Mgr. Vladimír Skalský, predseda SZSZ

člen výboru Rady vlády SR pre kultúru
  • BPP
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 0,67. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

14.1.2019 16:16:44

Z jubilejného roku do jubilejného

Z jubilejného roku do jubilejného

Hoci sa v súvislosti s prelomami v našich dejiných hovorí spravidla o osmičkových rokoch, rok 2019 však prináša nové veľké výročia. Samozrejme 30. výročie Novembra, ktorý mal tiež svoje česko-slovenské konotácie. O tom sa píše všade. Ale napríklad pä

Rok 2018 bol celý v znamení veľkých štátoprávnych výročí – sto rokov od vzniku Československej republiky, štvrťstoročia od vzniku samostatných štátov, Českej a Slovenskej republiky, ale aj polstoročia od obrodného procesu, nazývaného Pražskou jarou, vedenou však Slovákom Alexandrom Dubčekom. To v mnohom ovplyvnilo činnosť Slovensko-českého klubu, ním vlastneného a prevádzkovaného Slovenského domu v Prahe a napokon i obsah jeho časopisu Slovenské dotyky, magazínu Slovákov v ČR. Mimochodom, slúži ku cti najmä českej strane, Ministerstvu kultúry Českej republiky a v ešte väčšej miere pražskému magistrátu, že na tieto aktivity vyčlenili skutočne signifikantné finanćné prostriedky. Realizovali sme rad špeciálnych projektov – napríklad prvý ročník Týždňa česko-slovenskej vzájomnosti, vrátane Dňa Prešovského samosprávneho kraja, alebo medzinárodnú konferenciu Prieniky českej a slovenskej literatúry (Po sto rokoch), prednáškový cyklus s Katedrou stredoeurospkych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Naša / Vaša prvá republiky, koncert Sto rokov Československa oslávme folklórom, Minifestival slovenského divadla a kultúry v Prahe, a predovšetkým veľký cyklus programov k výročiam na pôde Slovenského domu v Prahe.

Hoci sa v súvislosti s prelomami v našich dejiných hovorí spravidla o osmičkových rokoch, rok 2019 však prináša nové veľké výročia. Samozrejme 30. výročie Novembra, ktorý mal tiež svoje česko-slovenské konotácie. O tom sa píše všade. Ale napríklad tiež päťdesiat rokov česko-slovenskej federácie, s tým súvisiace polstoročie moderných slovenských aktivít v Českej republike, predznamenané vznikom Miestneho odboru Matice slovenskej v Prahe, či sto rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika alebo sto rokov od narodenia Ladislava Mňačka, slovenského spisovateľa, rodáka z Moravy, ktorý si po rozdelení ČSFR zvolil ako svoj domov Prahu, kde má dodnes Pamätnú izbu, hoci zomrel paradoxne poćas svojej návštevy v Bratislave... Ku všetkým týmto výročiam pripravuje Slovensko-český klub spolu s ďalšími slovenskými spolkami v Prahe, podujatia...

Erbovou osobnosťou, symbolom tohto roku, je nepochybne Milan Rastislav Štefánik. M. R. Š. je vlastne takou osobnosťou celej slovenskej histórie i česko-slovenských vzťahov. Napokon, pri koľkých osobnostiach stačia iniciálky, aby všetci neomylne vedeli? V neposlednom rade, práve preto, že Štefánik dosiahol toľko, a v toľkých odboroch, a že veľkú väčšinu z toho dokázal mimo slovenské územie, zriadilo Svetové združenie Slovákov v zahraničí svoju Cenu Milana Rastislava Štefánika ako najvyššie vyznamenanie pre osobnosti s tými najväčšími zásluhami o krajanský svet. Štefánik je Vlastne v kamennom meste nad Vltavou prítomný mnohorakým spôsobom. Máme tu Štefánikovu triedu, najväčšiu na Smíchove, ale aj kolej či most, pravdaže V Slovenskom dome aj bustu. Štefánik bol osobnosťou renesančnou i secesnou súčasne. O renesančnosti by sa asi málokto prel, veď išlo o muža neuveriteľne širokého záberu – vedca, astronóma, politika, štátnika, diplomata, mysliteľa, vojaka, generála francúzskeho i československého, ale napríklad aj cestovateľa či umeleckého fotografa, autora prvých slovenských umeleckých aktov. Bol však aj osobnosťou secesnou, rozkročenou medzi dve stáročia. Ukotvený v konzervatívnom devätnástom veku s jeho presne zadefinovanými hodnotami a solídnosťou, súčasne však človek moderný, nadšený pre vymoženosti techniky, človek storočia dvadsiateho. Presne ako secesia, ktorá nie náhodou spadá do rovnakého obdobia a rovnako kombinuje starú zdobnosť s novými materiálmi a prístupmi. „V Štefánikovi sa podobne ako v dobe, v ktorej žil, neprestajne svárili protiklady. Nebol to iba protiklad tradicionalistu a pokrokára. Bol to aj protiklad slovenského národovca a svetobežníka. Slovensko, ktoré mu symbolizoval jeho rodný kraj pod Bradlom, nosil so sebou stále a nevedel o Slovensku rozprávať bez pohnutia v hlase. Súčasne mal v sebe pud, ktorý ho poháňal do sveta – poznávať a študovať iné kraje, iných ľudí,“ napísal historik Dušan Kováč. Tragická smrť ministra vojny, vracajúceho sa do vlasti po neuveriteľnom úspechu diplomatickom, ale i vojenskom, keď légie dokázali na čas ovládnuť Sibír a dokonca zmocniť sa cárskeho pokladu, otvorila mnohé otázky. Napríklad aj také – hoci historici sa im často bránia s tým, že v dejinách neexistuje „keby“ – ako by sa asi bolo vyvíjalo Československo, osobitne spolužitie našich národov, čo by bolo prišlo za druhej svetovej vojny. Veď v nej s výnimkou už mŕtvych Masaryka a Štefánika zohrávali rolu prakticky všetci muži roku 1918, od Beneša po Hodžu. Historik Ľubomír Lipták sa sám pozastavoval nad tým, ako sa osudy postáv prvej a druhej svetovej vojny prelínali: „Generál Rudolf Viest, veliteľ povstaleckej armády, i generál Ferdinand Čatloš, minister obrany a v čase toho istého povstania väzeň, ešte ako negeneráli agitujú v Irkutskom tábore na Sibíri slovenských zajatcov, aby vstúpili do československej armády. Janko Jesenský, činiteľ, a ako sám o sebe píše, skorominister česko-slovenského odboja v Rusku, rukoval do posádky, z ktorej vyprevádzal na front vojakov poľný kurát, budúci prezident budúcej Slovenskej republiky Jozef Tiso.“ Na tieto otázky už nedostaneme odpoveď, je však dobré si ich klásť.

Chceme v tomto roku uskutočniť nielen kultúrne a spomienkové podujatia k tejto príležitosti, ale aj odhaliť sochu M. R. Štefánika na mieste jeho tragického skonu, v Ivanke pri Dunaji, kde mal autor týchto riadkov mnohokrát vďaka vedeniu obce vzácnu príležitosť o tejto osobnosti prehovoriť. Že je jej autorom český, presnejšie moravský sochár, Michal Moravec, má ďalšiu vzácnu symboliku...

Verejnosti chceme konferenciou a spoločesnkým večerom pripomenúť aj vznik česko-slovenskej federácie pred päťdesiatimi rokmi 1. 1. 1969. Vedie nás k tomu aj snaha o zhodnotenie významu a dôsledkov tejto udalosti - historici sa zhodnú, že ide o dôležitý medzník, aj keď prišiel v nešťastnej dobe po potlačení Pražskej jari, súčasne majú však rôzne názory na jeho formu a na to, ako veľmi predznamenal neskoršie rozpad štátu. Ďalším nezanedbateľným rozmerom pre česko-slovenské vzťahy a pre slovenskú komunitu v ČR je, že spoločenský kvas v roku 1968 priniesol záujem o inštitucionalizáciu slovenského života v hlavním meste, vtedy konkrétne vo forme zriadenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Prahe. Ide vlastne o začiatok modernej spolkovej činnosti Slovákov v ČR, nadväzujúce na oveľa skoršie a vtedy už zaniknuvšie aktivity, z ktorých najznámejší bol Spolok Detvan. Dodnes máme pamätníkov, ktorí od leta 1968 pripravovali jeho ustanovujúce zhromaždenie miestneho odboru. Konalo sa 9. februára 1969 v sále Dopravných podnikov. V tom čase bol medzi českou verejnosťou skutočný záujem o Slovensko. Prejavoval sa aj tým, že za členov miestneho odboru Matice sa prihlasovali občania českej národnosti. Niektorí vo vstupe do Matice slovenský videli aj podporu spoločnej cesty. Verili, že zákonom o československej federácii začína medzi Čechmi a Slovákmi nová kapitola vzájomných vzťahov. Málokto očakával politické zmeny, ktoré nastali po apríli 1969 a následnú tvrdú normalizáciu, ktorá sa výrazne podpísala aj na česko-slovenskom vzťahoch.  

Odvtedy sme prešli pomerne veľký oblúk – na kterého konci je však znovu záujem o Slovensko v Česku a o Česko na Slovensku. Napokon, práve pravujeme aj na tom, aby k Slovenskému domu v Prahe pribudol aj Český dom v Bratislave.

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť