Developeri sa novej dani bránia. Platiť budú aj občania, ktorí chcú stavať. Poplatok za rozvoj pre PL obhajoval bratislavský mestský poslanec Ján Buocik

5. 11. 2016 12:00

ROZHOVOR Od 1. novembra začal platiť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Podľa neho môžu mestá a obce pýtať poplatok od developerov od 10 do 35 eur za meter štvorcový. Platiť však budú aj občania, ktorí si chcú postaviť rodinný dom. Nová daň má priniesť mestám a obciam peniaze do ich pokladní, mnohých sa to ale dotkne negatívne. Podstatu zákona vysvetľuje pre PL poslanec bratislavského zastupiteľstva Ján Buocik, člen komisie, ktorá bude pripravovať sumu poplatku pre hlavné mesto.

Developeri sa novej dani bránia. Platiť budú aj občania, ktorí chcú stavať. Poplatok za rozvoj pre PL obhajoval bratislavský mestský poslanec Ján Buocik
Foto: Archív: JB
Popis: Ján Buocik
Suma poplatku „za rozvoj“ môžu mestá a obce stanoviť až od 1. januára. Prečo? Prečo poslanci NR SR nemysleli aj na tieto prvé dva mesiace?
 
Nevnímam to ako chybu, zákon je účinný od 1. novembra, ale bez príslušného všeobecne záväzného nariadenia (ďalej VZN) prijatého konkrétnym mestom, kde sa určí suma poplatku, zákon sám poplatkovú povinnosť nezavádza. Mestá a obce, vrátane Bratislavy, tak majú dva mesiace čas, aby prijali VZN, ktorým určia sadzbu poplatku a územie, kde sa bude vyberať. Zákon totiž umožňuje určiť, že poplatok za rozvoj môže byť odlišný v rôznych častiach mesta.
 
Každé mesto či obec si stanoví tento poplatok vždy k 1. januáru na daný rok samostatne. Vy ako bratislavský mestský poslanec ste iniciovali vytvorenie skupiny, ktorá by mala vypracovať k tomu všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom tento poplatok bude finálne stanovený a má celkovo upravovať podmienky v Bratislave. Aký poplatok navrhujete vy?
 
Vytvorenie komisie som inicioval z dôvodu, že ak by sa nepodarilo VZN prijať k 1. januáru 2017, Bratislava by nemohla poplatok vyberať celý rok 2017, čo môže znamenať stratu až viac ako 15 miliónov eur. Developeri na Bratislave parazitovali viac ako 20 rokov, využívali infraštruktúru mesta vybudovanú ešte v predchádzajúcom režime. Mestu chýbajú škôlky, zariadenia pre seniorov, do parkov a cestnej infraštruktúry sa investovalo minimálne. Ak zákon určuje hornú sadzbu poplatku 35 eur za m2, kde inde ako v Bratislave by sa mala vyberať. Bratislavčania si zaslúžia, aby developeri platili najvyšší poplatok. 
 
Ak to berieme podľa informácie štatistov, tak v Bratislave dostali developeri v minulom roku stavebné povolenia na 445 tisíc štvorcových metrov. Ak by bol poplatok najvyšší, 35 eur za meter, vyzbieralo by sa 15 miliónov eur. Čo s nimi?
 
Časť peňazí z poplatku by mala smerovať tam, kde sa výstavba deje. Zákon určuje, načo je možné výnos z poplatku použiť. V prípade Bratislavy sú to najmä roky zanedbávané dopravné stavby. Predĺženie Tomášikovej na Račiansku, mimoúrovňové križovania Bajkalskej s Trnavskou a Vajnorskou,  budovanie nových električkových tratí – do Vajnôr, do Devínskej Novej Vsi, tunelové prepojenie Račianskej a Pražskej. Mestským častiam chýbajú škôlky, zariadenia pre seniorov, sociálne bývanie či verejne prístupné parky.
 
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal navrhuje, aby si polovicu nechalo mesto a polovicu daná mestská časť. Je to férové? Ako to vnímajú starostovia bratislavských mestských častí?
 
Zmena štatútu už bola na návrh starostov na ostatnom mestskom zastupiteľstve prijatá, výnos z poplatku sa bude deliť medzi magistrát a mestské časti v pomere 32:68, v prospech mestských častí. 
 
Napriek tomu teda, že si väčšinu nechajú mestské časti, ako to bude vyzerať v praxi? Povedzme predĺženie Tomášikovej ulice, ktoré ste navrhovali, tak by sa to platilo z časti mesta alebo z tej pre mestskú časť?
 
Keďže ide o komunikáciu v správe magistrátu, túto investíciu by malo platiť mesto, budovanie komunikácií tretej a štvrtej triedy a nových škôlok zase mestské časti. Nevylučujem, že niekedy v budúcnosti sa pomer delenia medzi magistrát a mestské časti bude meniť. Až prax ukáže, či schválené rozdelenie výnosu poplatku bolo správne.
 
Cítite v tomto období, keď sa bude rozhodovať o  sume dani, nejaký tlak developerov, nejaké lobovanie?
 
Prečítal som si na seba už niekoľko negatívnych blogov. Vynárajú sa rôzni pseudoaktivisti, ktorí sa snažia zavedenie poplatku oddialiť. Samozrejme, tí, ktorí majú poplatok platiť, sa všemožne bránia. Bratislavčania si však za zhoršenie svojho životného prostredia kompenzáciu zaslúžia. Urobím všetko preto, aby sa poplatok zaviedol v jeho maximálnej výške. 
 
Od januára tak poplatok zaplatí fyzická alebo právnická osoba, ktorej ako stavebníkovi vydali stavebné povolenie. Čiže aj občan, ktorý ide stavať dom? Nebojíte sa, že to vyvolá nevôľu verejnosti? Lebo ak idem stavať dom napríklad s plochou 200 metrov štvorcových, tak by som zaplatil sedemtisíc eur len na tomto poplatku. A ak si rovnakú výšku poplatku zvolia aj v Trebišove, tak aj tam. Nie je to ďalší bič na ľudí?
 
Iste, nikto nechce platiť nič navyše. Na druhej strane jednorazový poplatok určite stojí za to, ak budem mať vo svojom okolí škôlku pre svoje deti, zariadenie pre seniorov pre rodičov, nové športovisko, upravenú verejnú zeleň alebo dostatok parkovacích miest. Zákon neumožňuje vybratý poplatok ľudovo povedané “prejesť”, musí sa použiť výlučne na účel určený v zákone. 
 
Bude možné získať aj výnimku? Napríklad projekty sociálneho typu...?
 
Áno, zákon má niekoľko výnimiek, aj na stavby sociálneho bývania či služieb, stavby zdravotníckych zariadení alebo stavby na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska. Teším sa, že sa mi podarilo iniciovať v NR SR novelu zákona, ktorou sa odstráni povinnosť platiť poplatok za zatepľovanie. Bude to citeľná úľava, na bežnom trojizbovom byte mohol byť poplatok za zatepľovanie až 2 400 eur. Táto povinnosť už nebude hroziť.   

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal

Ďalšie články z rubriky

Komisiu pre rómsku komunitu rožňavskí poslanci neodsúhlasili

9:59 Komisiu pre rómsku komunitu rožňavskí poslanci neodsúhlasili

Poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) v Rožňave na svojom poslednom zasadnutí neodsúhlasili návrh …