RNDr. Ivan Zuzula, CSc.

  • SKS
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 5. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

18.11.2018 17:51:23

Od „Novembra“ Smerom k diktatúre

Od „Novembra“ Smerom k diktatúre

Od roku 1989 uplynulo už takmer tridsať rokov a značná časť voličov už nemá skúsenosti s boľševickým režimom. Politiku pre nich reprezentujú už iba ponovembrové garnitúry, ostatných dvanásť rokov predovšetkým Róbert Fico.

Vedia, že politika by sa mala uskutočňovať na základe spriaznenosti ideí, no vidia, že mnohé „štandardné“ politické strany nevznikli na ideovom základe, že sú to „firmy“ so svojimi „akcionármi“ a s manažmentom. Vštepovali sme im, že politické strany by mali byť priestorom, kde sa na základe diskusie a korektného súperenia názorov do popredia dostávajú tí najlepší, tí, ktorí najviac zodpovedajú ideovému zameraniu strán. Skutočnosť však býva veľmi často iná. Strany sa stávajú rigidnými spolkami na adoráciu predsedu a jeho najvernejších, resp. nástrojmi na presadzovanie „akcionárskych“ záujmov.

                Ak bola hlavným zámerom novembra 1989 „deboľševizácia“ našej spoločnosti, tak mladí ľudia musia s ľútosťou konštatovať, že sa vlastne nepodarila. Napriek mnohým nesporným prínosom ponovembrového vývoja hlavná ekonomická (a aj politická) moc sa u nás sústreďuje v rukách tých, ktorí neštrngali kľúčmi na námestiach (mnohí z nich si plné námestia ani nevšimli), ale majúc informácie a kapitál „privatizovali“, čo sa dalo.

                Ak sa spoja skúsenosti spred Novembra s bezzásadovosťou väčšiny ponovembrových vládnych garnitúr, výsledkom po takmer tridsiatich rokoch je marazmus, dezilúzia a sklamanie väčšiny obyčajných ľudí (nemýliť si s OĽaNO), ktorí udalosti konca roku 1989 chápali ako vstup do akéhosi nového slušného sveta. Možno ich obviňovať z dôverčivosti či naivity, no nemožno nevidieť racionálnu podstatu ich „blbej nálady“.

                Nemožno sa preto čudovať mladým ľuďom, že sa snažia o „repete“ Novembra a že sa o to snažia spôsobom a prostriedkami študentov z roku 1989. Žiadna z existujúcich politických strán nie je pre nich dostatočnou hodnotovou a morálnou zárukou, tak sa snažia o nepolitickú politiku presadzovania svojich požiadaviek a záujmov prostredníctvom „nezávislých“, zdanlivo samozvaných ad hoc reprezentantov.

               Nástojčivá snaha rýchlo a hneď dosiahnuť zmenu existujúceho tristného stavu je však vo svojej podstate dožadovaním sa „osvietenského“ diktátora, ktorý bude mať dosť energie, moci a inteligencie na to, aby urýchlene nastolil všetkým vyhovujúci poriadok a spravodlivosť. Viacerí historici aj politológovia sa zhodnú na tom, že osvietenská diktatúra je najlepšou formou vládnutia, no problémom ostáva, že ide o diktatúru, o ktorej „osvietenosti“ bude rozhodovať len a len jej nositeľ.

                V zastupiteľskej demokracii je najosvedčenejšou formou vládnutia stranícky systém s jasným oddelením moci výkonnej, moci zákonodarnej a moci súdnej. Takýto systém máme chvalabohu zavedený aj u nás, takže v tejto oblasti niet čo naprávať.

Čo sa však musí zmeniť, to je spôsob kreovania a fungovania politických strán, aby sa stali platformami na združovanie sa občanov s rovnakým ideovým zameraním a nástrojom na presadzovanie ich predstáv a záujmov.  


Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť