“V meste budú isté obmedzenia, ktoré spôsobíme. My ani iným spôsobom nevieme a nemôžeme prejaviť, ak sa nám niečo nepáči. Ak by sme sa len niekde zišli a mali zakričať do vzduchu, tým nič nezmeníme,” uviedol pre TASR predseda Občianskeho združenia koncesovaných taxikárov Matej Krampl.
Podľa mnohých taxikárov sú totiž dva roky dlhá doba, aby sa problém vyriešil, resp. začal riešiť, avšak kompetentné orgány sú podľa nich nečinné. “Rokovania svetlo do problému nepriniesli a my nechceme, aby štátne a kontrolné orgány ignorovali to, čo sa tu deje,” zdôraznil Krampl.
Zároveň podotýka, že nejde a priori o zrušenie mobilných aplikácií podobných Uberu. Ide im skôr o zrovnoprávnenie podnikateľských podmienok a jednotné dodržiavanie zákona. Poukazuje pritom na fakt, že v Maďarsku či v Česku síce takéto aplikácie predbežnými opatreniami zakázali, ale v krajinách ako Rakúsko, Anglicko či Rusko takéto aplikácie bez problémov fungujú, ale s tým, že dodržiavajú platné zákony. Taxikári sú pritom podľa Krampla pripravení bojovať dovtedy, kým sa situácia nezmení.
“Naším cieľom je udržiavať mestá v pohybe a prepájať cestujúcich, ktorí hľadajú bezpečnú, spoľahlivú a dostupnú možnosť prepravy, s vodičmi, ktorí môžu zdieľať svoj automobil a čas,” zareagovala na dnešný protest pre TASR Miroslava Jozová, hovorkyňa Uber SR a ČR.
Uber si nevyberá mestá, mestá si vyberajú Uber
Je pritom presvedčená, že tradičné služby osobnej prepravy a nové digitálne služby môžu úspešne fungovať spoločne v jednom meste. Na otázku, či spoločnosť Uber prípadne zvažuje odchod zo slovenského trhu, odpovedala, že “Uber si nevyberá mestá, kde bude fungovať, mestá si vyberajú Uber”. Svedčí o tom podľa jej slov napríklad aj fakt, že v súčasnej dobe je v Bratislave približne 37.000 aktívnych cestujúcich a viac ako 500 aktívnych vodičov.
Hlavné mesto dlhodobo deklaruje záujem o riešenie situácie. Problémom je však podľa jeho vedenia nejasnosť kompetencií, príp. ich nedostatočnosť. Mesto totiž napr. môže riešiť správne delikty taxislužieb v správnom konaní len na základe podnetu štátnej či mestskej polície, ktorá ale autá kontrolovať nemôže, lebo nie sú označené ako taxislužba. “Aktuálne boli v tomto roku riešené tri oznámenia voči prepravcovi Uber, pričom jedno riešila mestská polícia a ostatné dve štátna polícia,” povedala pre TASR Katarína Kohútiková z tlačového oddelenia magistrátu.
Hlavné mesto však podľa nej pripravuje nové všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o výkone taxislužby. Navrhované zmeny by sa mali týkať najmä stanovíšť, zavedenia registračnej známky vozidla, zavedenia etického kódexu taxikárov či prísnejších pravidiel na cenníky umiestňované na pravých predných dverách vozidla s cieľom zlepšenia ich prehľadnosti a čitateľnosti.
Kohútiková však upozorňuje, že hoci mesto reguluje ceny MHD, do tvorby cien taxislužieb zasiahnuť zo zákona nemôže, pretože by sa dostalo do konfliktu so zákonom o cenách. Koncepčné riešenie však bratislavský magistrát vidí v zmene legislatívy v Národnej rade SR, ktorá by podľa Kohútikovej obsiahla aj taký druh služby, akú poskytuje Uber.
Regulácia taxislužieb má svoj význam, znie z ministerstva
“Súčasná regulácia taxislužieb nie je samoúčelná a má svoj význam. Naším zámerom je, aby bola zabezpečená bezpečná doprava zákazníkov, ako aj kvalita poskytnutej služby,” uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu dopravy Karolína Ducká, podľa ktorej na ministerstve stále prebieha diskusia o tejto problematike a platných podmienkach.
“Ministerstvo dopravy a výstavby SR opätovne vyzýva príslušné kontrolné orgány, ktoré majú podľa zákona túto kontrolu vykonávať, aby zvýšili svoju aktivitu v oblasti taxislužby, vrátane taxislužby vykonávanej prostredníctvom mobilnej aplikácie Uber,” doplnila Ducká s tým, že kontrolu zo zákona o cestnej doprave vykonáva Policajný zbor a obec.
Vstupovať do cenotvorby na trhu a obchodného vzťahu medzi klientom a poskytovateľom taxislužieb však rezort financií nemá v úmysle. “Ministerstvo financií SR posudzuje spôsob poskytovania prepravnej služby tzv. “taxislužbou” a hľadá možnosti zrovnoprávnenia podmienok na trhu tak, aby sa minimalizovali rozdiely v zdanení bez ohľadu na to, akou formou sa preprava osôb uskutočňuje,” uvádza sa v stanovisku ministerstva.
