedúca k Lyonskej stanici, odkiaľ smerujú vlaky na juh Francúzska. Policajti bleskurýchlo všetko obsadili a okamžite odklonili dopravu. Vodičku autobusu, ktorá sa domáhala vysvetlenia, ráznym rozkazom umlčali. Výnimočný stav nepripúšťa diskusie, počúvajú sa rozkazy bezpečnostných zložiek. Cestujúci potom museli ísť do práce pešo. Po polhodine už bola ulica zase voľná.
Všetky stanice sú však strážené, pri Lyonskej stanici postávalo približne desať policajných dodávok. Niektoré stanice metra sú zatvorené. Napríklad Oberkampf neďaleko koncertnej sály Bataclan, ale aj Cité na ostrove uprostred Seiny. Francúzska polícia zadržala pri 168 raziách dvadsaťtri ľudí, ďalší 104 sú v režime domácej väzby. Ale už v tejto chvíli sú tieto čísla zrejme zastaranou štatistikou. Podľa francúzskeho ministra vnútra Bernarda Cazeneuva je to totiž ešte len začiatok.
